Ja osobne som zmenila veľmi radikálne priority. Nie z dôvodu, že ma "pekní" sklamali, ale z dôvodu, že ma to prestalo napĺňať. Ale trvalo to aj u mňa roky, takže, trochu pochopenia treba mať.
Ja som dosť pekná (nepíšem to z dôvodu vystatovania, ale aby si vedel, kde sa asi hýbem), vždy mali chlapi o mňa extrémny záujem. Myslím, že naozaj ako pekná žena, dosť som si prešla sebareflexiou. Snáď až od namyslenosti cez nedostatok ženských kamarátiek (žiarlili na mňa), cez majetnícke a žiarlivostné vzťahy, problémy v rodine atď a tak.. Zažila som toho kopu. Moje (už po tejto sebareflexii) kamošky by povedali, že som sa veľmi zmenila. Ale tak to chodí. Ale viem, že stále tam - niekde v tom mojom povrchnom ja- je ten môj malý "ješitný čertík", ktorý ma láka na všetko, ale ja jeho všetko nechcem. Idem za tým, čo chcem ja ako osobnosť, nie ako výstavná bábika. Napríklad som veľmi vďačná môjmu otcovi, ktorý mi neustále opakoval, že som natoľko jedinečná, že nikdy nebudem závislá na mužovi. Tak to aj je. Preto som aj dosť "háklivá" na poznámky, že ženy si hľadajú mužov pre peniaze. Ani ja nemám vo všetkom jasno, ale snažím sa a idem ďalej, lebo tak je to najlepšie.
