Ani neviem čo chcem v tomto prispevku povedať, ale potrebujem to vsetko dostať zo seba von. Cítim sa byť hrozne sama aj keď mám priateľov. Tento pocit samoty sa prehlbuje až tak že upadám do stavov celkom hlbokých. Mám strašnú chuť si ubližovať. Necítim vôbec žiadnu lásku. Tento svet je strašne smutný. Kamkoľvek sa pozriem vidím smútok a bolesť. Jedine v lese sa cítim šťastná. Ľahnem si a pozerám na oblohu, na vtákov, predstavujem si ake by to tak bolo byť vtákom. Mohla by som odletieť preč od všetkého. Mohla by som robiť čo by som len chcela. Piť s kamarátmi, fajčiť trávu to ma nebaví. Prisla som na niečo nové a bojím sa že sa moje stavy este len zhoršia. Ale strašne ma to láka dať si to znova. Znova zažiť ten pocit. O nič sa nezaujimat a mať aspoň chvíľu radosť.
Pocity ničia svet
Trenčín
ked mas za sebou nejaku traumu alebo v nej zijes treba ju riesit. v opacnom pripade si proste osoba ktora sa kvoli svojej inakosti nevie celkom uspesne zaradit medzi ostatnych a je len otazka casu nez samu seba spoznas a prijimes svoju odlisnost. ci uz je tou odlisnostou introverzia, citlivost, alebo ja neviem co, ide o to mat sa rada takou aka si. namiesto toho aby si kvoli tomu depkovala a sposobovala si bolest.
Od 12 rokov som začala svet vnímať inak a je to tak až do teraz
Celkom zvláštne ešte nikoho som nestretla kto by chápal moje pocity a mal ich také rovnaké. Mám divný pocit a musím sa ťa opýtať odkiaľ si
Napísala si: Ľudia ja vás nechápem.
Máš pocit, že nechápeš ľudí aj vo všeobecnosti vo svojom okolí, v zmysle, že NEVIEŠ O ČO IM IDE?
Ak mám pravdu, tak by ma zaujímalo, keď sa pozrieš na to spätne dozadu, tak asi od ktorého roku svojho života si to spozorovala? Ja mám tento pocit od približne 9 rokov, asi keď som mal 17 nastúpila depresia, skončila sa keď som mal 25 (pracoval som s myšlienkami), ale ešte pred depresiou som mal dosť negatívne myslenie a dospel som k záveru že nič v mojom živote nemá význam. Preto som sa musel doslova donútiť myslieť si, že môj život význam má a že ja som dôležitý človek aspoň sám pre seba.
Ja sa normalne čudujem že píšeš ako keby si ma poznal
Celkom máš pravdu. Že by som bola moc stresujuci človek tak to sa povedať nedá ale jasné že stresy mávam. Citlivá som dosť možno až príliš, niekedy sa rozplačem už len pri pohľade na lúku na kvety a cítim sa byť strašne slabá. Radšej mám tmu a chlad než svetlo a teplo. Kritiku nemám rada pretože potom sa na všetko o čo som sa snažila vykašlem, predsa načo sa snažiť ďalej keď to už niekto skritizoval a isto tej kritiky bude pribúdať. Keď idem do lesa hľadám nejaké pekné miesto kde by som mohla sedieť a počúvať to ticho , keď nájdem to správne miesto tak iba vtedy dokážem do seba vpustiť radosť. Ale niekedy mi ani nájdenie toho spravneho miesta nepomôže k tomu aby som našla ten kľud. Občas sa chodím do lesa si len ľahnúť na lúku a vyplakať sa. Všetko to zo seba dať von.
Nehovorím že sa neznášam ale niekedy keď si niečo spravím tak ma to ukľudní.
Ešte ma napadla jedna vec, že máš toho veľa v hlave a chceš to vyjadriť, ale sama nevieš, ako to máš vyjadriť - neviem, či som sa trafil. Jednoducho rozhodneš sa o tom písať tu na fóre a potom si povieš sama sebe : A teraz čo mám napísať? Ale pritom vieš, že to, o čom by si písala, je veľa. Pritom aj niečo napíšeš, lebo chceš, aby ťa ľudia oochopili a poradili ti, ale uvedomíš si, že tým čo napíšeš, plne nevyjadríš podstatu toho, čo si chcela napísať, a čo orežívaš, ale túto oodstatu vyjadríš iba čiastočne. Väčšina ľudí ťa nakoniec aj tak nepochopí a možno po krátkom čase ti dôjde, že vypisovanie na tomto fóre je zbytočné. Ale ja by som bol rád, ak by si písala, aj keď si v tomto stave, aj keď si budeš myslieť, že je to zbytočné. Rád by som totiž vedel, ako ty žiješ a čo podľa teba spôsobilo, že takto žiješ. Aj napriek tomu, že sa musíš, podľa môjho odhadu, do všetkého nakopnúť.
Tiež ma zaujíma, či máš teraz tendenciu udržiavať tieto vzťahy (ktoré máš, priatelia a iní), a vyhľadávať nové vzťahy, alebo nie.
Tiež by ma zaujímalo, či si taká ako keby roztrpčená zo všetkého a unavená.
Nechcel som veľmi rozpisovať, ale som zvedavý, co napíšeš, či som sa trafil. Ak nie, tak to prosím ťa neber ako urážku, len som sa snažil ťa pochopiť a odhadnúť.
