Prosim pomôžte. Po velmi psychicky stresujúcom obdobi (rozchod-nevera z partnerovej strany, odstahovanie zo spoločného bývania, nájdenie si novej skvelej prace, a nového bývania v inom meste) mi proste pred týždňom vypovedala hlava. Telo ide ako stroj, v zrkadle neviem kto to je, ked sa seba dotýkam ci hlavy ci ruky, necítim si to poriadne, ze sa dotýkam samej seba a logické myslenie mi vyplo uplne, cize nove veci neviem spracovať
(naštastie som za 3tyzdne v novej praci sa naučila, ktorými MHD mam cestovať, kde vystúpiť, kam sa vyviesť, koho pozdraviť a podobne, ale neuvedumujem si váhu peňazí, ci ziadny clovek mi nie je cudzí, a keby ma aj prepadli, nemala by som ani sebapud obrany). Cítim sa ako nadrogovana, alebo omamena lístkami, a pritom nic neberiem. Stratila som uz aj pojem o čase. Poznám len cislo, ale neviem ho poriadne priradiť, ci je to poobedie alebo vecer.
Co je asi najhoršie, ze na Slovensku uz nemam ani rodinu, pracujú v zahraničí, kde som sa po rozchode bola dat aj dokopy, pomohlo mi to a aj som sa dokázala sama postaviť na nohy a teraz mi proste vypol mozog!
Ved som nebrala ani ziadne oblbováky, ale je pravda, ze hlava mi isla na 500%, nic ine som neriešila iba rozchod a preco to spravil...uz som bola na prvom sedení u psychologicky, vo stvrtok, na sedení som este vedela a cítila, ze som to ja, ze len obcas začínam vypadávať, ale od piatku mi hlava vypla uplne...Je pondelok, pracu som prežila len tak tak, ale v praci sa mam učiť nove veci, ostala som vraj velmi ticha (a pritom som velmi komunikatívna a výrečná)
Teraz je to velmi zle, ked pisem, ani si neuvedomujem co pisem a co som napisala, pisem len písmenka a slova...hadam je to vobec v slovenčine ....
Normalne sa cítim ako po nejakej uzitej droge prave ...
A zacina mi tŕpnuť hlava....
Neviem, ze som, ze existujem....ako sa vratit do reality?
Skus nejake tablety s obsahom lubovnika bodkovaneho. To ti nakopne neurotrasmittery (ale az o taky tyzden/dva)... alebo psychiater. Drzim palce.
mne to pripada ze si a prehnane nafixovala na to, ze mas takyto stav. keby nemozes rozmyslat a neuvedomujes si veci, tak by si si predsa ani takto detailne neuvedomovala vsetko co pises. myslim ze by si mala ist k psychiatrovi, toto uz asi nie je len pre psychologa.
Mozes vyskusat CBD olej, su aj konopne caje, daju sa objednat z netu.
Akoze vazne sa to uz neda zniesť...nespala som uz tyzden. Nikto to nechápe, vraj rozprávam o vsetkom normalne aj sa chovám sa uplne normalne, ale neviem im vysvetlit, ze neviem kto som reálne a ze neviem uvazovat logicky. Nerozoznávam den, noc, cas - ci je den viem len preto, že je svetlo. Na nove miesta sa neviem vobec dostat, problem mam celkom aj s tymi co poznám. Necítim nic, necítim strach, radosť, únavu, smútok, proste nic, neviem ani vyhodnotiť nebezpečenstvo!! Necítim nic ani k svojim blízkym (vsak ani k sebe samej), a to sa vazne nútim v hlave stale dokola...Trvá to uz mesiac a pol, uz som zúfalá, v praci o chvilku uz nespravím nic, pretože mi to nemysli.
Myšlienky nemam ziadne, v hlave prázdno...Nedokážem sa normalne obliekať, ucesat, proste neviem dat tomu logiku...Vsak toto je nenormálny stav, nie som ani magor, ale nie som ani v poriadku ako clovek neviem fungovať. Tymto pridem o par dni o vsetko...neviem fungovať v praci, od čoho sa mi odvíja vsetko, byvanie aj zivot...sama si ale v tomto stave ani neuvedomujem vážnosť situácie, na SR sa nema ani kto o mna postarat, a odist do zahraničia za rodinou bude jedine východisko, aj ked neviem, ako mi to pomoze, ked tam nemam nárok na zdravotnú starostlivosť. A ci sa vobec niekedy z tohto dostanem...lebo pracovať sa mi v tomto stave neda...
Síce si v novej práci, ale vyzerá to, že nutne potrebuješ dovolenku, pokoj na nejakej chate pri jazere.
Tuto noc som spala 2h (od 23-01h) a potom som do 7 rana ani nezazmurila oko. V usiach nenormalne piskanie cely cas. O 3hodine som si dala este polku Attaraxu, ale nic, trosku ustupilo len piskanie v usiach, inak nic. A dnes fungujem v praci tak, ze mam zovrete hrdlo a trpne mi hlava od spankov az po bradu, ale fyzicky unavu absolutne nepocitujem, ani neviem, ze som vlastne nespala...ale ludia sa ma az zlakli, ze ako vyzeram...v zrkadle vidim, ze mam oci jak nahulena, ale inak absolutne nic, ziadny pocit vo mne, je to vôbec normalne????
V praci dnes normalne fungujem...dnes som bola aj u psychologicky, a robila so mnou len nejake cvicenie, co som nepochopila, nic sa mi nezmenilo na stave. A pritom milujem spanok, toto som este nezazila. Uz som neni ani tak ze mimo reality, ale hlava si ide svoje a telo svoje, hlava vôbec neprijala fakt, ze som nespala a nesignalizuje unavu...ani teraz poobede.
Co sa to preboha so mnou deje??
Este mam jednu otázku, kolko vam trvalo sa z toho dostat...???? prešiel mesiac, snažím sa, ale posun len malo badateľný...aspon sa uz necítim uplne mimo, ale vynecháva mi racionálne myslenie, a s tym sa mi velmi zle pracuje v praci, zabúdam, neviem obcas kde sa nachádzam a podobne
ahoj. Nezvyknem odpisovat na tieto prispevky, ale na tvoj som musela. Mame toho strasne vela spolocneho. Taktiez som rok nebola zamestnana, lebo som planovala s priatelom odist do zahranicia. Nakoniec nam to nevyslo, tak som si pracu nasla v meste, kde byvam. V novej praci som 2. mesiac a pred 2 tyznami ma priatel necakane nechal. Nemam ziadnych kamaratov ani rodinu, takze ak chces mozme popisat a bojovat spolu.
Ajja8: no aj to, presne sebavedomie a arogancia mi vymysli, ako som pisala, vsak sa neviem ani normalne rozčúliť, a vynadať niekomu...totálny útlm..
Je to ako akoby mi hlava odmietala toto co mam a budujem teraz (a hlavne sama) , teda nove byvanie a pracu, ze tu a teraz na tomto mieste nemam byt...
No neviem ako by sme si popísali a vedeli si tym pomoct (sem nechcem davat kontakt verejne.)
