Chcem poprosiť o radu. S mojím priateľom som už 9 rokov. Náš vzťah sa nikam neposúva. Niekoľkokrát sme sa už rozišli, ale nakoniec som sa k nemu vždy vrátila. Hlavný dôvod je taký, že vlastne nemám kam ísť. S rodičmi to nefunguje a súrodencov nemám. Okrem toho momentálne nepracujem a neviem si ani nájsť prácu. Už som z toho frustrovaná, začínam mať obavy či vôbec sa ešte dokážem zaradiť do spoločnosti. Už to prerastá až do strachu z ľudí.Niekedy mám také stavy, že by som najradšej všetko ukončila. Môj priateľ je veľmi majetnícky, dáva mi najavo, že on je ten, kto všetko zvláda a ja som chuderka, ktorá sa bez neho nedokáže postaviť na nohy. Pritom keď som od neho odišla vždy ma prosil aby som sa vrátila. Správa sa ku mne ako k dieťaťu ktoré ho musí poslúchať, lebo len jemu za všetko vďačí. Je pravda, že som od neho veľmi závislá. Počas nášho vzťahu som postupne prišla o všetky priateľky, vlastne jediný človek s ktorým sa stýkam je on. Vie o mne úplne všetko. Všetko mu hovorím, aj keby som nechcela, dokáže sa tváriť tak, že to zo mňa vytiahne. Vraj je to pre moje dobro, aby som neurobila nejakú hlúposť. Niekedy tomu verím, ale sú aj chvíle, kedy mám pocit, že toto nie je normálny vzťah, že by sme si mali byť rovnocenný. Nie tak, že on je chlap a ja som jeho poslušné dievčatko o ktoré sa musí starať a ktoré mu musí zobať z ruky. Veľa vecí mu na mne prekáža, ale keď sa chcem osamostatniť, nikdy ma nepodporí. Hovorí to len rečami, v skutočnosti ako keby mu vyhovovalo, že som doma a stále jemu k dispozícii. Chcel by aby som zarábala peniaze, aby nemusel všetko ťahať iba on, ale najradšej by mi diktoval aj akú prácu mám robiť. Ak by napr. okolo mňa mali byť iný muži, tak to už neschvaľuje. Občas ma vezme do spoločnosti a veľmi si potrpí na tom, aby som bola tip-top oblečená a namaľovaná. Akoby sa so mnou chcel len chváliť. Pritom mi nedovolí veľmi nič hovoriť, vraj aby som nepovedala nejakú hlúposť za ktorú by sa hanbil. Mám niekedy dojem, že ma pokladá za hlúpu.
Neviem čo mám robiť. Necítim sa v tomto vzťahu slobodne ale bojím sa odísť lebo bez práce nemám kde bývať a nemala by som ani čo jesť. Lebo toto všetko platí on. Uvedomujem si, že mu mám byť za čo vďačná a keby som od neho odišla, určite by to považoval za nevďak. Ale ja sa cítim ako v klietke. Stratila som pri ňom všetko sebavedomie. Neviem sa postaviť na vlastné nohy a nemám odvahu od neho ani odísť, lebo nemám kam. Stratila som úplne schopnosť konať. Netuším čo bude ďalej a bojím sa budúcnosti. Neviem si predstaviť, že by som s ním mala ostať do konca života, to by bolo hrozné.Ale sú chvíle, keď verím tomu, že on je môj najlepší priateľ. Potom zase sa desím toho, že by som s ním mala byť ešte ďalšie roky. Stále nad tým rozmýšľam a rozoberám to. Ako každý človek aj ja potrebujem blízku dušu a niekedy verím tomu, že tým blízkym človekom je on, lebo on vie o mne úplne všetko. Ale v inej chvíli sa ho bojím a chcem od neho utiecť. Len neviem, či by mi to dovolil.
Je to normálne? Nevyznám sa v tom. A neviem, či som to aj zrozumiteľne opísala, som zo všetkého zmätená.
On je úspešný a ja nie. Strácam pri ňom sebavedomie.
nie je za co, to ty si velmi rozumna a sikovna ;) som rada, ze si napisala ze mas dobreho partnera, nech sa vam dari :)
všetko sa zdá ako neriešiteľná vec, ale ak to budeš riešiť pomaličky po kúskoch, krom za krokom a aktívne - začne sa to posúvať správnym smerom. Tie kroky sú dôležité. A ak nabehneš na tú správnu cestu, rýchlo sa dostaví výsledok :) šup šup, pošli si CV a buď otvorená viacerým možnostiam. Hocijaká práca je lepšia ako mať zo seba traumu. Lebo ja si myslím, že v prvom rade strácaš sebavedomie sama pri sebe. Zmeň to hneď nejakou vecou :)
Klik, ďakujem ti :) vieš ono to býva naozaj ťažké, ľudia si prechádzajú desnými vecami častokrát a môže sa stať, že telo sa vyčerpá. Vtedy príde toto. Potrebuje si odpočinúť. Ja som mala tú možnosť, mám partnera, ktorý si ma moc váži a veľmi sa o mňa zaujíma a dal mi čas, aby som si oddýchla od problémov a začala nový život, lepší, ako som žiaľ mala dovtedy. Človek sa musí spoznať a nájsť si svoj cieľ. No musí byť aktívny, inak zatrpkne a bude od niekoho závislý. Toto som neprežila, ale dokážem to pochopiť. Avšak ja som si istá, že najväčší problém u nej je práve tá nečinnosť! Jej podstata nebola, partner je so mnou nespokojný, Ona napísala, nie som úspešná, nemám sebavedomie a pod. Jej primárny problém nie je partner a jeho vrtochy, ale ona sama pred sebou. Z jej slov mi vyplynulo, že sa nemá veľmi rada, neverí si, neznáša na sebe to, že je tak na tom, ako je... ibaže to nikto za ňu nezmení. Na jednej strane vníma svojho partnera ako ,,zlého", že s ňou manipuluje, avšak ona mu to dovolí. Bez práce, snov, aktivít a vlastnej tváre nemôže byť rovnocenná,to sa nedá :/ a dokým sa nezmení, nebude rovnocenná. Preto som sa snažila jej napísať pár približných krokov, čo môže robiť...
veronidlo, krasne si jej to napisala, vidno ze vies o com pises, este by si aj autorka mohla osvojit tvoj pristup, taky rozumny a vyrovnany.
Ahojky :) začala som čítať správu, ale nedočítala som do konca, pretože akokoľvek by si chlapca obhajovala alebo sa snažila o ňom povedať niečo pekné, nezmenila by som názor.
Myslím si o tvojom chalanovi, ak je pravda, čo vravíš, že je idiot. Dojem mám z neho, že to nie je partner.
Povyšuje sa nad tebou, nepodporuje ťa poriadne inak ako peniazmi, má nad tebou prílišnú moc, zneužíva tvoju situáciu a iné...
z vlastnej skúsenosti ti poviem, vzťahy, ktoré nikam nevedú, lebo stagnujú a nedá sa v nich nájsť záujem riešiť spoločné problémy a posúvať sa, je prázdny vzťah. Mŕtvy vzťah.
Chápem, že by si mala pracovať a prispievať vášmu životu, avšak ak máš zdravotné psychické problémy, nedá sa nič uponáhľať. Žiaľ, nazvala som to takýmito problémami, lebo ľudia, keď pociťujú nešťastie a úzkosť, pocit bezradnosti, nepodstatnosti, nesebavedomia - to je psychický problém, psychický blok posunúť sa niekam. Lenže ono sa to dá, to mi ver, v prvom rade ti pomôže jedna vec a to tá, keď sa budeš môcť spoľahnúť sama na seba. To ti dá tvoju slobodu. Osobnú a aj finančnú a napriek ťažkým veciam, ktoré človek zrovna prežíva, všetko sa dá prekonať... naozaj. Nesmieš nechať riadiť svoj život niekomu inému, nesmieš. Tvoj partner ho riadi. A to je chyba. Ja, keď som bola v koncoch, urobila som si každý deň čas na seba, aby som si dala systém. Rozanalyzovala som všetko, čo mi robí problém a riešila to. Hltala som informácie, čo a ako mám spraviť, ako mám myslieť, aby som sa posunula ďalej. Musíš prejsť zmenou. Musíš zmeniť svoj postoj k sebe samej. Čím dlhšie budeš ,,nesvojprávna", tým viac ti bude zle a budeš mať menšie možnosti to zmeniť. Po prvé, tvoj priateľ nemá právo ti niečo diktovať, ak ťa miluje, môže ťa podporiť, pomôcť ti, psychicky alebo finančne, ale NEMÁ právo ti riadiť život. Po druhé, musíš začať pracovať na zmene a sebapoznaní. Mne pomohli knihy, jóga, motivačné ebooky, príjemné aktivity. Dopraj si každý deň niečo, čo ti dáva energiu, či je to už vychádzka po slnku, kúpeľ s domácim peelingom, ktorý si pripravíš alebo cvičenie. Moja rada je, začať hlavne niečo robiť, ak chceš zmeniť život a chceš, aby sa stala z teba sebavedomá žena spokojná sama so sebou, sebestačná, bude to makačka. Lenže to stojí za to, lebo nájdeš svoju tvár. V prvom rade by som ti odporučila systém - prečítaj si zopár kníh, ktoré ťa namotivujú riešiť svoje životné problémy, potom si ich všetky vypíš do wordu a vytvor si svoj ebook zdravia, v ktorom to budeš rozoberať, budeš si tam písať pekné myšlienky, ktoré ťa napadnú alebo si ich niekde prečítaš, začni cvičiť, začneš sa cítiť lepšie, cvičenie a tréning núti k disciplíne a dodáva telu hormóny šťastia a energiu. Zmeň stravu, začni si vyberať zdravé potraviny, daj si režim. Dodá ti to energiu a sebavedomie. A začni si aktívne hľadať zamestnanie, nech je ,, akákoľvek". Každým krôčikom, ktorý pre to urobíš sa budeš cítiť omnoho lepšie. Každé cvičenie, poslaný CV, príjemná aktivita a vzdelávanie sa, rozvíjanie- bude krokom k tvojmu cieľu. Slobode. Musíš byť spokojná sama so sebou, inak s tebou nebudú spokojní ani iní a ty s nimi. A vysvetli svojmu chalanovi, kde sú hranice, každopádne, ak váš vzťah zlyhal viackrát, nefunguje. Je nefunkčný. Vracať sa stále do tej istej rieky, kde nie sú ryby je poriadna blbosť. Musíš pochopiť jednu vec, ty nemusíš byť závislá od svojho priateľa... si, lebo si sa tak zatiaľ rozhodla, musíš to prehodnotiť. Dokážeš sa len ty oslobodiť a držať v ruke to eso. Každý by mal začať od seba... :) odporúčam ešte meditáciu, silné premýšľanie, rob, čo chceš a čo ti robí radosť. A každý deň urob niekoľko krokov k tomu, aby si z tohto kruhu vyšla... inak budeš nešťastná aj naďalej. Musíš za na to pozrieť z inej strany, ty si dala svojmu partnerovi tú moc, zarába, drží to nad vodou finančne, psychicky neviem - musíš sa mu vyrovnať a on si ťa bude viac vážiť. Aj keď to by v zdravom vzťahu nemala byť podmienka.
Držím palce
Ahoj Kruh :) fandim ti, drzim ti prsty, aby si sa dokazala pozbierat, najst si pracu, novy zivot :),, urcite od priatela odijdi, mate zly vztah,, uz aj ked mas len pochyby o vztahu, je to zle,, musis si dokazat s priatelom predstavit cely zivot, a ak nedokazes, alebo mas z toho dtrach, musis to skoncit. Ja by som zas povedal, aby si to skusila riesit cez rodicov, alebo cez svoju mamu,, ale musis jej to dat pocitit, ze naozaj sa citis zle, ze mas az strach,, nie len povedat, povedat nestaci, musis vyjadrit, ze potrebujes pomoc, musi to jeden z tvojich rodicov pocitit, a uvidis, ze ti hned bez vahania pomozu :),,,, bojis sa pohovorou, ja som bol akurat na pohovore pred tyzdnom, a zajtra prvykrat nastupujem do prace, nemusis sa pohovorou bat,, mam jednoduchu pracu, a cez ten pohovor by presiel aj moj 10 rocny brat, taky bol primitivny :D,, napriklad oznacit dvojicu cisel, ktore niesu rovnake :D som az nechapal, co mi to davaju, som sa az opytal, ci som to dobre pochopil, lebo som hladal zatym nejaky chytak :D boze, a to som rozmyslal, ci nemam ist na pohovor v saku, to by bol trapas :D, no zrejme som si vybral nespravne zamestnanie..., nevadi, zacnem hladat dalsie :D,, skoda ze nemas priatela, ktory by ta podporoval :/, ale aj takeho najdes, ak sa odhodlas :),,,
chlapík s nicom DOKAZES TO - po dlhom case som tu citala taky rozumny a mudry prispevok ako je tvoj :) takze chcem vyuzit tvoje racionalne zmyslanie na to, aby si mi poradil ako si najst normalneho chlapa (ako si napr. ty) na vztah. Dakujem
bože moj, najúčinnejšia je ignorácia. Aj na hádku treba minimálne dvoch. Jeden sa sám so sebou hádať nebude. Človek, ktorého si nevšímaš skôr či neskôr pochopí, že ti je ľahostajný.
Boze uz niekto urobte poriadok s tou angelou je to zatrpknuta zena , ktora len agresivne reaguje , keby to malo aspon stipku inteligencie
Kto ľúbi, ten sa nevysmieva, neponižuje, nešikanuje psychicky. No často kto je v detstve rodičmi psychicky šikanovaný a neoprávnene vysmievaný a ponižovaný, porovnávaný so súrodencom formou výsmechu, ten nikdy lásku nedostane od nikoho, lebo ju od rodičov nedostal. Takému sa smola lepí na päty. Napríklad Anička je nadaná na učenie, ale antitalent na šport. Janko je nadaný na šport, ale antitalent na učenie a dobrý rodič by povedal, Deti moje, ja vás mám obe rovnako rád, teba, Anička, chválim za vynikajúci prospech a tá trojka z telesnej nech ťa netrápi, lebo každý je dobrý v niečom ale nikto nie vo všetkom, teba dáme raz na vysokú školu a teba, Janíčko, chválim za jednotku z telesnej a pôjdeme sa všetci pozrieť aj na tvoj futbalový zápas a tá štvorka z dejepisu, z prírodopisu a z matematiky nech ťa netrápi, ty budeš športovec, tomu verím, nikto nie je dobrý vo všetkom, ale každý má talent, ktorý treba objaviť a s ním pracovať. SOm rád, že mám také šikovné a talentované deti. Majte sa aj vy navzájom radi, budte súdržní a držte spolu, v budúcnosti si pomáhajte finančne, a tak. A bude ANička chodiť na Jankove zápasy a keď sa z Janka stane v dospelosti profi prvoligový hráč, tak podporí finančne Aničku, aby mohla študovať na VŠ, keď Janko utrpí zranenie, Anička ho príde navštíviť do nemocnice, budú staáť pri sebe vdobrom aj v zlom. V detstve aj v dospelosti a nebudú si závidieť, ale pomáhať, hoci sú rozdielni čo sa talentov týka a čo sa plánov do budúcnosti týka a čo sa vysnívaného povolania týka. Tam je šanca, že Janko si nájde manželku, ktorá ho bude ľúbiť a Anička si nájde manžela, ktorý ju bude ľúbiť. Lebo lásku zažili v detstve a zažijú ju aj v dospelosti. Lebo veria na lásku, keďže ju zažili. Ale zlý rodič povie: Anča, ty krava sprostá jak to že si nevedela zabahnúť šprint a skočiť cez kozu že si sólovú štvorku doniesla z telesnej málo si športovala zakážeme ti krúžok španielčiny budeš chodiť na atletiku taká máš byť v športe ako Janíčko a ty trubiroh dutý Jano somár jak to že si doniesol z dejepisu štvorku ked súkromné hodiny sme ti platili aj tak si somár málo si sa učil zakážeme ti futbal budeš chodiť na španielčinu a taký mášbyť v dejepise jak Anička. Kto mal ten zlý typ rodičov, čo ho ponižovali, zosmiešňovali a nespravodlivo obviňovali, ten potom aj takého partnera si nájde. Ked sú rodičia zlí, bude mať aj Janko zlú manželku opovrhovačnú čo ho ponižovať bude a bude mať Anička zlého muža čo ju podceňovať bude a sebavedomie jej klesne ešte viac asi pri ňom jak pri rodičoch. Kamarátov tiež mať nebudú a najviac im budú ubližovať tí ktorých majú najradšej. Za lásku nenávisťou sa im odplácať budú a bútľavú vŕbu nenájdu ani v psychiatroch a v psychológoch, nikde. Iba ťažké lieky a ľudské trosky sa z nich stanú. To sú dôsledky zlých výchovných metód. Tam sa dá hľadať príčina. Máš to ťažké. Poznám to z našej rodiny. Mám súrodencov. Intrigami a klamstvami na mňa pred rodičmi kydajú. Nanávidia ma. Mala som FB friends, sami ma žiadali o priateľstvo tí ktorí ma najviac nenávideli. Potom že som samotárka a po psychiatroch chodím a stretla som ducha a strašil ma v noci démon? ani sa nečudujem. Pre toho ducha som aspoň niečo urobila. Keby som nemala aspoň ten kostol a nechodila na spoveď a na omše, potom neviem, čo by som mala. Lásku ale mať nebudem. Len vieru v Boha, iné nemám. Chápem ťa, ale neviem ťa dotiahnuť k mojim rodičom, zabili by ma, keby som si niekoho domov doniesla. Chcela som aspoň zvieratko, ani to mi nedovolia. Ale nie psa, čo by vyštekoval o tretej v noci a zobúdzal ma a poosieral poošťaval koberce. CHcela som škrečka. Môžem zabudnúť. Cítim sa jak vo väzení, lenvýčitky a ponižovanie, nadávanie do neschopných a vyhrážky že ma dajú zbaviť svojprávnosti. Ked mi rodičia zomrú nebudem mať nikoho sestry ma nenávidia. Budem ponižovaná a nenávidena nejakým chlapom tiež ma to asi čaká. Prepáčte za gramatické chyby. môžte ma brať za šibnutú. Aj tak chodim po psychiatroch a beriem lieky na spanie.Niekedy naozaj nezaspím bez toho je mi ľúto. CHcem len: skús sa pomodliť, aby si našla skutočnú lásku. Dnes je prikázaný sviatok. Skús ísť do kostola ak nepracuješ, pomodli sa za nejakú dušu v očistci, ktorá to najviac potrebuje aj vlastnými slovami stači povedať pane bože vysloboď jednu dušu z očistca a vezmi si ju k sebe do neba takú ktorá nemá nikoho kto by to pre §u urobil a ktorá to najviac potrebuje. Potom budeš šťastná že si urobila pre niekoho niečo: niečo nesebecké a krásne. to je tá modlitba a účasť na svatej omši. Nemusíš dať peniaze miništrantovi do košika ked nemáš. Venovať čas, to stači, možno že ti to pomôže. Mne to pomáha. tam nájdem pokoj. Rodičia sú veriaci. nemajú nič proti. ALe nehovorím im že sa modlím za mŕtvych. Živí sú totiž veľmi krutí a ubližujú. Mŕtvi aspo§ neublížia, preto za nich sa modlím.
