ahojte PravdaBoli
ak môžem vyzdieľam čo viem :D
keď si teraz sadneme, môžeme vnímať "3 svety" - prvý je vonkajší svet, všetko externé ... druhý je vnútorný svet, naše predstavy, spomienky, prosto naše ja
(obidvoch týchto svetoch sa človek rýchlo "stratí" - behám po svete a neviem prečo, behám po minulosti a neviem prečo ... )
3tí svet, v ktorom sa nachádzame je svet "akoby tela", je toby keď nechám myšlienky tak, rovnako nevnímam okolie, vnímam prítomnosť :)
v tejto prítomnosti ja osobne vnímam bytosť so spätnou väzbou ... v tomto stave človek jednoducho na čo si zmyslí, tak akoby za to zjaví ... nie fyzicky, ani v mysli, ale z pocitu :) je to dobrý pocit
pekne povedané, sme vlastne v tom treťom svete, a len vstupujeme do vonkajšieho a vnútorného ... mysľou sa spojenie nedá nadviazať, myseľ sa v tomto stave cíti kľudná - akoby neexistuje problém, ktorý by mala riešiť :)
podľa mňa je fajn skôr vnímať ten proces, v ktorom sa nachádzame :)
podľa mňa, keď stratíme nejakú vonkajšiu formu ktorú máme radi, napríklad obľúbenú hračku, niekoho blízkeho .. našou láskou k nemu akoby trpíme, lebo to vlastne vyzerá, akoby sme zomreli my, resp. že náš život bol tvorený práve ním. a vlastne nech sa akokoľvek fyzicky snažíme, fyzický svet môžeme ovplyvniť, ale nie ním manipulovať (môžeme predĺžiť život, ale nemôžeme zničiť smrť).
fajn vnímať, že každý sa vlastne nachádzame v "nejakej" láskavej esencii, a len vlastne vstupujeme do fyzického sveta (spomienok a okolia)
keď odmietame vstupovať do fyzického sveta (okolie), vtedy vlastne začíname telu dávať signály, že chceme už pomaličky odísť ..a na tele to vidno, že starneme.
hm ... napr., keď sme v prítomnosti, nevieme povedať, či sme na Zemi, či snívame ... pretože realita je "len jedna" .. ľahšie to vnímam, ako lampa : ak ja som lampa, ktorá svieti .. tak neviem povedať, či sa mi sníva, či som v meste, či ležím, či sedím, v tej podstate vnímam hlavne ten život, tú lásku .. :) z tohto hľadiska, resp. asi každý tvor zomrie, čiže asi každý tvor na konci života prejde ďalej, v smrti - ale rovnako ako ani túto sekundu, ani budúcu sekundu ja osobne neviem predpovedať .. ale stále sa nachádzam v tej realite, je smrť vlastne len realita : )
tak technickejšie, to že som bol ako dieťa, resp. to že som teraz, to som ja nevyprodukoval - v tom priestore sa nachádzam .. to, že v danom priestore viem robiť voľby, to je práve tá "vrstva - rozmýšľanie", ktoré nás oddeľuje od prítomnosti, a tým pádom od "narodenia" a tým pádom od smrti :) sú to predstavy, ktoré prekrývajú prítomnosť ... ono keď sa tých predstáv zbavíme, tak nás naplní "láska" a znovu máme energiu ju šíriť ďalej .. znovu sa fyzicky unavíme a znovu sa potrebujeme napojiť :)
(nehnevajte sa na mňa :D, ale :
ak pozorne vnímame Zem, môžeme v nej vidieť určité nedokonalosti, napr. život a smrť ... smrť patrí medzi tie zlé veci tu .... ak sme ako ľudia naozaj pokročilí, môžeme vnímať že životom vlastne vytvárame smrť (deti sa narodia samé ^^) - čiže vedome či nevedome, sme to my ľudia, ktorí si vyberajú tú voľbu (akoby sme nepoznali dobre fungovanie Zeme .. resp. akoby sme sa snažili Zem zničiť čo najskôr, aby sme našli konečne smrť .. :)
ľahšie sa život vníma ako oddelenie svetov, ktoré sú spojené : napríklad aby človek dokázal do tohto sveta vniesť nenávisť, musí ísť po tú nenanávisť do takých svetov a doniesť ju (inak povedané, sami ideme za bytosťami horšími ako smrť aby sme ich sem vniesli) ... rovnako, keď chce človek vniesť lásku na Zem, tiež potrebuje ísť do svet lásky, aby tú lásku sem aj vniesol :) ..
takže vlastne naša vôľa sa prejavuje aj vedome, aj nevedome...my ako pozemské formy vieme že aby sme prežili potrebujeme druhých zabíjať :D preto sa požierame navzájom - pokiaľ toto robíme nevedome, je to prirodzené .. pokiaľ však toto robíme vedome (čiže vieme že nepotrebujeme niečo, ale napriek tomu to chce) - je to ako ísť proti telu (myseľ ide proti telu) - to už vytvára nenávisť.
to je akoby fyzická rovnováha - ak dáme viac ako dostaneme, zabíjame tým seba .. ak viac vezmeme, cítime sa občas rovnako unavený.
..........
hm, ak by náhodou trochu rétoriky :D tak
z mojich skúseností existujú 2 hlavné tvory, resp. bytosti, z iných svetov ..... nenávisť a láska (napr. Diabol a Boh - ale to sú príliš silné slová netreba ich sem vnášať :)
ak by ste chceli smrť poznať alebo si ju podmaniť, môžete komunikovať s týmito bytosťami a oni Vám ukážu .. spoznáte tie bytosti ...... môžem povedať, že dobré slovo na opis je "svojský"
ľahko sa to chápe takto : na tejto Zemi sa dá žiť úplne normálne, bez akýchkoľvek "externých" zásahov v zmysle týchto dvoch .. avšak môžeme si vniesť aj niečo "nové", napr. lásku :) chodím k Bohu po lásku a potom ju tu človek rozdáva :) nebo je teda domovom / Zem je len priestorom pre produkciu (aj toto je smrť) - podľa miery, ak napríklad 60% času sme na Zemi, tak Zem je našim domovom ...
je fajn podľa mňa vnímať, že tieto bytosti sú svojské a sú to viac metabytosti - poviem to tak nepekne ale o to praktickejšie : Boh je laskava bytost zijuca ktoviekde .. je skor teda na nas, ci chceme ist k tejto bytosti, ci mame radi tuto bytost :) je svojska bytost... ak mozem len zo skusenosti, to vzdy potom s Bohom a potom navrat na Zem je taky no ... nebo je nebo :D
ono ked uplne prezeniem, tak na Zemi vidno ako viacere svety koliduju ... niektore kultury sa snazia zit dobyvatelsky a tym vytvraju problemy .. ale je to klasicka kultura, ze sa fyzicky clovek snazi nieco ziskat.
potom su tu ine kultury, ktore su orientovane akoby na fyzicku produkciu - ako toho co najviac vyprodukovat.
cize akoby nemenime zivot v jeho podstate, len skor si vyberame z jeho moznosti
(lahsie sa to chape akoby z "casoveho zaciatku", to som len navrhol ako sa svet formuje (cisto komplex, nic ine iba zlepenie vsetkeho dokopy) - ak existuje svet neba, kde bytosti ziju, existuje iba nebo .. naco by existovala Zem? .. spravne, nanic .... až na jednu vec ktorá v nebi nie je - kedže v neby je veducim Boh, ziadna bytost tam nemoze byt sefom .. cize aj ked mame vsetko, nemozme mat "moc".
tu ja osobne vidim spojitost medzi narodenim sa na Zemi a smrtou ... ze vlastne rodime sa tu na Zemi, aby sme si podmanili Zem ... a vlastne zomierame tym, co sme rozsievali ...kazda bytost na Zemi robí jedine - snazi sa pozrat vsetko co je slabsie ..
ono trepnem blbosť :D ale z hľadiska pravdepodobnosti sa tu na Zemi deje z mojej skúsenosti taký zvláštny paradox, že pravdepodobnosť vytvárame, resp. skôr ovplyvňujeme ... :napríklad, ak verím, že je potrebné budovať napríklad štát, tak zrejme budem dávať lásku štátu a ten štát bude zrejme láskavý aj naspäť ... rovnako napríklad ak verím, že je potrebné budovať napríklad samostatnosť a firmu, tak zrejme firma bude ponúkať naspäť tú láskavosť.
Poviem teraz takú blbosť, ale podľa mňa kto verí v láskavosť a život, tak tá smrť nie a nie prísť :D :D
(celá táto snaha o "pochopenie" sveta je ako keď panáčik vo videohre by začal myslieť a zrazu by začal zisťovať, aký je to program, ktorý ho tvorí, aké má možnosti .. . aj keď to celé ten panáčik pochopí, tak na tej videohre tým nič nemení .... akurát sa pozná viacej s "administrátorom" a akoby "cheatuje", podvádza, lebo používa externú "silu", kdežto ostatní panáčikovia hrajú normálne.
čo sa týka tých klinický smrtí, tak dávnejšie ked som to pozeral tak spoločne mali ľudia to, ze boli vzati do neba / pekla, boli oboznameni s "fungovanim svet" a boli umiestneni naspat na Zem, zvycajne ich spravadzal Boh alebo Jezis (zrejme podla nabozenstva postavy, ktore clovek pozna .. resp. ide skor o to, ze tieto bytosti su vlastne laska)
lahko hovorit o 1 veci s obrovskym presvedcenim, zato s poctom stupajucich veci klesa presvedcenie/iluzia o jednotvarnosti :D
snad nejako posluzia info ^^