Prosim pomôžte. Po velmi psychicky stresujúcom obdobi (rozchod-nevera z partnerovej strany, odstahovanie zo spoločného bývania, nájdenie si novej skvelej prace, a nového bývania v inom meste) mi proste pred týždňom vypovedala hlava. Telo ide ako stroj, v zrkadle neviem kto to je, ked sa seba dotýkam ci hlavy ci ruky, necítim si to poriadne, ze sa dotýkam samej seba a logické myslenie mi vyplo uplne, cize nove veci neviem spracovať
(naštastie som za 3tyzdne v novej praci sa naučila, ktorými MHD mam cestovať, kde vystúpiť, kam sa vyviesť, koho pozdraviť a podobne, ale neuvedumujem si váhu peňazí, ci ziadny clovek mi nie je cudzí, a keby ma aj prepadli, nemala by som ani sebapud obrany). Cítim sa ako nadrogovana, alebo omamena lístkami, a pritom nic neberiem. Stratila som uz aj pojem o čase. Poznám len cislo, ale neviem ho poriadne priradiť, ci je to poobedie alebo vecer.
Co je asi najhoršie, ze na Slovensku uz nemam ani rodinu, pracujú v zahraničí, kde som sa po rozchode bola dat aj dokopy, pomohlo mi to a aj som sa dokázala sama postaviť na nohy a teraz mi proste vypol mozog!
Ved som nebrala ani ziadne oblbováky, ale je pravda, ze hlava mi isla na 500%, nic ine som neriešila iba rozchod a preco to spravil...uz som bola na prvom sedení u psychologicky, vo stvrtok, na sedení som este vedela a cítila, ze som to ja, ze len obcas začínam vypadávať, ale od piatku mi hlava vypla uplne...Je pondelok, pracu som prežila len tak tak, ale v praci sa mam učiť nove veci, ostala som vraj velmi ticha (a pritom som velmi komunikatívna a výrečná)
Teraz je to velmi zle, ked pisem, ani si neuvedomujem co pisem a co som napisala, pisem len písmenka a slova...hadam je to vobec v slovenčine ....
Normalne sa cítim ako po nejakej uzitej droge prave ...
A zacina mi tŕpnuť hlava....
Neviem, ze som, ze existujem....ako sa vratit do reality?
nikto uz nema nejake tipy???
Ta nespavost sa vôbec neupravila, piska mi v hlave nonstop, uz to je viac ako mesiac.
A moj zivot ostal ako keby som bola len vo sne, aj videnie mam take cudne stale, v hlave prazdno ani jedna myslienka, neviem nad nicim rozmyslat, celkove vnimanie mam stale uplne utlmene. Nerozlisujem dni, 5 minut mi ide ako hodina...
Ale ved to uz trvá nejako pridlho...kedy to pominie? A pískanie v tych ušiach je uz neznesiteľne, 2tyzdne v kuse! A spanie 0 bodov...Chcem to byt uz ja, cítiť sa, prežiť vsetko, rozumieť veciam...ist si nieco vybaviť. Vo vnutri sa idem uz zblázniť, pretože neviem chvíľu sedieť, ani ležať, ani pozerať TV, citat, chodím po izbe hore-dole a idem sa zblázniť vo vnutri, každé 2minuty pozeram na hodinky, ako keby čakám na neviem co... Skutočne uz riešim koniec aj v praci, pretože uz ani nechapem co mam robit, kedze som sa to mala učiť a nerozumiem tomu, ostanem samozrejme bez peňazí, ale ani to mi nedochádza, co tym spôsobím vsetko, a za vsetko moze toto?? Ze ma vyplo, neviem kde je moje ja a zníženie IQ??! Emócie stale ziadne, a rodina je z toho uz uplne na prášky, pretože tymto si zavrem dvere za krásnym novým životom kvoli tejto DP.
To kolko ma este trvať? Ved ja ani nepociťujem vlastne telo, ani orgány, cize, ked sa mi nieco začne diať, bolieť, tak to ako si mam uvedomiť, ze sa mi nieco deje s telom?? Napriklad som uz ani menštruáciu kvoli tomu 3mesiac nedostala, a teraz to ani nedokazem riesit.
Kolko to este nebudem ja? Ako dlho budem este takto? A takto so zníženým IQ?
Otvoreneoci, co to trepes, ja som muz, a snazim sa poradit zakladatelke,, to ze si hlup., a vybrala si si nejakeho zaujimaveho potetovaneho, alebo nejakeho modela suknickara atd., je uz tvoj problem,, ze najuprimnejsiu pravu tvar muzov..., si zatrpknuta
Ja8, s tou pamatou som to mal tiez, prisiel som z prace vecer, opytali sa ma, co som dnes robil, tak som si fakt nevedel narychlo ani spomenut,, a to som mal tiez dobru pracu, len mal som problemy, bol som v nejakej tej depresii, a totalne ma nic nebavilo, ani praca, pracoval som, a myslienkami som bol prec, ty si tiez proste v niecom, z coho sa len musis dostat, clevek sam nemoze byt, drz sa teraz priatelov, ako pisala ta zatrpknuta... byt s kamosmi, ist von, mozes byt v pohode aj bez nas,, nic, ja uz odtial idem prec
ustipnutie nepomoze?
dakujem bohu ze som fakt taka silna ze ma rozchod tak nezobere... je to asi vdaka tomu ze som spoznala tu najuprimnejsiu pravu tvar muzov a nedokazem za ziadnym plakat..obdivujem fakt baby ze im takto zasibe.. a zaroven sem hadzem obrovske ponaucenie do zivota..proste nemozes mat chlapa za stred svojho vesmiru lebo ked o neho prides prides o vsetko...strasne ale strasne vela baba to tak ma a potom sa nevedia spamatat idu sa vesat a hadzat pod kolajnice..vykaslui sa koli chlapovi na priatelov prerusia kontakty vzdaju sa svojich snov planov chlap si najde inu a baba je totalne v prdeli sama bez vsetkeho.. ja som teraz sama a je mi skvelo kamaratky kamaratov mam ideme sem tam von ale inak by som ani ziaden vztah uz nechcela riesit a je mi takto super... este lepsie nez vo vztahu
ja si ale myslim ze nie si jedina co ma takyto problem, len nikto to neriesi
ale vypadáva mi pamät, hlavne taka ta krátkodobá, vsak ja si nepamätám z posledných dni velmi malo, a pritom som ich normalne prežila. A tu logiku myslim v tom slova zmysle, ze neviem vela veci spravit, ako kupit si potraviny v obchode, na seba oblecenie si neviem kupit, posledny mesiac nosím len asi 3-4 veci dokola, ktore si pamatam, ze som nosila. Ked sa zmení počasie, ja neviem ako sa oblečiem do takého počasia, kedze to nedokazem v tomto stave poparovat čo k čomu patrí, alebo si nieco uvariť ci oprat, ci upratať, v robote napisat niekomu jednoduchý e-mail, vypočítať urcite veci a podobne.
Rozumiem, ze ide o nejaký stav sebaochrany, ale vyplo mi takto aj zmýšľanie, nie len emócie a ze neviem kto som...
niekedy prežívam podobné pocity :-(
Arriva, ved nenechavaj si zivot unikat, zacni ho zit,kazdy ma problemy, a vela vela z nas nie male, obe pohlavia, dajte sa s niekym znova dokopy, a hlavne ty arriva, ked si v niecom uz dva roky, zakladatelka je v tom myslim ze este kratko, ju este musi cas poliecit, ale ty sa uz musis zacat o seba starat sama, myslim zapojit sa do zivota, kamosi, priatel, laska, a je to
Je to derealizácia, všetko sa ti zdá ako keby bol film, mám to aj ja už 2 roky . Proste mysel si nechce pripustit situaciu v akej si, tak spúšta šetriaci režim.
