Prosim pomôžte. Po velmi psychicky stresujúcom obdobi (rozchod-nevera z partnerovej strany, odstahovanie zo spoločného bývania, nájdenie si novej skvelej prace, a nového bývania v inom meste) mi proste pred týždňom vypovedala hlava. Telo ide ako stroj, v zrkadle neviem kto to je, ked sa seba dotýkam ci hlavy ci ruky, necítim si to poriadne, ze sa dotýkam samej seba a logické myslenie mi vyplo uplne, cize nove veci neviem spracovať
(naštastie som za 3tyzdne v novej praci sa naučila, ktorými MHD mam cestovať, kde vystúpiť, kam sa vyviesť, koho pozdraviť a podobne, ale neuvedumujem si váhu peňazí, ci ziadny clovek mi nie je cudzí, a keby ma aj prepadli, nemala by som ani sebapud obrany). Cítim sa ako nadrogovana, alebo omamena lístkami, a pritom nic neberiem. Stratila som uz aj pojem o čase. Poznám len cislo, ale neviem ho poriadne priradiť, ci je to poobedie alebo vecer.
Co je asi najhoršie, ze na Slovensku uz nemam ani rodinu, pracujú v zahraničí, kde som sa po rozchode bola dat aj dokopy, pomohlo mi to a aj som sa dokázala sama postaviť na nohy a teraz mi proste vypol mozog!
Ved som nebrala ani ziadne oblbováky, ale je pravda, ze hlava mi isla na 500%, nic ine som neriešila iba rozchod a preco to spravil...uz som bola na prvom sedení u psychologicky, vo stvrtok, na sedení som este vedela a cítila, ze som to ja, ze len obcas začínam vypadávať, ale od piatku mi hlava vypla uplne...Je pondelok, pracu som prežila len tak tak, ale v praci sa mam učiť nove veci, ostala som vraj velmi ticha (a pritom som velmi komunikatívna a výrečná)
Teraz je to velmi zle, ked pisem, ani si neuvedomujem co pisem a co som napisala, pisem len písmenka a slova...hadam je to vobec v slovenčine ....
Normalne sa cítim ako po nejakej uzitej droge prave ...
A zacina mi tŕpnuť hlava....
Neviem, ze som, ze existujem....ako sa vratit do reality?
Ja8: Čiže fyzicky sa cítiš úplne ok? Normálne spis a vsetko? A z tých ostatných veci, co som spomínala, tak to nič? Ja miestami neviem, kde som, kto som, co sa deje...
A vnútorný hlas/myšlienky máš? "Seba" v hlave? Ja to uz ani neviem vysvetlit... Ako keby som neexistovala, nemala osobnosť :(... Peklo
Čiže ty s tým nejako normálne fungujes? Lebo mne sa nedá nič...
Ja8: Čiže fyzicky sa cítiš úplne ok? Normálne spis a vsetko? A z tých ostatných veci, co som spomínala, tak to nič? Ja miestami neviem, kde som, kto som, co sa deje...
A vnútorný hlas/myšlienky máš? "Seba" v hlave? Ja to uz ani neviem vysvetlit... Ako keby som neexistovala, nemala osobnosť :(... Peklo
Čiže ty s tým nejako normálne fungujes? Lebo mne sa nedá nič...
mandy01 - úzkosti nemam, depresiu uz vobec. A vyšetrenia si nejake riešila?
Ugh, sorry za chyby :/
Biatlonistka: Naozaj? Ale napriklad?
tieto pocity poznám :/
Ja8: Nepotesim Ta... mam to dva roky :(. Aj ked u mna to bolo sposobene stresovym obdobim, tak ja som bola dost uzkostny clovek uz predtym (uzkostna porucha a tiez asi aj depresia), takze Ty mas asi lepsiu sancu sa z toho dostat. Boh vie.
Takze Ty nemas vobec uzkost? Ja sa budim v totalnej panike, dezorientovana, ako keby som nechapala, co sa deje. A tato panika v podstate pretrvava cely den (fyzicky v tele, ale hlava vypnuta).
Ja mam milion inych "priznakov", ako keby nic nebolo automaticke, ani sa najest a napit. Vyslovene musim svoje telo nutit nieco zjest, lebo ludia jedavaju a asi sa ma jest... Ale neviem, co son rada jedla, vsetko je proste rovnake... No proste hrozne!!!
Nemam ziadne napady na to, co robit, neviem pozerat telku, citat knihy, neviem si nic predstavovat!!!, Vies, ked so vies predstavit niekoho tvar, alebo hlas, dokonca vone, chute... Ja nic, prazdno.
Ja som uplne ako bez reakcie na nic, niekemu by sa mohlo nieco stat pri mne a ja logicky viem, ze by som mala nieco robit, ale proste nic!!! Ako keby vsetko, co som sa za 27 rokov naucila, he proste prec! Uz iba napisat takyto text je brutalna namaha, nehovoriac o tom, ze us absolutne neviem, co som tu pisala.
Ja som bola velmi empaticka si myslim, citliva, rada som riesila veci a teraz ako prazdna schranka, proste ako keby mi odumrela cast mozgu :(... Ale ono je to este ovela extremnejsie, ako som to opisala, ziadny pojem o case, pocity tela, kedy som unavena... Ziadny nazor na nic, motivacia nieco urobit, ale zaroven ako keby mi to bolo jedno, lebo ja tu nie som :((
Nasla si as v niecom z toho? A ten vnutorny glad/logicke rozmyslanie mas?
mandy01 - pises ako cez kopirak...za ten dlhy cas si prvá, co vidim, ze to opisuješ a "vnímaš" ako ja...odkedy to mas?
pre zakladatela/ku no to sa stava ked dakto fetuje a potom odrazu čooo bum do reality,sag nahrad do inymi dobrotami,co tu nariekas
Tie pocity prázdnoty nenasvedčujú ničomu dobrému. To by ste nemali riešiť na vlastnú päsť.
Ja8: Ahoj! Vo vela veciach som sa v Tvojom pribehu nasla, aj ked moj nabeh bol asi ovela dramatickejsi... ale to je jedno.
Chcela som Ta spytat... mas aj take pocity, ako keby si nebola uplne tu? Proste v takom polovedomi alebo ako to nazvat? Proste mimo, ale uvedomujes si to a nevies sa z toho "zobudit"?
Ako to mas s pamatou? Ja takmer vobec neviem, co bolo par dni dozadu, pomaly ani to co bolo hodinu dozadu... proste ako keby som to neprezila, som tam, ale nie som tam... ale vkuse, bez prestavky!
Pises, ze intelekt zostal neporuseny, mne to teda tiez hovoria, ale ja sa pritom citim ako dementna. Ako by som nechapala, co sa deje okolo mna, neviem robit zakladne veci... (sprcha, make up...) atd. Necitim sa byt "tu"... Je toho vela. Ledva sa s niekym rozpravam, co sa na mna absolutne nepodoba! Ako keby som ani nemala, co povedat.
Najviac ma stve, ten pocit prazdnej hlavy, ako keby som nemala v hlave "seba", totalne bez myslienok, ziadny vnutorny hlas, neschopnost sa rozhodovat, nic urobit, nieco povedat, neviem to ani vysvetlit!! Ako keby som nemala seba!!!
Ako teraz fungujes? Ja uz som tak z toho frustrovana, a ze clovek s tym nema bojovat a bla bla... to mam naozaj akceptovat, ze som ostala totalne neschopna/nepritomna??
