Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať. Som nejak v depresii. Ide o to, že často rozmýšľam o čom je vlastne tento život, môj život, Váš život.. Celý život, celú mladosť strávime v práci. Všetci musíme pracovať 40 rokov. 40 rokov !!! Čo z takého života? Nič si človek neužije, nikam nechodí, len pracuje ako taký otrok za omrvinky. Ale pracovať musíme, lebo bez práce nemôžeme žiť. Teda nemôžeme žiť bez peňaží a tie získame len prácou. Som z toho tak nešťastná. Som mladá, ešte bez záväzkov, ale tá predstava, že skoro do konca života budem v práci... ma neskutočne ubíja. Navyše v dnešnej dobe, keď ani človek nevie či zajtra bude mať prácu a neskončí na ulici. Jediným krásnym momentom je detstvo, je to to najkrajšie obdobie života človeka, potom príde škola a potom... práca a po zvyšok života len práca. Naháňame sa za peniazmi, pracujeme ako otroci a máme max tak na jedlo a nájom. Sú ľudia čo zarobia viac ale sú aj iní ľudia, jednoduchší, ktorí nemajú na to stať sa inžiniermi, vedcami, vývojármi, proste "mozgami" a títo jednoduchí ľudia pracujú ako otroci za almužnu. Sme len otroci, len s tým rozdielom, že už nemáme na rukách a nohách okovy. Celý tento život je akési otroctvo z ktorého sa nemôžeme vymaniť. Nenávidím tento život, celý tento systém. Načo sa človek vôbec narodí? Aby mukloval od rána do večera a potom keď človek zostarne tak si ani neužije zaslúžený oddych lebo sa neustále posúva vek odchodu do dôchodku? Najradšej by som umrela, nechcem takýto život. Aby ste ma nepochopili zle, ja nie som lenivá a práca mi nevadí, vadí mi len celý ten systém. Nebaví ma triasť sa každý deň, že čo ak prídem o prácu, čo ak si nenájdem prácu, čo ak skončím na ulici... z čoho všetko zaplatím. Aj dnes, všade strašia krízou, automatizáciou a robotizáciou. Čo bude s nami, obyčajnými ľuďmi? Človek nemá ani na strechu nad hlavou, musí si brať hypotéku, pôžičky. Celý život je zadĺžený. A toto je deň čo deň, neustále nad týmto premýšľam. Ako sa dá takto žiť?
Celý život len pracujeme
ešte iné. Na každom pracovisku je to ináč. Niekde môže osloviť človeka obsah práce a práca je zároveň jeho koníčkom. Inde je práca akurát znesiteľná, o to lepšie sú však medziľudské vzťahy.
Ja som teraz ostala po chorobe telesne postihnutá a dokážem pracovať len na polovičný úväzok a to vzhľadom k môjmu vzdelaniu len dosť jednoduchú prácu. Je to pohodová práca a máme desiatovú prestávku. zakaždým niekto prinesie ovocie, často aj ja, a/alebo koláčiky a tých pár minút sa rozprávame, alebo sa rozprávajú kolegyne a ja ich s úsmevom počúvam. Zvyknem si urobiť cez tú prestávku kávu a dať si niečo aktuálne pod zub.
Človek je proste tvor spoločenský a cítila by som sa horšie, keby som mala mať pocit, že nemôžem ani pracovať a ničím nie som užitočná. :-)
to bolo pre teba achjajjaja
kecanie im ide, kecanie o nicom
Tak to je super :D Stácať si ho ani nemusel/a.
zialbohu mas pravdu. lenivec nikdy pracovat nebude, bude sa len stazovat na vsetko mozne aj nemozne, hadzat vinu na kazdeho, hladat chybu v inom nie v sebe a zakladat taketo temy do umoru. a co je najdolezitejsie, vyuzivat socialny, zdravotny a i. system do umoru, fetovat, vedome poskodzovat si zdravie, aby dostal invalidny dochodok, stazovat sa, ze z toho nevyzije a este bude vyskakovat na tych, ktori mu napisu pravdu. nik ho nenaucil makat, zlyhali rodicia, skola, spolocnost.
no a potom tu mame ludi, ktori by radi makali, nemozu zo zdravotnych dovodov, nedostanu ID, musia si zdravotne naklady platit
je to len banda jedna leniva, treba na nich maly dvor a velky bic
V pomere k tebe ho nestracam ;-) a viac ani s tebou.
A Ty ho nestrácaš? Aj Ty si na fóre a píšeš... :D
tak ako je veľa sebaľútosti, tak je veľa inšpiratívnych ľudí
ja mám kúsok čas a počúvam cestou vlakom príbehy ľudí, ktorí inšpirujú...
len o práci život nie je, ale z veľkej časti áno
ak máš nízky príjem, nevadí, hľadaj riešenie na zvýšenie, neuspokoj sa s málom, voľný čas si vyplníš aktivitami ktoré veľa nestoja a prispejú k psychickej pohode, od behania, kreslenia, vyšívania, sadenia rastliniek,,,,,je to všetko o hľadaní
opakom prázdnoty nie je plnosť, ale pohyb :-)
treba zmeniť smer
Nuz ten, co straca cas na roznych forach, soc.sietach, zoznamkach, ci s ludmi, nikdy nic nevymysli a ostava mu len pracovat pre tych, ktori ten cas nestracaju na hluposti.
Pred 3. rokmi keď som bola darovať krv a zotavovala som sa tam v jedálni pri kávičke s arašidovým keksom, som bola svedkom rozhovoru dvoch bývalých spolupracovníkov. Jeden pracoval ako robotník v nemenovanej firme, druhá tam bola cez letné prázdniny na brigáde ako študentka a vracala sa tam každé leto. Tak sa pýtali, ako sa komu vodí... a on:
No, už som tam akosi dlho. 1 rok aj 10 mesiacov. Tak len ide o to, aby ma vykopli. Takže 7X ročne lekár a 7X ročne lekár doprovod. Budem chýbať 14 dní. Potom pôjdem darovať krv 4 x ročne, to sú ďalšie 4 dni. No a dávam sa pravidelne vypísať na týždeň-dva.. a čakám, kým ich to prestane baviť. No a keď ma vykopnú, potom mám nárok 1/2 roka na nezamestnanecké... to budem oddychovať a potom nastúpim ako robotník do inej firmy a tam budem tiež spočiatku makať.... potom ten druhý rok využívať všetko, čo sa bude dať....
aj tak ma všade vlastne po čase prijmú späť, veď aj vedenie firmy sa mení, a nebudú si pamätať, a keď aj, aj tak nás robotníkov potrebujú....
basnik ďakujem za prianie :) Krásny deň aj Tebe
