Čo sa deje po smrti ?

Príspevok v téme: Čo sa deje po smrti ?
PravdaBoli

V poslednom čase nad tým často rozmýšľam.
Čo sa bude diať po smrti ? Kde budem ? Končí smrťou všetko alebo niečo ešte bude ?
Čítala som mnoho zážitkov ľudí, ktorí prežili klinickú smrť a odpovede na otázky sa líšia.
Niektorí hovoria, že boli v temnom tuneli a na konci bolo svetlo, iní hovoria, že boli na krásnej lúke, rozprávali sa s mrtvými príbuznými, vidia Boha, niektorí aj iných bohov (v ktorých veria) a niektorí zas hovoria, že boli na temnom mieste, kde sa cítili depresívne.

No podľa mňa, to, čo prebieha počas klinickej smrti, nie je pravé. Ja si myslím, že až po biologickej smrti, nastane to pravé a nebude sa líšiť, že jednému človeku sa bude diať to, druhému hento, tretiemu, štvrtému niečo iné. Každá duša (alebo čo) si prejde tým istým.
Ja som toho názoru, že keď prežijete klinickú smrť, hocičo, čo sa vám bude diať, nie je dôkaz toho, čo sa po smrti bude diať, pretože sa zážitky líšia.

NaRovinu

Tomas12345 - Takže keby ti Boh niečo počas klinickej smrti povedal, že máš spraviť, nespravil by si to ? To už je jedno čo.

menooo

ahojte PravdaBoli

ak môžem vyzdieľam čo viem :D
keď si teraz sadneme, môžeme vnímať "3 svety" - prvý je vonkajší svet, všetko externé ... druhý je vnútorný svet, naše predstavy, spomienky, prosto naše ja
(obidvoch týchto svetoch sa človek rýchlo "stratí" - behám po svete a neviem prečo, behám po minulosti a neviem prečo ... )
3tí svet, v ktorom sa nachádzame je svet "akoby tela", je toby keď nechám myšlienky tak, rovnako nevnímam okolie, vnímam prítomnosť :)

v tejto prítomnosti ja osobne vnímam bytosť so spätnou väzbou ... v tomto stave človek jednoducho na čo si zmyslí, tak akoby za to zjaví ... nie fyzicky, ani v mysli, ale z pocitu :) je to dobrý pocit

pekne povedané, sme vlastne v tom treťom svete, a len vstupujeme do vonkajšieho a vnútorného ... mysľou sa spojenie nedá nadviazať, myseľ sa v tomto stave cíti kľudná - akoby neexistuje problém, ktorý by mala riešiť :)

podľa mňa je fajn skôr vnímať ten proces, v ktorom sa nachádzame :)

podľa mňa, keď stratíme nejakú vonkajšiu formu ktorú máme radi, napríklad obľúbenú hračku, niekoho blízkeho .. našou láskou k nemu akoby trpíme, lebo to vlastne vyzerá, akoby sme zomreli my, resp. že náš život bol tvorený práve ním. a vlastne nech sa akokoľvek fyzicky snažíme, fyzický svet môžeme ovplyvniť, ale nie ním manipulovať (môžeme predĺžiť život, ale nemôžeme zničiť smrť).

fajn vnímať, že každý sa vlastne nachádzame v "nejakej" láskavej esencii, a len vlastne vstupujeme do fyzického sveta (spomienok a okolia)

keď odmietame vstupovať do fyzického sveta (okolie), vtedy vlastne začíname telu dávať signály, že chceme už pomaličky odísť ..a na tele to vidno, že starneme.

hm ... napr., keď sme v prítomnosti, nevieme povedať, či sme na Zemi, či snívame ... pretože realita je "len jedna" .. ľahšie to vnímam, ako lampa : ak ja som lampa, ktorá svieti .. tak neviem povedať, či sa mi sníva, či som v meste, či ležím, či sedím, v tej podstate vnímam hlavne ten život, tú lásku .. :) z tohto hľadiska, resp. asi každý tvor zomrie, čiže asi každý tvor na konci života prejde ďalej, v smrti - ale rovnako ako ani túto sekundu, ani budúcu sekundu ja osobne neviem predpovedať .. ale stále sa nachádzam v tej realite, je smrť vlastne len realita : )

tak technickejšie, to že som bol ako dieťa, resp. to že som teraz, to som ja nevyprodukoval - v tom priestore sa nachádzam .. to, že v danom priestore viem robiť voľby, to je práve tá "vrstva - rozmýšľanie", ktoré nás oddeľuje od prítomnosti, a tým pádom od "narodenia" a tým pádom od smrti :) sú to predstavy, ktoré prekrývajú prítomnosť ... ono keď sa tých predstáv zbavíme, tak nás naplní "láska" a znovu máme energiu ju šíriť ďalej .. znovu sa fyzicky unavíme a znovu sa potrebujeme napojiť :)

(nehnevajte sa na mňa :D, ale :
ak pozorne vnímame Zem, môžeme v nej vidieť určité nedokonalosti, napr. život a smrť ... smrť patrí medzi tie zlé veci tu .... ak sme ako ľudia naozaj pokročilí, môžeme vnímať že životom vlastne vytvárame smrť (deti sa narodia samé ^^) - čiže vedome či nevedome, sme to my ľudia, ktorí si vyberajú tú voľbu (akoby sme nepoznali dobre fungovanie Zeme .. resp. akoby sme sa snažili Zem zničiť čo najskôr, aby sme našli konečne smrť .. :)

ľahšie sa život vníma ako oddelenie svetov, ktoré sú spojené : napríklad aby človek dokázal do tohto sveta vniesť nenávisť, musí ísť po tú nenanávisť do takých svetov a doniesť ju (inak povedané, sami ideme za bytosťami horšími ako smrť aby sme ich sem vniesli) ... rovnako, keď chce človek vniesť lásku na Zem, tiež potrebuje ísť do svet lásky, aby tú lásku sem aj vniesol :) ..

takže vlastne naša vôľa sa prejavuje aj vedome, aj nevedome...my ako pozemské formy vieme že aby sme prežili potrebujeme druhých zabíjať :D preto sa požierame navzájom - pokiaľ toto robíme nevedome, je to prirodzené .. pokiaľ však toto robíme vedome (čiže vieme že nepotrebujeme niečo, ale napriek tomu to chce) - je to ako ísť proti telu (myseľ ide proti telu) - to už vytvára nenávisť.

to je akoby fyzická rovnováha - ak dáme viac ako dostaneme, zabíjame tým seba .. ak viac vezmeme, cítime sa občas rovnako unavený.

..........
hm, ak by náhodou trochu rétoriky :D tak
z mojich skúseností existujú 2 hlavné tvory, resp. bytosti, z iných svetov ..... nenávisť a láska (napr. Diabol a Boh - ale to sú príliš silné slová netreba ich sem vnášať :)

ak by ste chceli smrť poznať alebo si ju podmaniť, môžete komunikovať s týmito bytosťami a oni Vám ukážu .. spoznáte tie bytosti ...... môžem povedať, že dobré slovo na opis je "svojský"

ľahko sa to chápe takto : na tejto Zemi sa dá žiť úplne normálne, bez akýchkoľvek "externých" zásahov v zmysle týchto dvoch .. avšak môžeme si vniesť aj niečo "nové", napr. lásku :) chodím k Bohu po lásku a potom ju tu človek rozdáva :) nebo je teda domovom / Zem je len priestorom pre produkciu (aj toto je smrť) - podľa miery, ak napríklad 60% času sme na Zemi, tak Zem je našim domovom ...

je fajn podľa mňa vnímať, že tieto bytosti sú svojské a sú to viac metabytosti - poviem to tak nepekne ale o to praktickejšie : Boh je laskava bytost zijuca ktoviekde .. je skor teda na nas, ci chceme ist k tejto bytosti, ci mame radi tuto bytost :) je svojska bytost... ak mozem len zo skusenosti, to vzdy potom s Bohom a potom navrat na Zem je taky no ... nebo je nebo :D

ono ked uplne prezeniem, tak na Zemi vidno ako viacere svety koliduju ... niektore kultury sa snazia zit dobyvatelsky a tym vytvraju problemy .. ale je to klasicka kultura, ze sa fyzicky clovek snazi nieco ziskat.
potom su tu ine kultury, ktore su orientovane akoby na fyzicku produkciu - ako toho co najviac vyprodukovat.

cize akoby nemenime zivot v jeho podstate, len skor si vyberame z jeho moznosti

(lahsie sa to chape akoby z "casoveho zaciatku", to som len navrhol ako sa svet formuje (cisto komplex, nic ine iba zlepenie vsetkeho dokopy) - ak existuje svet neba, kde bytosti ziju, existuje iba nebo .. naco by existovala Zem? .. spravne, nanic .... až na jednu vec ktorá v nebi nie je - kedže v neby je veducim Boh, ziadna bytost tam nemoze byt sefom .. cize aj ked mame vsetko, nemozme mat "moc".

tu ja osobne vidim spojitost medzi narodenim sa na Zemi a smrtou ... ze vlastne rodime sa tu na Zemi, aby sme si podmanili Zem ... a vlastne zomierame tym, co sme rozsievali ...kazda bytost na Zemi robí jedine - snazi sa pozrat vsetko co je slabsie ..

ono trepnem blbosť :D ale z hľadiska pravdepodobnosti sa tu na Zemi deje z mojej skúsenosti taký zvláštny paradox, že pravdepodobnosť vytvárame, resp. skôr ovplyvňujeme ... :napríklad, ak verím, že je potrebné budovať napríklad štát, tak zrejme budem dávať lásku štátu a ten štát bude zrejme láskavý aj naspäť ... rovnako napríklad ak verím, že je potrebné budovať napríklad samostatnosť a firmu, tak zrejme firma bude ponúkať naspäť tú láskavosť.

Poviem teraz takú blbosť, ale podľa mňa kto verí v láskavosť a život, tak tá smrť nie a nie prísť :D :D

(celá táto snaha o "pochopenie" sveta je ako keď panáčik vo videohre by začal myslieť a zrazu by začal zisťovať, aký je to program, ktorý ho tvorí, aké má možnosti .. . aj keď to celé ten panáčik pochopí, tak na tej videohre tým nič nemení .... akurát sa pozná viacej s "administrátorom" a akoby "cheatuje", podvádza, lebo používa externú "silu", kdežto ostatní panáčikovia hrajú normálne.

čo sa týka tých klinický smrtí, tak dávnejšie ked som to pozeral tak spoločne mali ľudia to, ze boli vzati do neba / pekla, boli oboznameni s "fungovanim svet" a boli umiestneni naspat na Zem, zvycajne ich spravadzal Boh alebo Jezis (zrejme podla nabozenstva postavy, ktore clovek pozna .. resp. ide skor o to, ze tieto bytosti su vlastne laska)

lahko hovorit o 1 veci s obrovskym presvedcenim, zato s poctom stupajucich veci klesa presvedcenie/iluzia o jednotvarnosti :D

snad nejako posluzia info ^^

Tomas12345

(Tak, ako to je ? Je klinická smrť skutočná, no nemá nič spoločné s Bohom, Bibliou ?
Neverím v reinkarnáciu, ale v Biblii sa nespomína, že by neexistovala, ale ani to, že existuje.
Hoci sa v Biblii píše, že zomierame iba raz, no len naše telo. Vôbec tam nemusí byť spomenuté, že či reinkarnácia bude alebo nie. A môže existovať.
Píše sa v Biblii niečo o samovražde ? Predsa sa im to nemôže prepiecť len tak.
(Aby sme si boli na jasno, v reinkarnáciu neverím, no ak hovoríš, že klinická smrť je skutočná, tak som sa to rozhodla rozoberať.)

Klinicka smrt realna je, na tom sa predsa zhodnú už aj vedci. Ale s Bibliou nemá absolutne nič spolocne.

Reinkarnacia sa v Biblii nespomina to vsak neznamena ze existuje.
V biblii sa hovorí ze neexistuje ziadna dusa, a po smrti clovek o sebe nevie. Posmrtny zivot je mozny iba vzkriesením a preto neexistuje ziadna dusa ktora by sa podla Biblie prevtelovala.

Biblia hovorí o štyroch konkrétnych ľuďoch, ktorí spáchali samovraždu: Saul (1 Samuelova 31:4), Achitofel (2 Samuelova 17:23), Zimri (1 Kráľovská 16:18), a Judáš (Matúš 27:5). Každý z nich bol bezbožným, zlým a hriešnym človekom. Biblia sa stavia k samovražde rovnako ako k vražde – a tak to aj je – sebe-vražda. Boh je Ten, kto rozhoduje kedy a ako človek zomrie. Vziať túto moc do svojich rúk je podľa Biblie rúhanie sa Bohu.

Ľudský život je veľmi cenný dar. Nijak sme si ho nezaslúžili. Každý z nás je jedinečnou neopakovateľnou osobnosťou stvorenou na Boží obraz. Boh nás stvoril na svoju podobu, vložil do nás večnosť a ponúkol nám večný život v Jeho kráľovstve, kde nie je ani bolesť ani trápenie, krivda, kde je dokonalé šťastie a harmónia, ozajstná láska a pokoj. Boh je dokonale šťastná bytosť a rozhodol sa podeliť s nami o všetko kým je a čo vlastní.
Keď je človek v trápení, bolesti či bezradnosti môže ho napadnúť myšlienka úniku z tejto situácie do smrti. Smrť však situáciu nerieši. Ľudská predstava, že prestane existovať a utečie problému je však sebaklam. Ak je aj clovek v zlej zivotnej situacii mal by prosit Boha o pomoc, lebo Bohu nie je nic nemozne.

Najlepsi priklad su apostoli, ktori boli po celý život prenasledovany, no nikdy sa nepokusili o samovrazdu, ale naopak, ešte viac sa rozhodli konat Božie prikázania a jeho vôlu.

Preteba

Podľa môjho názoru je samovražda vražda. Človek sám sebe nepatrí, tak by nemal život, ktorý dostal ukončiť svojím zásahom. Klinickú smrť by som prirovnala k posolstvám, keď Boh skrze sny a videnia, ukazoval človeku, čo má robiť. Nie však každý, kto hovorí, čo prežil počas klinickej smrti je dôveryhodný. Pokiaľ niekto opisuje zážitky v rozpore s božím slovom, tomu by som neverila.

NaRovinu

Tomas12345 - Nie, nepísala som o Coltonovi. Colton zažil klinickú smrť , ako 4 ročný, nie, ako 11 ročný. Videla som film.
Ja som tu písala o chlapovi, ktorý rozprával o klinickej smrti, ktorá sa mu stala, kež mal 11 rokov. Jemu bola navrhnutá reinkarnácia alebo pokračovanie v živote, nie Coltonovi.

Čítala som mnoho článkov o zážitkoch neúspešných samovrahov a v niektorých z tých článkov sa spomína, že mali na výber: reinkarnácia alebo pokračovanie v rozbehnutom živote. Hovoria, že duše sa reinkarnujú preto, lebo kvôli samovražde nedožili život do úplného konca. Sami ho prerušili a tým pádom nezažili všetko, čo zažiť mali. Nenaučili sa všetko, čo sa naučiť mali. Preto nie su hodní ísť do neba.

Tak, ako to je ? Je klinická smrť skutočná, no nemá nič spoločné s Bohom, Bibliou ?
Neverím v reinkarnáciu, ale v Biblii sa nespomína, že by neexistovala, ale ani to, že existuje.
Hoci sa v Biblii píše, že zomierame iba raz, no len naše telo. Vôbec tam nemusí byť spomenuté, že či reinkarnácia bude alebo nie. A môže existovať.
Píše sa v Biblii niečo o samovražde ? Predsa sa im to nemôže prepiecť len tak.
(Aby sme si boli na jasno, v reinkarnáciu neverím, no ak hovoríš, že klinická smrť je skutočná, tak som sa to rozhodla rozoberať.

Tomas12345

( Raz som čítala príbeh o tom, ako 11 ročný chlapec prežil klinickú smrť. VRAJ! )

Ano viem to bol príbeh o jednom dietatati Coltonovi z USA ktory mal otca tusim farára.

(Bolo tam napísane o tom, ako zomrel a jeho duša sa vznášala nad telom. Potom videl priebeh svojho celého života. Bol pri ňom Boh. Povedal mu, že si môže vybrať, či sa vráti späť, alebo umrie.
A po tomto som prestala čítať:
Povedal mu, že má zažiť ešte veľa vecí, ktoré su mu dané a ak by teraz umrel, nenaplnila by sa jeho karma. Musel by to odčiniť v inom živote a začať odznova.
Tak čo ty na to ? Buď to boli halucinácie počas klinickej smrti alebo si to vymyslel. A ak to bola klinická smrť, v ktorej, ako hovoríš, je všetko skutočné, ako vysvetlíš túto absurdnú vec o reinkarnácii. Boh by dušu nereinkarnoval. V Biblii nie je o reinkarnácii žiadny dôkaz.)

V prvom rade si treba ujasnit jednu vec. A to je ta ze zazitky klinickej smrti (ZKS) naprik tomu ze su realne su nebibicke. Vela veci pri ZKS je v rozpore s ucenim Biblie ako napriklad vecna nesmrtelna dusa. Preto aj ZKS nepovazujem od Boha.
Ak su teda ZKS realne a nie su od Boha tak od koho potom?
Mozno od diabla, podobne ako ostatne veci a to okultizmus, vyvolavanie duchov, UFO , ZKS.

vysvetlitemito

Čítala som niekoľko článkov, v ktorých ľudia, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu a prežili, hovorili o NDE (zážitkoch blízko smrti).
Ani v jednom článku som sa nedočítala o tom, že by boli v pekle. Aspoň nie v takom, ako sa o ňom hovorí (oheň a mučenie).
Jedna žena ju spáchala a ocitla sa na úplne temnom mieste, no videla jasno, aj keď tam nebolo svetlo. Tá temnota pokračovala vo všetkých smeroch, vyzeralo to, že nemá koniec.
Okolo nej bolo veľa iných duší, najmä teenagerov.
Prišla na to, že to bude na mieste, kde sú samovrahovia.
Mne to pripadá, že toto je ten očistec. Aj keď v iných príbehoch ho opisujú, ako miesto v hustej sivej hmle.

Dám vám link s tou stránkou: www.near-death.com
Je to v angličtine, takže tí, ktorí neviete po anglicky, si to niekde preložte. Sú to veľmi zaujímavé zážitky.

Marosko-n

Ľudia v minulosti mali všeliakych bôžikov dome na skrini.
Keď prišlo kresťanstvo bolo v domoch na stenách zavesené ,
BOH je láska !
Dnes to v domoch aj bytoch chýba. A viete čo je to láska ?
To je to nehmotné na ktoré dnešna fyzika nestačí. To je tá energia ,ktorá pochádza a je podstatou Boha, Naši predkovia len inštinktívne napísali BOH je láska.
Vedci vedia o čiernej energii, hmote ,ktorá je v celom nekonečnom vesmíre a preniká všetku hmotu. Preto ju nazvali čiernou, lebo ju nevidíme našimi očami ani prístrojmi.
Dokáže sa zhmotňovať, aj na človeka. Kto ovláda túto energiu dokáže meniť prvky, tvoriť slnka, vesmír.
Človek zanecháva vzorec, svoje JA v tejto energii, hmote.
Boh , Som ,kto Som, je najvyžšia forma inteligencie, Zhotovil vzorec rastlín,zvieratá, človeka, vody, Zeme, vesmíru a spustil to všetko aj krásne.
Ku tejto hmotnosti mu ako stvoriteľovi chýbalo niečo, čo inteligencia, rozum, ani matematika nemajú.
A to je hlavné preto aby to malo zmysel podstaty existencie toho všetkého, je BOH je láska, preto má zmysel jestvovať BOH, lebo má prečo žiť existovať.
My ľudia si to neuvedomujeme , že naša otlačka, vzorec človeka ostane na veky v Božej energii, čiernej hmote a Boh ju môže kedykoľvek obnoviť a zhmotniť.
Ostanú aj naše vedomosti ,aj ,pocity, aj naše činy, dobre z láskou, zlé bez lásky.
V histórii sa píše o knihách Života, kde je všetko zapísané.
Viac na budúce.