Zdravím, volám sa Jakub. Mám 24 rokov a som gay. Už dlhú dobu - niekoľko rokov, sa snažím priznať rodičom, že som gay. Respektíve chcem, ale mám z toho strach. Kedysi dávno som to povedal niektorým známym. Potreboval som to niekomu povedať pre prípad, že by ma videli s niekým cudzím chalanom napríklad, ale hlavne samozrejme pre seba. Všetci známy to nevedia, povedal som to len tým, ktorí s tým nebudú mať problém. Avšak ja si myslím, že to zrejme aj vedia tí ostatný, ale to je teraz nepodstatné. Avšak, mal som problém sa priznať aj kamarátom. Vždy som sa snažil hrať na typického hetero človeka, aby sa to nik nedozvedel, hlavne rodičia. Avšak niekomu som to musel povedať, tak to boli aspoň kamaráti. Vtedy som sa posunul trochu ďalej. Ale chcel by som, aby to vedeli aj rodičia. Rád by som si našiel priateľa. Vždy som sa tomu relatívne vyhýbal, keďže by to bolo niečo ako tajný vzťah, ale celkovo, aj keď bola možnosť, tak som ustúpil. Ale to ma už veľmi hnevá. Nechcem byť stále sám. Ničí ma to. A keďže rodičia sú dosť proti homosexuálom, tak mám proste strach. Po celý ten čas sa to snažím povedať, ale nemôžem. Problém je v tom, že sám samého veľmi dobre poznám, je to logické predsa a ja im to nikdy, nikdy nepriznám. Aj som navrhoval známym nech to povedia nejako za mňa, ale bez výsledku. Proste ma to veľmi trápi, ale začínam mať strach z toho, že ma to už zničilo. Už nejakú dobu to riešim alkoholom proste si vypijem alebo sa opijem, pretože vtedy to je úplne iné, nerozmýšľam nad tým až tak a idem spať, keďže som unavený z toho. A potom do práce a znova, keď sa vrátim z práce. Ja dobre viem, že to nie je správne, ale inak už proste nemôžem a neviem ako ďalej. Alkohol nie je riešenie, sú to aj peniaze, ale hlavne zdravie, avšak neviem prečo mám ten pocit, že aspoň na chvíľu mi problémy vyrieši. Do nekonečna sa to však nedá a neviem už ako ďalej. Ďakujem vopred.
Ako povedať rodičom že som gay
Duchovná poradna - Duchovná pomoc uzdravenia a oslobodenia homosexulity počte 26 prispevkov na stránke
forum.zdravie.sk
Ahoj nie je to jednoduche. Dolezite je to spravne nacasovat. Ja som to urobil v 18tich rokoch a moj otec ma poslal na psychiatriu. Mamina dlhe roky nevedela preco som sa odstahoval a prerusil vsetky kontakty, kedze otec sa mamine nepriznal. Mam dve sestry a tie ma podrzali. Po 8 rokoch sa nase vztahy napravili najskor so sestramu a potom aj s maminou. U otca to trvalo este o rok dlhsie. Teraz rodicia akceptuju aj mojho priatela s ktorym som viac ako 10 rokov. Pochopili ze byt gay neznamena spravat sa ako zena, drogovat a spravat sa nezodpovedne. Chvilu im to ale trvalo. Kazdopadne ked to urobis tak sa ti velmi ulavi a hlavne sa ti precisti okruh ludi okolo teba a zostanu len skutocni priatelia. Drzim palce.
Jakub, byvas s rodicmi?
Pripadne to povedz len jednemu, ktory je schodnejsi (zvacsa mama). Skus sa poradit na gay forach, tu ti velmi neporadia z vlastnych skusenosti, ked tak si este kopnu. Kazdy ma pravo na lasku. A ochudobnovat sa o nu kvoli rodicom a nejakym cudzim ludom nema zmysel. Myslim si, ze v podstate nikomu nic hovorit nemusis a ani sa priznavat. Len si zi svoj zivot. Kamarati prichadzaju a odchadzaju, casom najdes takych, co ta budu mat radi aj ako gaya. Maj radost zo zivota Jakub a uz nepi.
Viete koľký ľudia žiju so svojími psychickými a genetickými poruchami ?
A málokto o nich vie a ukrývajú si tie chore vlastnosti vo svojom súkromí a majú to ako svoje tajomstvo. A nenájedete skoro žiadného človeka ,ktorý by nejaké tajomstvo nemal. A nikomu to nevešia na nos ani verejnosti.
AJ psychológovia, duchovný, musia mlčať o naších nedostatkoch a poruchách. A napriek tomu sme plnohodnotný ľudia, ale nik o naších genetickýchporuchach nevie. A aj my sa snažíme prežívať tento pozemský život, tak oko keby sme boli bez poruchy.
Dnes je taká skazená doba .že všetko zlo je pravda, každý ľudský nedostatok, choroba je zdravé, a pomaly normálný človek je veľký nedostatok !!!
Bolo by sa treba spamätať mládež a nerobiť také koniny a vešať všetkým na nos .... aký som ja genetický postihnutý, a teraz ma oslavujte aký som chorý !!!!
Ešte ste nič neprežili a už chcete rozhodovať ! Nebojte sa každá matka vie o svojom dieťati, čo má za problém, len si to nechce pripustiť, tak jej to aj otcovi nezhoršujte. keby Vám nepodarovali tento život , neboli by ste tu !!!
A túto priležitosť si treba vážiť, viac životov a šansí na nápravu nebudete mať !!! , lebo viete čo robíte !!!!!!
V prvom rade prestan pit alkohol v zaujme svojho zdravia. A dalej sa zamysli aj nad tym, co by si este mal urobit a co zase nikdy neurobit tiez v zaujme svojho zdravia :)
Narovinu by som im povedala.
Ja napíšem len jednu skúsenosť na túto tému. Jedna moja hlboko veriaca kamarátka, keď sa "prevalilo", že spoločný kamarát je gay, zareagovala štýlom "fuj, nech so sebou niečo robí, nech sa dá liečiť." Jo, vysokoškolsky vzdelaná, v roku 2017. Skoro ma otočilo.
No a keď (aj tu v diskusii) vidím, že ľudia majú stále scestné predstavy, že homosexualita je choroba a ešte k tomu prenosná (masrada), tak sa vôbec nedivím, že autor má problém to povedať. Vôbec.
Viete, ono je problém v tom, že moji rodičia to vidia niečo ako výmysel "novej doby." Oni si myslia, že je to niečo zvrátené, neľudské, že sa to dá lečiť. A podľa mňa by možno boli aj schopný povedať, že je "moderné" byť gay. Pričom každý normálny človek toto nemôže povedať. Úplné detaily z histórie alebo že je to proste prirodzené aj medzi zvieratami atď. Nechcem tu o tom vypisovať, lebo je to na dlhú dobu, ale moji rodičia to zrejme vidia inak. Ja som sa vždy preto ku nim správal tak trochu s odporom alebo ako to napísať... Proste za ich nevedomosť a názory, ich ja sám odsudzujem. Oni za to nemôžu, ale to oni zrejme nikdy nepochopia. A mne je toto všetko strašne ľúto, niekedy som aj rád, že som proste ďaľeko od domova, ale je to moja rodina, vychovali ma, mám ich rád a ja už jednoducho takto nechcem a nemôžem ďalej pokračovať. Ale jednoducho sa bojím, aby som ich nestratil. Na druhú stranu sa ja sám obmedzujem v živote a k tomu to riešim alkoholom. Je mi z toho zle.
Rozhovory, priateľstvo, morálna podpora, individuálne stretnutia, skupinové stretnutia... ochota porozprávať sa s rodičmi, ak je treba. Nepovažujem to za pomoc, nemyslím si, že práve gayovia potrebujú pomoc za to, že sú gayovia, ale je fajn mať pri sebe niekoho, "kto mi rozumie." Aspoň môžem spraviť to, aby niekto pre svoje nešťastie neupadol do látkovej, sexuálnej alebo inej závislosti. Problémy sa ale neriešia v anonymných četoch (ak to niekto myslí naozaj vážne), hoci sme si na ne akosi zvykli.
