Zdravím, volám sa Jakub. Mám 24 rokov a som gay. Už dlhú dobu - niekoľko rokov, sa snažím priznať rodičom, že som gay. Respektíve chcem, ale mám z toho strach. Kedysi dávno som to povedal niektorým známym. Potreboval som to niekomu povedať pre prípad, že by ma videli s niekým cudzím chalanom napríklad, ale hlavne samozrejme pre seba. Všetci známy to nevedia, povedal som to len tým, ktorí s tým nebudú mať problém. Avšak ja si myslím, že to zrejme aj vedia tí ostatný, ale to je teraz nepodstatné. Avšak, mal som problém sa priznať aj kamarátom. Vždy som sa snažil hrať na typického hetero človeka, aby sa to nik nedozvedel, hlavne rodičia. Avšak niekomu som to musel povedať, tak to boli aspoň kamaráti. Vtedy som sa posunul trochu ďalej. Ale chcel by som, aby to vedeli aj rodičia. Rád by som si našiel priateľa. Vždy som sa tomu relatívne vyhýbal, keďže by to bolo niečo ako tajný vzťah, ale celkovo, aj keď bola možnosť, tak som ustúpil. Ale to ma už veľmi hnevá. Nechcem byť stále sám. Ničí ma to. A keďže rodičia sú dosť proti homosexuálom, tak mám proste strach. Po celý ten čas sa to snažím povedať, ale nemôžem. Problém je v tom, že sám samého veľmi dobre poznám, je to logické predsa a ja im to nikdy, nikdy nepriznám. Aj som navrhoval známym nech to povedia nejako za mňa, ale bez výsledku. Proste ma to veľmi trápi, ale začínam mať strach z toho, že ma to už zničilo. Už nejakú dobu to riešim alkoholom proste si vypijem alebo sa opijem, pretože vtedy to je úplne iné, nerozmýšľam nad tým až tak a idem spať, keďže som unavený z toho. A potom do práce a znova, keď sa vrátim z práce. Ja dobre viem, že to nie je správne, ale inak už proste nemôžem a neviem ako ďalej. Alkohol nie je riešenie, sú to aj peniaze, ale hlavne zdravie, avšak neviem prečo mám ten pocit, že aspoň na chvíľu mi problémy vyrieši. Do nekonečna sa to však nedá a neviem už ako ďalej. Ďakujem vopred.
Ako povedať rodičom že som gay
Jakub, nechcem sa hrať na vešticu, ale keď majú vaši postoj ku gayom taký ako majú, pre vlastné dobro im to nehovor. Podľa mňa to nepríjmu, nebudú ani skákať od radosti, ani ťa tlapkať po pleci "že to bude dobré". Sám píšeš, že ak sa s tým nevysporiadajú, tebe to ublíži ešte viac....Potom načo sa zdôverovať?
Ale urob už ako myslíš, držím palce tak či tak :)
Už dávno som sa zmieril s tým, že som gay. Také problémy som mal v začiatkoch, ale to je už našťastie dávno preč. S tým problém nemám. Moji rodičia sú dosť proti gayom a najviac zrejme otec. Ešte nikdy sa ma neopýtali na moju orientáciu alebo prečo nemám dievča. Väčšinou sa ma len na to opýtali, keď som bol dlho preč alebo, že si mám nájsť dievča a chodiť von častejšie atď. Nemám totiž moc kamarátov, ak nerátam kolegov alebo známych zo športovej aktivity, ale v súkromií nie sme v kontakte. Väčšinou som len doma alebo proste sám niekde. Možno sa ma to neopýtali preto, lebo môj druhý brat tak isto nemal dlho frajerku, teda myslím vážny vzťah. Teraz nedávno sa odsťahovali do vlastného. Ale nikdy sa ma to rodičia nepýtali konkrétne. Ja momentálne žijem v zahraničí, ale tu nechcem ostať na trvalo a doma nemám vlastné bývanie. Naštastie nemám veriacich rodičov, ak by tak trochu, ale proste to odsudzujú. A ja neviem ako zareagujú. Bojím sa proste toho, že ma nepríjmu, že si pokazím dobré vzťahy a dúfam že ma potom nevyhodia z domu alebo úplne nezatratia. Ale chcel by som, aby to proste vedeli. Ja im nechcem stále klamať a nechcem mať chalana tajne. Keď to budú vedieť, tak možem žiť normálne, teraz nemôžem. Už dávno som mal vzťah, síce krátky a pre mňa to vzťah nebol, ale to je nepodstatné. Proste on ma svojej rodine predstavil. A ja som nemohol. Na jednu stranu to rešpektoval a chápal, ale na druhú stranu je to úbohé a nekorektné. Síce mu to nevadiko, ale viem, že by bol veľmi rád, keby aj on mohol prísť ku mne a nie len ja k nemu. Ani u "normálneho" vzťahu by to nebolo korektné a vyzeralo by to zle. Vyzerám ako normálny chalan a chcel by som tak isto normálneho chalana, žiadneho "vytočeného buzeranta/babochlapa". Ťahá sa to so mňou už dlhú dobu a je mi z toho zle. Ak by ma neprijali, tak sa bojím, aby ma to nezničilo ešte viac. Na jednu stranu chcem aby to vedeli, ale na druhú stranu sa bojím a jednoducho nemôžem. Ani takto ďalej pokračovať.
dovtedy uz neho bude chlastom zruinovana troska i ked trosku chapem, ze radsej bude rodicmi odsudzovany ako chlap-alkoholik, nez by ho mali odsudzovat ako usmrkaneho babochlapa gaya
Taka vec: trpezlivost ruze prinasa: pockaj este rok a povedz im to presne prveho aprila 2018. Keby zareagovali nejako velmi podrazdene, ze by nadavali, zurili a hresili by ta a kricali by a chceli by ta zbit, tak im mozes povedat, ze to bol len prvoaprilovy zart :)
Ani nahodou to nie je choroba. Povedala by som, ze uz je to bezna sucast zivota.
neviem ako to moze niekto nazyvat chorobou, to mi fakt nejde do hlavy, je to normalny stav cloveka a podla mna to rodicia pochopia, i ked je predpoklad, ze to bude pre nich sok ale ani tak nemusi byt ak si to na tebe vsimli uz skor
Myslím, že toto je skôr otázka pre tých, čo už niečo podobné zažili, teoretizovanie vyžaduje značnú dávku empatie a znalosť tvojich rodinných pomerov.
Ja by som v prvej chvíli neniesla ľahko, keby môj syn prišiel s podobným priznaním. Rodičia od malička spriadajú pre svoje deti plány ( z ktorých sa v skutočnosti máločo uskutoční), a samozrejme, každý rodič dúfa, že sa raz dožije vnúčat. Poznanie, že sa všetko otočilo ináč, bolí. Ale to, že pre svojich rodičov budeš, kým budú žiť, vždy dieťaťom, má okrem negatív aj pozitíva. Byť gayom znamená, že sa nikdy neoženíš, neprivedieš domov milú nevestu a neobdaríš rodičov (prirodzeným spôsobom) vnúčatami. Ale byť gayom našťastie nie je choroba, neznamená to, že si neplodný, že ti zostáva pár mesiacov života, že si zlodej, vrah a mnohé horšie veci, ktoré sa mohli prihodiť. Po prekonaní prvotného šoku u normálnych ľudí preváži rodičovská láska - vidím to na rodinách vo svojom okolí, kde sa museli s takouto situáciou vyrovnať. Každý rodič túži po tom, aby jeho dieťa bolo šťastné, aj keď šťastie nie je práve také, aké si predstavovali, keď ťa prebaľovali, vodili do školy a riešili tvoje boliestky a trampoty. A v konečnom dôsledku môžeš priviesť domov milého partnera a môžete sa spoločne starať cudzie dieťa... Alebo o nechcené zvieratko.
Ja by som v tvojom rade išla za rodičom, ktorý je prístupnejší, u ktorého máš lepšiu šancu, že ťa pochopí, a opatrne mu to vysvetlila. Ak ho dostaneš na svoju stranu, budeš mať lepšiu pozíciu a spoločne to vysvetlíte druhému rodičovi a zvyšku rodiny. Neboj sa, si ich.
Držím palce.
podla mna je dobre zacat tymi plagatmi sexi muzov nalepenymi po izbe, ak teda s rodicmi byvas alebo ich k sebe pozyvas na navstevu, ked uz nebyvas
Ja to osobne nedokážem pochopiť, že také niečo je možné, ale zase nadávať ako zmyslov zbavený by asi nebolo veľmi rozumné. Mal by si im to povedať. Ale odporúčal by som nie tak na drzovku, lebo niekoho by z toho mohlo aj vystrieť:-) Neber to zle. Mal by si si pripraviť nejaké postupné kroky, kým sa k tomu prepracuješ:-) Naveď ich tak, aby to povedali za teba. Zase upíjať sa nie je dobré, vieš, stvrdne ti pečeň a môže sa stať, že niekedy nepomôže aj flexka s diamantovým kotúčom počas transplantácie.
no ja neviem aky ma vztah autor k svojim rodicom, ale evidentne mu zalezi na tom, aby ho prijali aj v tomto svetle
akruat neviem co z otho ho trapi viac....ci ta samota alebo mozne neprijatie rodicmi, bo je dorbe vediet, co sa tym alkoholom snazi "zapijat", ked uz si tym vypestuje celkom slusny alkoholizmus, ktory mu znici jak vztah s rodicmi, tak aj s gaymi
