mam toho uz dost!!!

Príspevok v téme: mam toho uz dost!!!
kiwemai

o5 nastal ten cas, ked sa mi nexce zit...a asi to aj tak navzdy ostane...nenavidim mojho otca, neznasam ho...vzdy nam len ublizoval a potom sa hral na svateho...sama pretvarka...vycitky...hadky...podcenovanie...dirig ovanie...vnucovanie... a o5 vycitky... sak uz sa tak citim, ze ani nemam pravo na zivot...potom je dobry, ale to len xvilku a potom sa uz nevladze pretvarovat, aky v skutocnozti je a zase...kvoli nemu odisla prec moja sestra a kvoli nemu odidem aj ja...este rok vydrzat doma, potom ma cakaju slzy v ociax, ze nepojdem na vysku...lebo aj keby ma prijali, tak by som prisla aj o tu stipku energie, ktora mi este ostala - vycital by mi, ze ma musi zivit...a to mna nebavi pocuvat...a nexam na Slovensku moju lasku...a tym sa moj zivot skonci...a to bude posledna kapitola mojho zivota...mam dojem, ze zivot sa toci len okolo penazi, zloby a pretvarky...mam toho vazne dost!!!

mari

To dufam pre Veroniku, ze nie. Ale je to pravda: dcery alkoholikov si zial castokrat nachadzaju muzov tiez buducich alkoholikov. Je to casto osud, ktoremu sa neda vyhnut. Smutne. A tiez alkoholici plodia alkoholikov, niekedy az v druhej ci tretej generacii... najlepsie je samozrejme ked sa cloveku, ktory vyrastal v takomto prostredi alkohol uplne zhnusi a stane sa uplnym abstinentom. Ale to je vec charizmy. To zial nedokaze kazdy. Inak prajem vsetkym vela sily a iskru nadeje (vieru v ...) do zivota.

amanda1

samko, ty si ale popleta, ale nevadi. ved je to tu verejne,tak sa mozes vyjadrita aj ty.
idem to citat, to bude roman, ale vyzera to zaujimavo.

veronika

Ahojte baby
Aj ja mám problémy s otcom takže nie ste samé. Od malička som počúvala len samé nadávky, výčitky,urážky, krik, hnev,podceňovanie, vyhrážky. Teraz keď som dospelá tak sa skoro nič nezmenilo.Môje dedko-jeho otec je alkoholik a nemal dobrú výchovu.Tak možno aj on je na nás taký. Máme s ním stále problémy.Zopár krát som chcela odísť z domu ale potom som si uvedomila že to nie je žiadne riešenie.
Moja sestra asi pred dvoma rokmi odišla do rehole.To bolo u nás hotové peklo,keď sa to tato dozvedel.Nechcel ju pustiť,stále kričal, rozbíjal, vyhrážal sa. Nikdy vám to neprajem zažiť-to bolo niečo hroznéééééé! Teraz už to berie trochu lepšie ale aj tak nie je s tým úplne zmierený.
Našťatie som chodila vtedy mojej psychologičke.ona mi pomáhala to všetko prekonať takisto aj moji priatelia. Z toho všetkého mám teraz psychic.problémy z ktorých sa teraz liečim.
Mám 22r.som teraz tehotná a viem že doma nemôžem ostať lebo by som to tu už psychicky nevydržala.S mojím priateľom si zháňame ubytovanie-skôr podnájom. Takže chcem určite odísť a mám na to dostatok odvahy. Nechcem aby moje dieťa vyrastalo v takom prostredí ako som ja vyrastala.Horko ťažko som sa z toho dostala a vela som si v tejto rodine vytrpela.S mamou si rozumiem a ona jediná sa o nás poriadne starala.Takže to je môj príbeh.

a-a-a

Bože môj, môže byť človek vystavovaný takým podmienkam vôbec zdravý a vyrovnaný? O tom silne pochybujem. Však je to trestné takto ničiť rodinu, deti.