Úzkosť

monika - staci obciansky..

tati - tak ako pises - mne tiez psychiater radil ze ked na mna pride pocit ze umieram alebo nieco podobne tak si mam povedat ze je mi to jedno.. a vtedy sa ukludnim.. a tak to aj je..len cloveku sa tazko vtedy povie ze je mu to jedno ze ano :)
tati ja v podsatte popri tych blbych pocitoch robim vacsinou vzdy nieco - cokolvek co treba, no oni su take chytre, ze to mozem aj ratat exponencialne rovnice a aj tak stihnem na to mysliet :) no nic, treba sa ukludnit.. ja som teraz nejaka hrozne rozhadzana cela vyjasena a vystresovana, hocico sa na mna lahko nalepi... dokonca aj jeden z davnych strachov ktore som uz nemavala sa mi objavil teraz a uz 15min mam kvoli tomu blby pocit.. a celkovo ma to teraz nejak tak ovela viac cele stve, lebo si hovorim ze jednoducho to musim mat v rukach, musim to vediet ovladat cele a obcas ma to dost valcuje.. proste ked ma clovek dodrasane nervy tak sa vsetko nanho lahsie nalepi...

jeeej baby,dik ze ste ma uistili,ze lozka su plne a na mna im uz miesto neostane ;-))) hned sa mi lahsie dycha.ja som inak na psychiatrii ako studentka praxovala a mozno preto mam taky obrovsky strach,ze by som tam jedneho dna mohla skoncit ;-)))inak poobede mi uz bolo ovela lepsie a teraz mi je uplne dobre. ale ta japonka ma este hneva...a samozrejme,ze som zakrocila a povedala jej,ze na to ako japonci sa v ramci svojich kulturnych zvykov vobec nechytaju,tak ona az velmi netradicne casto chyta mojho priatela,ale aj tak s tym neprestala a ked sme odchadzali,este aj ho po brusku pohladkala,ze ci sa dobre najedol!kati aj mne velmi pomaha ked sa o tom vsetkom rozpravam dokolecka dokola,ale uz sa aj citim ako taka otrava,ze to priatel a mama musia neustale pocuvat.taka som rada,ze sa mozme porozpravat aj tu.mne kedysi velmi vadilo byt samej tiez,ale som to prekonala a niekedy ked mi je velmi zle,chcem byt radsej sama nez v spolocnosti niekoho.kati a ty si neskusala ked na teba pridu zle myslienky zacat nieco robit aby si si zaneprazdnila mysel inymi vecami alebo mne obcas pomoze ist na to takym sposobom,ze to dovediem do krajnosti napr.ked sa zacnem bat,ze budem prilis vychudnuta z toho,ze nejem,tak si poviem,ze ved v kancelarii mame anorekticku kolegynu a ta je schopna aj pracovat a este aj dieta ma,alebo ked mi pride strach,ze sa zblaznim,obcas mi pomoze,ked si poviem,ze no a co,tak ked sa zblaznim,tak ma zatvoria a aj tak uz o sebe pravdepodobne nebudem vediet a ked pride strach,ze by som mohla zomriet,tak si poviem,ze tak co mi ine ostava,zomriem a budem mat pokoj...ono to znie morbidne,ale fakt to niekedy zaberie a ukludni ;-)))

JE NUTNO DO CHORVATSKA PAS NEVIETE?? STACI OBCIANKA??

ah Tani, ved hovorim ze ja mam v hlave taky gulas ze stale este neviem co je "normalne" pocitit a co nie a priatel sa uz chyta za hlavu a vbija mi do hlavy ze ziaden pocit nie je nenormalny, je to len pocit!! pocit ktory clovek moze bezne pocitit!
ja proste stale musim mat vsetko 100% pod kontrolou, vsetko musi byt tak ako si ja v svojej hlave obmedzenej milionmi pravidiel myslim :)) a keby si vedela ako mi z toho dnes bolo hrozne, uplne som si myslela ze uz nebudem moct zit alebo co :)

inak magnezko si davam v podstate kazdy den (dnes som napr zabudla!!) ale mala som dnes stvrtku neurolu (teda 0.25ku, lebo mam 1mg tabletky) a mne to vobec nezabralo :) ja mam pocit ze mi to absolutne nic nerobi, raz som si dala polku (povodne mi povedal psychiater ze na tie 2-3 tyzdne zatazove co som mala skusky si mozem davat 2x0.5 za den alebo podla potreby) no a z tej polky som bola akurat tak otapena a nic viac. to iste ked som vyskusala liek na spanie - absolutne mi nezabral, akurat som este z neho chytila panicky atak ze jezis maria ja som prave zapila liek na spanie, ake hrozneeee :D tak potom si poviem ze take magnezko nema sancu zabrat.. ale davam si ho aj tak.. sumive sa najrychlejsie vstrebe tak to je ako prva pomoc..

ja inak bezne nemavam problem byt sama, byvavala som rada sama doma, len vtedy ked mam blbe obdobie (ako napr teraz)tak vtedy sa bojim.. ale viete hlavne kvoli comu? kvoli tym mojim blbym pocitom, ja sa nebojim ze sa mi nieco stane v zmysle ze odpadnem alebo co, ale ja ked mam tie blbe pocity tak sa castokrat bojim ze to je uz nieco hrozne co citim a ze co ked uz kvoli tomu nebudem moct zit atd.. no a proste potom sa bojim ked som sama doma ze co ked mi prepne a spacham samovrazdu :D az mi je zle ako to pisem, ale viete ako je to myslene, ze je to len strach.... panikarom vysvetlovat nemusim.. :) a ked nemam tieto blbe pocity tak nemam byt problem sama samozrejme...

Ajejeee!! Katka! To čo sa tu deje? To je úplne normálne... to ja veľmi dobre poznám tie myšlienky, že čo keď to takto ostane na celý život a nebudem schopná sama fungovať a budem na niekoho odkázaná a podobné kraviny... preč s nimi, preč, rýchlo... nerozvíjaj ich, nedaj im priestor, lebo ťa prevalcujú! Nedovoľ si na to myslieť jednoducho. Daj si šumivé magnézko, mne to ako prvá pomoc zväčša účinkuje a kúp si guajacuran, Monika s ním má dobré skúsenosti...evidentne sa potrebuješ trochu dostať do kľudu... ale celkom isto ti nešibe, ani sa z toho nezblázniš, to v ťažkých časoch každého napadne ty trdlo :)

TATI ešte aj ty! Nie, neskončíš na psychine, iba ak by si veľmi, veľmi chcela, pretože hypochondrov už neprijímajú, keďže sa rušia lôžka :) ale to by si musela inak zabojovať, aby si si tam chytila nejaký flek :D

Ja vôbec nemám problém byť sama... nikdy som nejak mimoriadne nevyhľadávala za každú cenu spoločnosť... no áno, keď som mala také tie stavy celkom najhoršie, že som vôbec nefungovala, tak u mňa spávala segra občas alebo som išla k našim (vtedy som bola rozídená s bývalým a potom sme sa zas dali dokopy, takže som žila sama) ... inak LUCA mne tiež AD pomáhajú iba čiastočne... predtým som brala cipralex a to som ani nevedela, že mi neičo je... super sadol, zabral a frčala som... a teraz sertralin mi zabral asi na takých 50% a už to nešlo hore... a je to skoro 2 roky :) hold, niečo si musíme vydrieť sami ...

chapem.. nebyvam s priatelom, ale som unho pomerne casto.. a moznoze v blizkej buducnosti uz budeme byvat spolu.. to sa uvidi... ah ja mam taky galimatias v hlave dnes ze to je hrozne.. uplne nezmyselny strach zo vsetkeho a strach ze ako budem existovat dalej a tak.. a pritom sa absolutne NIC nestalo co by mi branilo v normalnom zivote.. len tie blbe pocity.. :(

tak asi chapes, Kati. bolo to tazke, naozaj. nevedela som, co budem robit...len same otazniky v hlave. nakoniec sa aj kamoska rozisla so svojim, tak sme sa dohodli, ze budeme byvat spolu. strasne mi pomaha. ty asi byvas s priatelom. ja zatial nie, sme spolu 9 mesiacov, ale tam to je trosku komplikovane...

Lucia tiez to mam tak.. musim byt stale pri niekom.. neviem si predstavit ze by som spala sama, takisto cez den som stale s niekym pokial sa da.. a priatel mi chudak stale funguje ako psychoterapeut, stale s nim nieco riesim, kazdy den sa s nim rozpravam, on mi stale hovori ze o nic nejde a ze sa uplne zbytocne trapim, no ja stale to svoje... uplne ta chapem, my sme s priatelom uz tiez dlho spolu, na 100% s nim planujem buducnost a ked si predstavim ze by sa zrazu nieco stalo a ja by som ho uz nemala ... :((( musela si to mat tazke. ale clovek sa zo vsetkeho vyhrabe aj ked sa to zda uz neviem ake zle..

tati, no ja nemozem povedat, ze mi s liekmi nie je dobre...len nie na 100 %, ale dufam, ze sa to zlepsi. ale tych uzkostnych zachvatov mam menej. mne to trvalo cely den, odkedy som otvorila oci az do noci. teraz posledne dni som nejaka mimo, ale mozno aj z toho, ze som v piatok pila...mam pocit, ze som este nedospala. ja cakam a dufam, ze zaberu. takze neviem vam poradit...rano mi tiez buchalo srdce, ale nie az tak, ako niekedy...ze ide z hrude vyskocit...ale chapem vas, je to hrozne. este aj chodit do prace, tvarit sa pred priatelom a jeho malou, ze som ok...boze, nech uz zaucinkuju.
katka, u mna bol sputacom byvaly vztah...chcela som ho zachranit a nejako to bolo na mna vela. no nie je lahke odist od niekoho, s kym zijete skoro 4 roky, bolo to fajn a aj sme planovali buducnost...ale ostala som a snazila som sa mu pomoct na ukor seba a tak som dopadla. najhorsie u mna je to, ze sa bojim byt sama...niekedy som si to vychutnavala, ziaden problem a teraz? stale musim mat pri sebe niekoho. raz spolubyvajucu, alebo idem ku kamoskam spat. je to blbe, lebo v mojom veku sa citim ako dieta, co potrebuje opateru...ja to mam aj z prace, tu som sama tiez, vsetko je len na mne. sme pobockou zahranicnej spol. a zatial nepotrebuju nou osobu. takze tak. seroxat beriem od 23. marca, uz asi druhy tyzden tu vyssiu davku. trasie ma stale, ale tie uzkosti nie su uz take silne...tak verim, ze sa to bude len zlepsovat. ja som rada, ze o tom moje kamosky a priatel vedia...oni ma za choru neberu...co je fajn. stale myslim na tu babu, ze ked jej zaucinkovali naplno po pol roku, tak snad aj mne. tieto uzkosti su liecitelne dobre, ale ako u koho. ja by som mala babo aj s liekmi, je vela takych bab, s jednou si sem tam napisem. ona brala cipralex dve tabletky od zaciatku tehu a babo je zdrave v poriadku, teraz je len na jednej tabletke. ze ma to chyti po poode nezvazujem zatial, mozno sa to hormonmi upravi...mna teraz stve, ze som aj zvysila davku a aj tak este nie som uplne ok. pomaham si tym rivotrilom. ale o tyzden a pol idem k jednej psychiatricke, vraj je velmi dobra a mozno prejdem k nej...ta moja uz nevie, co so mnou, aj by to uvitala. ake lieky beriete, ak este beriete? ja viem, ze teraz by mi bolo bez nich este horsie...

tati aj mne je na houby :( je dost mozne ze to mas kvoli tomu co sa vecer stalo.. ale nechapem ako si to mohla ta zenska dovolit resp. nezakrocila si nejako? tati z uzkosti sa urcite neda zblaznit ani nic podobne...neboj sa. obcas pride takyto naval a potom je zase dobre..