Prosim pomôžte. Po velmi psychicky stresujúcom obdobi (rozchod-nevera z partnerovej strany, odstahovanie zo spoločného bývania, nájdenie si novej skvelej prace, a nového bývania v inom meste) mi proste pred týždňom vypovedala hlava. Telo ide ako stroj, v zrkadle neviem kto to je, ked sa seba dotýkam ci hlavy ci ruky, necítim si to poriadne, ze sa dotýkam samej seba a logické myslenie mi vyplo uplne, cize nove veci neviem spracovať
(naštastie som za 3tyzdne v novej praci sa naučila, ktorými MHD mam cestovať, kde vystúpiť, kam sa vyviesť, koho pozdraviť a podobne, ale neuvedumujem si váhu peňazí, ci ziadny clovek mi nie je cudzí, a keby ma aj prepadli, nemala by som ani sebapud obrany). Cítim sa ako nadrogovana, alebo omamena lístkami, a pritom nic neberiem. Stratila som uz aj pojem o čase. Poznám len cislo, ale neviem ho poriadne priradiť, ci je to poobedie alebo vecer.
Co je asi najhoršie, ze na Slovensku uz nemam ani rodinu, pracujú v zahraničí, kde som sa po rozchode bola dat aj dokopy, pomohlo mi to a aj som sa dokázala sama postaviť na nohy a teraz mi proste vypol mozog!
Ved som nebrala ani ziadne oblbováky, ale je pravda, ze hlava mi isla na 500%, nic ine som neriešila iba rozchod a preco to spravil...uz som bola na prvom sedení u psychologicky, vo stvrtok, na sedení som este vedela a cítila, ze som to ja, ze len obcas začínam vypadávať, ale od piatku mi hlava vypla uplne...Je pondelok, pracu som prežila len tak tak, ale v praci sa mam učiť nove veci, ostala som vraj velmi ticha (a pritom som velmi komunikatívna a výrečná)
Teraz je to velmi zle, ked pisem, ani si neuvedomujem co pisem a co som napisala, pisem len písmenka a slova...hadam je to vobec v slovenčine ....
Normalne sa cítim ako po nejakej uzitej droge prave ...
A zacina mi tŕpnuť hlava....
Neviem, ze som, ze existujem....ako sa vratit do reality?
Je to derealizácia, všetko sa ti zdá ako keby bol film, mám to aj ja už 2 roky . Proste mysel si nechce pripustit situaciu v akej si, tak spúšta šetriaci režim.
Boze moj, bud....
a ta kamoska bola v takom stave par mesiacov, ale preslo ju to samozrejme
A za tym psichologom si bola? Ale tiez takto to mala aj moja kamoska, ked prezila tiez kriticke obdobie, rozchod s priatelom, tiez presne to pisala, ze nejak nevnima, ze svet ide, ide aj ona, ale nic nevnima,, proste ta to musi prejst, si v poriadku, len akoby v soku, len si este nerozchodila neveru, rozchod, musis dat tomu cas, a but s tymi kamosmi, drz sa priatelov, budes v poriadku, vsetko bude v poriadku :)
Však ale nie je normálne, ked v robote neviem, prečo vystavujem odovzdávajúci protokol, faktúru, ako počítať dochádzku atď. Nie len, že sa nespoznávam, ale takéto uvažovanie mi zmizlo...ako aj kde sa nachádzam, či ako som spomínala dni v týždni neviem aké sú...
Hlavu mas v poriadku, neboj,, si v depresii, ked uz nemas pri sebe rodinu, tak sa aspon drz kamosov, kamosiek,, chod do kina na nejaky pekny vtipny pozityvny film, rozpravku :)
Ja mám taký dojem, že si vystúpila zo svojho života. Tá nevera a odmietnutie zo strany partnera spôsobili, že si odmietla aj ty sama seba. Si sa stiahla zo všetkého prežívania. Asi je to nejaká tvoja forma obrany. Si sa strašne mučila tými myšlienkami o nevere a tvoja duša si povedala, že dosť a stiahla sa. Asi tak ako keď je niekto šikanovaný v kolektíve, tak sa stiahne a nekomunikuje s nikým. Tak aj ty si asi trápila svoju dušu tak, že sa stiahla.
Podľa mňa by si mala prijať svoj život. Hej, nevera je pre ženu strašné sklamanie ja ti verím. Ten chlapec nebol schopný ťa milovať verne, ale ty si určite hodná vernej lásky. Si určite. Ja tomu verím. Vráť sa k sebe a buď sebou ako predtým, ako si toho chlapca spoznala.
Vyhľadávaj ľudí, pri ktorých nadobúdaš to vedomie, že môžeš byť milovaná, že ťa teší byť sama sebou. Najlepšie by bolo, keby si mohla niekomu dôvernému vyrozprávať ako ťa sklamala tá nevera a on ti povedal, že veď máš ešte mňa. Ja ťa poznám, mám ťa rád a to sa nikdy nezmení. Niekoho, kto ťa objíme a ty budeš chcieť to objatie prežiť....
Mozno infuzka by ti tiez pomohla,aj so spankom... len bohuzial musis ist k lekarovi.
Vyzera to ze si psychicky vyhorena naozaj...pocuj :-) daj si urcite volno,potrebujes slniecko a vitamin D... regenerovat si znicene nervy... pre istotu zajdi k psychiatrovi,tam mozes ist bez vymenneho listka. Prosim ta,urcite si oddychni. Ale neboj dostanes sa z toho,to viem podla toho ze si veci uvedomujes. To je zaklad. Keby ti preskocilo tak ani o tom nevies...len si oddychni po psych.aj fyz.stranke
ale ako si nemozem uvedomovat cas? Alebo nie som vôbec hladna, ci neviem preco mam spat (preto uz nespim tyzden)...Neviem aky je den v tyzdni, viem ho len pomenovat...viem, ze je dnes utorok, ze je to druhy den v poradi v tyzdni, ale neviem mu priradit hodnotu a vahu...a tak isto ani casu neviem dat podstatu, ani peniazom, a vlastne nicomu...Viem to len pomenovat, a ze to tak je. Vsetko len take naucene, nie podmienene logicky.
A inak...podla toho co pises si uvedomujes vaznost situacie, inak by si sem nepisala. Mozno mas syndrom vyhorenia. Fakt zajdi za odbornikom, pomoze ti urcite.
