Celý život len pracujeme

Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať. Som nejak v depresii. Ide o to, že často rozmýšľam o čom je vlastne tento život, môj život, Váš život.. Celý život, celú mladosť strávime v práci. Všetci musíme pracovať 40 rokov. 40 rokov !!! Čo z takého života? Nič si človek neužije, nikam nechodí, len pracuje ako taký otrok za omrvinky. Ale pracovať musíme, lebo bez práce nemôžeme žiť. Teda nemôžeme žiť bez peňaží a tie získame len prácou. Som z toho tak nešťastná. Som mladá, ešte bez záväzkov, ale tá predstava, že skoro do konca života budem v práci... ma neskutočne ubíja. Navyše v dnešnej dobe, keď ani človek nevie či zajtra bude mať prácu a neskončí na ulici. Jediným krásnym momentom je detstvo, je to to najkrajšie obdobie života človeka, potom príde škola a potom... práca a po zvyšok života len práca. Naháňame sa za peniazmi, pracujeme ako otroci a máme max tak na jedlo a nájom. Sú ľudia čo zarobia viac ale sú aj iní ľudia, jednoduchší, ktorí nemajú na to stať sa inžiniermi, vedcami, vývojármi, proste "mozgami" a títo jednoduchí ľudia pracujú ako otroci za almužnu. Sme len otroci, len s tým rozdielom, že už nemáme na rukách a nohách okovy. Celý tento život je akési otroctvo z ktorého sa nemôžeme vymaniť. Nenávidím tento život, celý tento systém. Načo sa človek vôbec narodí? Aby mukloval od rána do večera a potom keď človek zostarne tak si ani neužije zaslúžený oddych lebo sa neustále posúva vek odchodu do dôchodku? Najradšej by som umrela, nechcem takýto život. Aby ste ma nepochopili zle, ja nie som lenivá a práca mi nevadí, vadí mi len celý ten systém. Nebaví ma triasť sa každý deň, že čo ak prídem o prácu, čo ak si nenájdem prácu, čo ak skončím na ulici... z čoho všetko zaplatím. Aj dnes, všade strašia krízou, automatizáciou a robotizáciou. Čo bude s nami, obyčajnými ľuďmi? Človek nemá ani na strechu nad hlavou, musí si brať hypotéku, pôžičky. Celý život je zadĺžený. A toto je deň čo deň, neustále nad týmto premýšľam. Ako sa dá takto žiť?