mam toho uz dost!!!

moj presne tak isto.v spolocnosti rozprava a rozprava,vsetko vie a o vsetkom ma prehlad.co je aj pravda,ako mala som ho tiez rada pocuvala,bol môj vzor.ale presne ako pises,vekom som zacala vidiet aj to,co predtym nie.
k nam ked pride navsteva,tak hlavne oco rozprava.mama ta uz len mlci a usmieva sa,lebo aj keby nieco povedala,tak on jej to zrusi a viedlo by to len k osocovaniu sa pred inymi.a to nechcu ale dokazu,pretoze otec nepripusti,aby on povedal nieco,co nie je pravda a mama ho odhalila.a to iste co tvoj,neustale rozprava sam o sebe: to ja som urobil,ja sam, a ja sam som toto a hento...ja, ja,ja.uz som mu o tom povedala niekolkokrat,ze nech si vsimne,ze je to jeho najopakovanejsie slovo.aj ini si to vsimli,sesternica mi povedala,ze je chvalenkar.a ma pravdu.

dolphin...dakujem, ze sa ma snazis povzbudit...mne aspon von nezakazuju...aj cas prichodu domov si volim sama...ale tie hadky, vycitky a ponizovanie...to ma trapi...a moje sebavedomie asi nikdy nestupne...dufam, ze tvoj zivot bude vzdy krajsi a krajsi...snad aj ja sa raz dockam toho, ze budem mat vlastnu domacnost a konecne koniec hadkam a kriku...

Kiwemai, len to vydrz.. Ja som mala doma nieco podobne, ibaze rodicia boli rozvedeni a na maminu bolo toho dost, tak to trosku nezvladala, dost casto som bola nanovo pokrstena vselijakymi nadavkami - za to, ze som nevedela citat myslienky (to je na dlhsie). Chodenie von s kamaratkami? Naozaj len vynimocne, vacsinou bol moj zivot len o knihach a upratovani, obcas vareni a zodpovednosti . Ked sa nieco nevydarilo, vzdy sa nasiel nejaky dovod, ako to zvalit na deti. Bola som taka ustrachana, nesmela a prilis malo sebavedoma, ze aj v skole som sa bala otvorit usta. Dodnes mam problem so sebavedomim, aj ked je to trosku lepsie, no staci zly den a prestavam si verit a mam chut "so vsetky m prastit". Uz mam po dvadsiatke a v podstate som samostatna (zarabam si), byvam v podnajme mimo svojho dovtedajsieho bydliska. Mam fajn chalana, ktory si ma vazi, sprava sa ku mne tak, ako nikto predtym. Len dufam, ze to vydrzi, pretoze pri mojej smole si myslim, ze v tom musi byt nejaky hacik. Bola som naucena na mizerny zivot, tak si teraz tazko zvykam na lepsi. Niezeby sa mi nepacil, len som trosku pesimista a niekedy neverim, ze sa mi stane dobra vec, vacsinou ocakavam tie zle. Snazim sa vsak, aby sa moj zivot postupne zlepsoval, nebude uplne perfektny, to viem, ale zazila som tolko zlych veci, ze napriek tomu, ze nezijem zivot, aky zije vela ludi, napriek tomu si myslim, ze je lepsi ako bol v detstve. Hmmm, len tak niekedy rozmyslam, cim som si to zasluzila - choroby, problemy, vsetko to zle :((.

on s druhymi vychadza pekne alebo aspon sa snazi s nimi vychadzat pekne...vychadza im v ustrety...a niekedy sa o to az prilis snazi...

trosku...ale on nieje v spolocnosti ticho ako ja...je zabavny a dokaze ludi zabavit...narozdiel odo mna...on v spolocnosti nemlci, len neukazuje svoju druhu stranku...

aj moj sa druhym pcha...a niekedy sa mne aj mamke zda, ze im je z neho niekedy az smiesno...a neznasam, ked sa chvali...sam seba chvali...ked k nam pride nejaka navsteva, tak sa sprava pekne, akurat nas doma dokaze strapnit...a kamaratky si myslia, ze mam dobreho ocka, lebo je vtipny, vesely. to hey, ale nie vzdy je taky...keby s nim boli dlhsie, tak by zistili, ze je to s nim niekedy na nevydrzanie...obcas je mi s nim dobre...ked som bola mladsia, tak som sa dokazala prehryzt pred vsetko, no teraz vekom je to horsie...akoby som ostala zatrpknuta a neviem sa s nim bavit bez toho, aby som nemyslela na to, kolko nam doma ublizuje...su casy, ked s nami sranduje, no to netrva vecne...ked ho nieco rozculi, tak brese...aj tak ho mam rada, ale myslim, ze by sa mal zmenit...lebo mna samu boli, ked si hovorim, ze ho nenavidim...je to predsa moj rodic...nemozem tak mysliet, nieto sa este tak vyjadrovat...citim sa preto vinna...ale ked tak ublizuje...

kiwemai,ja neviem. tiez nechcem byt nudna. jednoducho si musime zacat verit,potom nam budu verit aj ostatni.ked budeme so sebou spokojne,vyrovnane,tak potom nas aj ini budu brat tak.ako sa spravame same k sebe,tak sa budu aj oni k nam.a my asi voci sebe nie sme dobre.samo ze nie,pretoze mi mozno das zapravdu,ze si o sebe myslime ze sme nic,nic dobre si nezasluzime,ze sme najhorsie,vsetci urobi avsetko lepsie ako my...atd. tak nam to dennodenne servirovali doma rodicia a tak sme sa aj zadelili.do toho posledneho,najspodnejsieho suflika kde je len "odpad"
kiwemai,inak,nevsimla si si z toho,co tu piseme,ze sa tak trochu spravame ako nasi otcovia? doma si povieme vsetko a vonku sme tiche,pokorne...ako oni???

kiwemai,presne moj otec!pred cudzimi ohladuplny,pokorny,urobi pre nich vsetko,toleruje vsetko a to s usmevom na tvari,akoze pokorny sluzobnik.niekedy ma hneva aj to,ako sa k nim sprava,akoby si nevazil sam seba,s prepacenim sa im pcha...a rodinu dokaze zhodit aj pred cudzimi.aj mna aj mamu.ponizi,skritizuje.dokonca sa mojim vlastnym kamaratkam stazoval na to,aka som.jednoducho ma za mojim chrbtom poohovaral.samozrejme mi to obidve hned povedali ako sa im stazoval vraj aka som neposlusna...tak velmi ma vtedy ponizil!bolelo ma to,lebo ja o nom pred cudzimi vzdy len dobre,aj tak ho poznaju vsetci ako veseleho,kamaratskeho...super cloveka,ved tak aj chce na ludi posobit.a ja som mu nikdy nechcela ten jeho image narusit tak som nikomu nic nehovorila.a on takto!ani vtedy som ho nezradila.iba tato jedna kamoska to vie,a ona je jak partizan.verim jej

daria...vyrazila si mi takmer dych...ty citujes moje slova!!! co spravime? ja uz nechcem byt nudne dievca!!!

presne,aj ja ked nieco zacnem hovorit,tak ani vetu nedokoncim a uz vidim,ako ich to prestava zaujimat a sa zacinaju bavit spolu bez toho,aby si ma vypoculi do konca.trapne,nemyslis,nerobime si to same?mozno sme tak zakomplexovane,ze vysielame nejake signaly do okolia ktorymi akoby sme hovorili: "sme nudne,nevieme vlastne co vam povedat,asi ani same neverime tomu, co hovorime,mozno ani nemame pravdu pretoze nie sme si iste same sebou,ak nechcete,tak nas nepocuvajte...sme predsa take nudne..." nerozmyslala si o tom?mozno si to robime my same,sme neiste,spravame sa neisto pred druhymi a oni to vidia. napisem to takto:nevazime si same seba,preto si nas nevazia ani ini.