Prosim pomôžte. Po velmi psychicky stresujúcom obdobi (rozchod-nevera z partnerovej strany, odstahovanie zo spoločného bývania, nájdenie si novej skvelej prace, a nového bývania v inom meste) mi proste pred týždňom vypovedala hlava. Telo ide ako stroj, v zrkadle neviem kto to je, ked sa seba dotýkam ci hlavy ci ruky, necítim si to poriadne, ze sa dotýkam samej seba a logické myslenie mi vyplo uplne, cize nove veci neviem spracovať
(naštastie som za 3tyzdne v novej praci sa naučila, ktorými MHD mam cestovať, kde vystúpiť, kam sa vyviesť, koho pozdraviť a podobne, ale neuvedumujem si váhu peňazí, ci ziadny clovek mi nie je cudzí, a keby ma aj prepadli, nemala by som ani sebapud obrany). Cítim sa ako nadrogovana, alebo omamena lístkami, a pritom nic neberiem. Stratila som uz aj pojem o čase. Poznám len cislo, ale neviem ho poriadne priradiť, ci je to poobedie alebo vecer.
Co je asi najhoršie, ze na Slovensku uz nemam ani rodinu, pracujú v zahraničí, kde som sa po rozchode bola dat aj dokopy, pomohlo mi to a aj som sa dokázala sama postaviť na nohy a teraz mi proste vypol mozog!
Ved som nebrala ani ziadne oblbováky, ale je pravda, ze hlava mi isla na 500%, nic ine som neriešila iba rozchod a preco to spravil...uz som bola na prvom sedení u psychologicky, vo stvrtok, na sedení som este vedela a cítila, ze som to ja, ze len obcas začínam vypadávať, ale od piatku mi hlava vypla uplne...Je pondelok, pracu som prežila len tak tak, ale v praci sa mam učiť nove veci, ostala som vraj velmi ticha (a pritom som velmi komunikatívna a výrečná)
Teraz je to velmi zle, ked pisem, ani si neuvedomujem co pisem a co som napisala, pisem len písmenka a slova...hadam je to vobec v slovenčine ....
Normalne sa cítim ako po nejakej uzitej droge prave ...
A zacina mi tŕpnuť hlava....
Neviem, ze som, ze existujem....ako sa vratit do reality?
Lu333 - nesledujem sa, mam to uz 3/4r a bez zmeny. Ja som si nic negooglila, hned som vyhladala psychologa a ten mi az povedal, co mi je. Dakujem za rady, ale za ten cas som skusila vsetko, co radis, avsak toto zoberie cloveku zakladnu motivaciu existencie, takze premahat sa kazdy den vobec vstat je pre mna uz utrpenim kazdy den, nie to zostat takto po zbytok zivota. 30r som zila normalnym plnohodnotnym zivotom, takze rady ako zit netreba, v tom som mala do oneho dna totalne jasno.
Buki - keby som sa radsej zblaznila, bolo by to urcite lepsie...nevies-nepochopis
alcicka - nemam derealizaciu, ale depersonalizaciu. Nemam to pridruzene nijakej psych. poruche, takze nijake AD mi nepomozu (pretoze tie su priamo na urcite dusevne choroby) a DP/DR sa rozvija postupne, nie zo dna na den,a intelekt a inteligenciu nemam porusenu, iba sa mi oddelilo vnimanie svojho ja, vnimanie casu, strata rozhodovacej casti a stratila som vnimanie zmyslu zivota.
Vo vela pripadoch som citala, ze na derealizaciu zabrali ad, ale hlavne preto, lebo zaklad dr bol zapricineny psych. ochorenim. Ale aj tak dakujem za podporu.
Ahoj. Zazila som si presne to iste. Trvalo to u mna pol roka. Idem rovno k veci. Pocity a stav ktory mas zazivam vzdy pri stresovom obdobi. Po rozchode som to zazila prvy krat. Mala som 22rokov vtedy. Citila som sa akoby mi totalne preplo. Nemohla som ostat sama lebo som sa bala ze som schopna nieco si v tom stave urobit. Mne na derealizaciu zabrali AD Sertralin actavis. Boli to konecne lieky ktore ma z toho vysekali. Vela som toho o Dp a Dr studovala a vraj prekazatelny ucinok ma najma Lamotrigin. Ale aj niemtore AD zo skupiny SSRI. Urcite sa toho neboj. Mna to zachranilo!!!! A uplne dostalo do pohody.
ako sa máš?
Ako sa spieva v jednej pesnike... Kdo se jednou zblaznil uz nikdy nebude normany nebude normalny nebude normalny...
Ahoj, prestaň sa pozorovať, prestaň riešiť či cítiš alebo necítiš emócie, urob si režim dňa a ži. Hoci zo začiatku ti to bude pripadať úplne zbytočné, postupom času sa budeš dávať do normálu. Najhoršie je to že sa pozoruješ, neustále riešiš či cítiš alebo necítiš emóciu, či si pamätáš alebo nepamätáš voľačo. Nerieš to, len sa zamestnávaj, každý deň sa zamestnaj niečím a neostávaj v nečinnosti, tvoj mozog je unavený z toho že to dookola neustále riešiš a predpokladám že si aj googliš č by to asi mohlo byť. Nechceš predsa takto premrhať život, výjdi na slniečko a zamestnaj sa hoci obyčajnou banalitou. Ver mi , ja to takto zvládam. Koľko máš rokov?
Sklamem ta. Absolutne nijaka zmena, ani za 3/4r. A to uz som vyskusala vselico, nepomohlo zatial vobec nic. Zijem akoby jeden den stale dokola a akoby v nejakom sne ci filme...jedno viem, u mna to nie je zo ziadnych uzkosti ani depresii. Som velmi inteligentny clovek, a vedome si uvedomujem, kolko casu preslo, prisla som aj o pracu a dalsie veci s tym spojene, takze zacinam byt skor zufala, lebo na to nie su ani lieky. A v mojom pripade ani neverim v to, ze ma telo pred niecim ochranuje, to uz by sa davno aspon o kusok bud zlepsilo alebo zhorsilo, ale nic sa odvtedy nestalo/nezmenilo :-(
Ahoj.Chcem sa opytat ci to preslo?Ja necitim hlad smad vobec nic pocity emocie som ako mrtva.
Ja8, ale tak ja som si uz ani nemyslel, ze si sa len nespamatala z rozchodu, ale inu vec, ze si stratila zmysel zivota,, najst si super chlapika, a postupne znova planovat spolu buducnost :) rodinku, deturence :),, mozno ze ani taka predstava ta nenastartuje, mozno ta nastartuje len samotne dosiahnutie to,, teda najdenie si niekoho, kto ta bude mat rad, atd :),,, niekoho mi pripominas..., rad by som tu raz precital, ze ti je uz lepsie, alebo dobre :)
Zaloz novu temu, napis tam, ci ma niekto skusenosti s derealizaciou, a ako sa z toho dostali, alebo ako su natom teraz.
myslím že už si toho dosť vyskúšala bez nejakého dlhodobo priaznivého výsledku, ten terapeut je tvoja šanca
kgsa dakujem za podporu, avsak DR nie je o spriaznenej duši. Nie je to ani o tom, ze som ostala bez partnera. A po pravde, pred par rokmi som mala oveľa ťažší rozchod a prežila som, vtedy to chcelo ten spomínaný cas. A hudba je moj zivot, bolo to nieco, bez čoho som neprežila ani den, a teraz to je pre mna len nejaký zvuk a slova, kedze emócie este stale nemam naspäť, takze je velmi tažké opisovať, ake tažké je pre mna počuť teraz hudbu bez toho.0, aby som ju dokázala vychutnať.
Dendy5 - u neurológa som bola, prave tam mi povedali, ze moj stav je spôsobený dlhodobým stresom a ked som ostala v klude, ostala vnútorne vysporiadaná a nasla v sebe kľud, tak si hlava a myšlienky dali vraj pohov formou zmeneného stavu vedomia /formou derealizacie/. Urobili mi zatial CT a to bolo ok. Inak som zabudla povedat, ze za toto cele obdobie mi neprišla ani menstruacia, takze mi gynekologička musela nasadiť este aj hormonálnu liečbu. A citala som aj zopár rad od RNG, avsak detoxikacia pomoze len vtedy, ak to nie je spôsobene psychicky, co v mojom pripade je psychikou,zial.
Len som myslela, ci tu nie je niekto, kto sa vyliečil z DR...lebo DR a DP nie je o smútku z rozchodov a nie je to ani depresia.
