o5 nastal ten cas, ked sa mi nexce zit...a asi to aj tak navzdy ostane...nenavidim mojho otca, neznasam ho...vzdy nam len ublizoval a potom sa hral na svateho...sama pretvarka...vycitky...hadky...podcenovanie...dirig ovanie...vnucovanie... a o5 vycitky... sak uz sa tak citim, ze ani nemam pravo na zivot...potom je dobry, ale to len xvilku a potom sa uz nevladze pretvarovat, aky v skutocnozti je a zase...kvoli nemu odisla prec moja sestra a kvoli nemu odidem aj ja...este rok vydrzat doma, potom ma cakaju slzy v ociax, ze nepojdem na vysku...lebo aj keby ma prijali, tak by som prisla aj o tu stipku energie, ktora mi este ostala - vycital by mi, ze ma musi zivit...a to mna nebavi pocuvat...a nexam na Slovensku moju lasku...a tym sa moj zivot skonci...a to bude posledna kapitola mojho zivota...mam dojem, ze zivot sa toci len okolo penazi, zloby a pretvarky...mam toho vazne dost!!!
mam toho uz dost!!!
kiwemai,to co pises o otcovi aj o mame,o tom,ako nemozes telefonovat, ako ti cita denník...to je ako z nasej domacnosti. mne tak citavala listy od priatelov.a ked som ju nachytala a nahnevala sa,tak sa ona hnevala este viac,hned sa urazila aj pre to,ze som ju nasla citat aj preto,ze som sa nahnevala ja.vraj co sa nad tym rozculujem,ona ked chce mi citat listy tak bude,lebo je mojou mamou.
uf,hrozne.ziadne sukromie.
iba jeden rozdiel,moj otec nepije,len obcas si nieco da,mozno to aj jemne prezenie ale fakt malokedy.ibaze ja na nom vidim aj jedno pivo a vadi mi to. asi tiez preto,ze neznasam alkohol a opilcov.staci ak maju vypite a neviem sa s nimi rozpravat a prestavam si ich vazit.
a ticha domacnost s otcom je kazdodenna zalezitost.vlastne sa s nim neviem rozpravat.ak aj zacnem rozhovor,tak sa ho hned vyuzije na to,aby ma za nieco zacal kritizovat,poucovat...tak radsej idem do izby a tam si nieco robim.nevyhnutna komunikacia je obnedzena na kratke vystizne "ano" "nie" "neviem"...
ani neviete ako ma to mrzi,mam vycitky svedomia,ale inak to nejde.je to môj otec,je tu len raz a ma dost rokov,tak by to mohlo byt inak..no nejde to.mam v hlave obrovsky blok ktory nedovoli nic viac z mojej strany,pretoze ak by aj islo byt viac, tak to skonci pri hadke a vycitkach...tak ako som pisala.mama je z neho tiez niekedy poriadne stresovana,hlavne pre jeho ľahkomyselnost a nezodpovednost v dôlezitych veciach.neviem ako bude ked bude mat viac rokov.ved sa to stale zhorsuje.
A ked sa ta niekto opýta prečo nepiješ alkohol,povedz rovno nechutí mi.To je najlepšie.Mne tiež nechutí,len také sladké likéry iné nemusím.
no to je závislost.Ber to ako fakt,v tomto to nezmeníš to už len mama a tato by musel chciet sa liečit.Inak oni ked ochorejú vtedy sa z nich vedia stat abstinenti,ale to je o inom.
a ešte si so sebou nosil takého ufúlaného psa ,no mama a aj my sme hysáčili ateraz sa na tom smejeme.Ved si to predstav,dva celkom iné pohlady na to isté.
ak sa chceš rozprávat a nehádat vyhni sa tomu čo ho rozčuli,vieš ked majú v sebe tak sú ako malé deti.Radšej nech si hovorí o vojenčine iste to zažil a oni sa vtedy vedia tak uvolnit.Náš tatuško ked si lupli,tak to bola jeho téma.Už nežije,ale ked si spomeniem tak sa pousmejem.A stále to bolo o tom istom no a potom zaspal na fotelke a ráno bol ok,on sa s nami nehádal on len sa chcel rozprávat.
ja aj preto nepijem alkohol...vobec...neznasam to...je to hnus...ani som nexutnala...a ked sa ma niekto opyta, ze preco? najhorsie je najst si na to odpoved, ze preco...ked sa opije, tak vtedy s nim vlastne ani nehovorim, ale potom...je taky dajaky agresivny...a potom, ked "mu xyba davka"...aspon my s mamkou to tak nazyvame, je taky nervozny a hada sa a krici...nexcem viest taky zivot ako moji rodicia...
tak toto neviem,ja som alergická na pijanov,neviem sa s nimi rozprávat,ked gúlajú očami,ledva stoja a nerozumiet im .
lepsie je rozpravat, ked s nim dakedy uz ani nemam o com, lebo vacsinou to vyusti do hadky...
mamka tvrdi, ze to z toho alkoholu je taky, ze krici...nie je alkoholik, ale daleko uz neuteka...a to jeho spravanie...
a dalšia otázka teší alebo neteší ma ten stav.Nerozprávat sa nie je podla mna normálne.
