Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
dobré ránko kočky.... no vidím, že včera ste tu toho veľa nepopísali, asi každá z nás mala toho dosť, že? ja som mala aj dosť práce, takže tak...
bon gratulujem... :D ešte máš nejaké? oddychuj... :D
a s tými súrodencami...ja mám ešte troch, staršieho brata o 2 roky, o rok mladšiu sestru a o 8 rokov mladšieho brata. Ja som si s nimi dobre v detstve nerozumela, akurát s tým malým bratom, ale to som bola už staršia, keď ho naši mali, takže som to brala ináč... So sestrou som si až teraz začala rozumieť, s tým starším bratom si nerozumím dodnes, ako nič proti nemu nemá, ale nemáme si čo povedať a väčšinou je nervózny a ja si to vždy oddnesiem... Ja som bola prostredné dieťa a najviac pozornosti sa vždy dostávalo môjmu bratovi, lebo bol najstarší a mojej sestre, lebo bola najmladšia, tak ona mohla všetko...no... a kôli tomu som ich nemala rada... som na nich žiarlila... takže darika vidíš, nemusí to byť až také super, keby mal súrodenca ešte...
Bon:ahoj,tak ti moc gratulujem.Vidis,ze si to zvladla.A ze je krasny pocit vratit sa domov a nemusiet robit nic?A hlavne este mat za sebou skusku,nevyspatu noc,skusku urobenu...No krasne.Toho psika budeme mat urcite,ale tu mozme len cez internet alebo na inzerat.Ja by som kludne aj krizeneho.Mala som takeho,len mi ho auto zabilo.Ale to som mala asi 20,to je davno.A to dobry napad nech si vyberie sam.Len vies,vsetky steniatka su skoro rovnake a jemu sa moze pacit akurat napr doga,tak by sme ho museli usmernit.Ale mozme to tak urobit.Ved net bude aj doma na SK a vybavit to mozem aj odtial.Tak vam prajem pekny vecer.
Ahojte, tak ja som dnes ako omacka....., isla som spat o 4 rano, spala som necele 3 hodiny, ale dala som pravdepodobne obidve skusky, mne sa v noci dobe uci, a fantazia zapracovala na plne obratky, tak som nieco vypotila svojimi slovami, tak hadam to bude fajn....prisla som domov, vsetko bolo upratane, navarene, tak som bola rada ze priatel zafungoval ked videl ze toho mam vela...., pospala som si 2hodinky, a ideme na korcule, potrebujem vzduch a pohyb....
darika, nemusis si to vycitat, detom je to vzdy luto, ale ich to prejde, s tym psikom je to uzasny napad, my mame ladradora doma, a je uzasny krasny verny psik, ale ako pisala sway aj psik z utulku urobi radost, a mozno by mu urobol este vacsiu keby si ho isiel sam vybrat....,citil by taku vacsiu zodpovednost a vaznost, ze ste to nechali na neho, aspon si myslim....tak ja utekam, pekny vecer
Ahojte,tak Nikka mala toho asi vela,ked sa tak odmlcala a bon asi maka na skuskach.Ja tak normal ,ale ked ste sa ani vy neozyvali,tak som to tu nechcela plnit monologmi:-)Inak dari,naozaj nebud kvoli tomu smutna,tak ako si dieta nevybera rodicov,tak si nemoze vyberat ani surodencov.Mozno je teraz syncek vo veku,kedy mu je smutno,ale tak nemozes vediet,ci by si vlastne vobec rozumeli.Ja co poznam ludi,tak vacsina z nich mala pekny vztah so surodencami az v puberte a v dospelosti.Takze aj tak by si nemohla vediet,ci by syn nezacal ziarlit alebo nieco ine a ci by si nebola zase smutna,keby sa skriepili a nerozumeli si.A inak si to pekne sama napisala,ze niekedy staci jeden dobry kamarat a ten nahradi vsetko.Ale ak by si citila,ze predsa este tuzis po dietatku,tak aj moj nazor je,ze urcite niesi stara:-))
Tak som si bola zaniest stepper do autoservisu.No,sa mi zlomil z oboch stran pod pedalmi a nechcela som kupovat druhy.A tak som sa zobrala za jednym znamym,co ma servis a poprosila ho,ci mi to moze zavarit.On je zamilovany do mojho muza,tajk som vyuzila situaciu.Ha ha ha.Uz ked sedim cele dni na zadku,aspon nech sa trosku hybem.Tak snad mi to urobi.A co vy?Ste dnes vsetky zaneprazdnene?Ved ja zase aj tak idem prec,ale tak,som nakukla a tu nic nove.
Sway,si ma trosku potesila tym,co si napisala.Je to pravda,ze mozes mat aj 10 surodencov,ked s nimi nemas vztah,tak akoby ani neboli.A niekedy staci jeden dobry kamarat a ten nahradi vsetko.A je aj pravda,ved ked bude raz dospely,zalozi si svoju rodinu a ak bude stastny,tak nebude postradat surodencov.Ved ja som vlastne tiez akoby bez.So sestrou som 1-2x za rok.Tak dik za povzbudenie.
No darika,tak ked ma rad aj zvierata a vy tiez,tak neni o com.Ja som sedavala cele dni sama doma a hrala sa sama alebo s mamou a tiez mi bolo dost smutno.Sama som von nechcela ist a akoze sa vtirat k deckam a jak som mala toho psa (mam ho dodnes),tak sa mi prave ta kamoska sama prihovorila o par mesiacov aj jej dovolili psa,no a nasla som "sestru".Ona mala sestru,ale nakoniec si aj tak viac so mnou rozumela,prave kvoli tym psom,ze sa stali spolocnym konickom.Sme sa prihlasili s nimi na cvicak,potom agility,zacali chodit na sutaze a uz ma ani nenapadlo sa pytat,preco nemam surodencov..(a mamine si pamatam,ze som tiez vycitala,ze ked nemam sestru ani brata,nech aspon psika dovoli).Ja mam taku malu krizenu fenku ani neviem coho s cim,vyzera ako liska a vzali sme si ju z utulku,lebo mi to uz vtedy,ked som bola mala prislo smutne,ze sa o tych psikov nema kto postarat,tak sme ani rasu nevyberali,iba nieco male do bytu,no a ked sme sa boli pozriet v utulku,tak moja fenka sedela v koterci s mackami a bola este stieniatko,strasne zlate,lebo hned prisla a zacala sa tesit a olizovat nas.Tak som si ju hned zamilovala:-)No pamatam,ze mamina vtedy vyfajcila asi 10 cigariet za sebou a este hodinu sme chodili okolo utulku,ale nakoniec sa podvolila:-D
uvidime,ale slubili sme,tak musime dodrzat.Idem ho zobudit,lebo ide do skoly a zaviezt ho tam,tak tu budem neskor.
no s tým psíkom je to super nápad... vyskúšaj, určite zaberie... :D
V Irsku.A to s tym psikom uz mame na plane.On psov miluje.Vtedy,ked sa mi to stalo,pred 2 rokmi,sme mu kupili na narodeniny psa-boxera a po 2 mesiacoch sme ho museli dat prec,lebo majitel domu nedovolil.Teraz sme uz 2 mesiace v druhom dome,sme sa odstahovali prave kvoli tomu,tak sme mu sluboli,ze po dovolenke bude pes cakat doma.Manzel sa vracia o 3 tyzdne skor ako my,tak sa o to postara.Tak len potichu dufam,ze ten havko mu pomoze nepremyslat.My proste milujeme psov.A je aj pravda,ze manzel ma 2 sestri a vobec ziadny vztah.On ked tu budeme rok,tak si ani raz nezavolaju.Zato s mojou sestrou recnia a pisu v kuse.Este nevieme co chceme,ale asi by som labradora.Sway,co mas za psika?
Ahoj darika,ale prosim ta,viem,ze ti je synceka luto,ale nenenavid sa za to.Pozri ak ma taky vztah k detom a vydrzi mu to,tak si to vykompenzuje v dospelosti a bude mat velku rodinu.Vymyslajte mu hry aby sa nenudil,nech si casto berie kamaratov domov a casom sa to spravi ,ak sa uz vy necitite na druheho potomka.Ja som tiez jedinacik.A chcela som surodencov,tak som aspon vyprosila psa (aj ked mamina ich neznasala - spravila po par rokoch presviedcania ustupok).Potom som si nasla dobru kamosku,co mala tiez psa a byvala som s nou cele dni vonku asi od 10tich rokov a kamosime sa dodnes.Viem,ze ti je luto,ked tak reaguje a je smutny,ale hlavu hore.Casom mozno bude este rad,ze je sam.Dam len taky blby priklad,ale maminina rodina sa cela rozhadala,ked islo o dedicstvo..
