Úzkosť

Katka šak jasné že to je tým... dlhodobo pôsobiaci stres samozrejme prináša zhoršenie stavu... na úzkosti je najväčšie svinstvo to, že má toľko tvárí... že jednu, dve, desať vecí sa naučíš zvládať a ovládať a tá sviňa vyrukuje s niečím celkom novým, ona si proste cestu nájde... len my jej ten životný priestor nesmieme dovoľovať...musíme jej dať najavo, že tadiaľto cesta nevedie moja zlatá, skús inde :))

no zbohom baby ja uz panikujem..tusim kazdy den menim tematiku..dnes kedze mi je zle od zaludka tak sa bojim ze som na tom nejako hrozne, ze co ked to mam zo psychiky a ze som uz uplna troska a ze co ked mam depresiu a bla bla bla no a samozrejme ked mi to napadne tak dostanem pocit tomu adekvatny a uplne zle mi dojde. a pritom sa NEMAM coho bat. no vidim ze dnes si s priatelom budem musiet dat dlhy rozhovor aby som to vsetko vytlkla z hlavy. fakt neviem ci mi sibe alebo co, taku cestu som uz presla s tou uzkostou a teraz mam pocit ze nezvladam elementarne veci. ale to je take ze na 5 sekund vam dojde takto z toho zle a potom v zapati zase rozmyslate ze ci vam sibe ze ved sa nic nedeje. a tak dokola.uz mam toho plne zuby sakris, ved uz bolo dobre :( ja neviem co su zase toto za dni, ako som sa stresovala s tymi skuskami tak sa to zase zhrosilo o nieco :/

ahojte baby, no co ako? ja som sa dnes zobudila s nejakymi zaludocno-crevnymi potiazami, na 99% si ale myslim ze to nie je psych. povodu ale bacil.. inak nemam nejake paniky moc, akurat mam taky pocit tazoby na dusi, ze proste viem ze ma nieco trapi.. a potom sa zlaknem ze mi je nieco vazne.. a tak..

tak to mas katka pravdu,ja som sa tak divila,ked sa mi niekolko ludi z mojho okolia priznalo,ze maju panicke ataky a ze v tom nie som sama ako som si myslela...ale na druhej strane to nechcem vesat na nos kazdemu,najma nie v praci,pretoze nechcem aby sa na mna ludia pozerali ako na tu 'prastenu' a ked mi niekto povie,ze som 'crazy', tak sa ma to vie riadne dotknut ;-))) a este ked mi niekto povie,ze som chuda,miesto toho aby som to brala ako kompliment,tak mne sa to hned spoji chuda = chora a uz panikarim...alebo ked sa ma niekto spyta,ci som v poriadku,tak ma to tiez dokaze vytocit...a to vsetko len preto,lebo sa to snazim zakryt a posobit stale vyrovnanym a zdravym dojmom ;-)))

Monika neviem, kazdy sme individualny ale vsade som sa doteraz docitala a aj psychiater mi to velmi odporucal - ze relaxacie jednoznacne pomahaju. takisto aj sport... ja som skor za kombinaciu psychoterapie, relaxovania, spravnej zivotospravy, vyhybania sa stresu atd a tymto sposobom som bola "liecena" aj doteraz a velmi mi to vyhovuje. VZDY mi najviac zo vsetkeho pomohol rozhovor, pretoze vzdy som som na zaklade tohto rozhovoru uvedomila kde robim chybu, preco mam ten alebo ten pocit atd. samozrejme nehovorim ze lieky netreba, mnohokrat treba resp. je to mozno aj rozumnejsie zacat s liekmi a popritom na sebe pracovat tymi spominanymi sposobmi - aspon sa clovek zbytocne netrapi.. ale urcite nie som LEN za lieky, pretoze to je nulove riesenie. absolutne nulove. lieky potlacia priznaky, potom je mozno par mesiacov alebo rokov dobre a clovek je tam kde bol na zaciatku. uzkost je o aktivnom rieseni - o praci s myslienkami a pocitmi atd. a rieseni zdroja problemov.. suhlasim urcite s tym ze uzkost si treba vediet PRIZNAT s cim som ja mala velky problem zo zaciatku, ked som dostala prvy panicky atak tak som bola tak sklucena z toho ze som si myslela ze to uz aka troska musim byt ked sa mi psychika prejavuje na tele :) dnes a z toho akurat tak smejem.. clovek postupne rastie, meni nazory, myslienky atd.. je to velmi dlhodoba praca.. uzkost urcite netreba skryvat a hanbit sa za nu, trpi nou fakt vela ludi, duplom u zien.. poznam aj vo svojom okoli moje rovesnicky ktore tiez maju ten isty problem.. nie je sa za co hanbit..

ralaxacie su na prd-podla mna..najlepsie je sa vschopit a nie len sa nad uzkostou dokola zamyslat-mne osobne to velmi pomohlo..je dobre o tom hovorit a nie sa zato hanbit-normalka ano berim adcka a co jako?? - jauz sice neberiem ale nemala som problem o tom hovorit..ano citim sa na prd,ano som nemocna.mam to a to a tak a tak sa to prejevuje..nie nie je to tak strasne-neumiera sa na to...to som ja ale nie na zaciatku ze tani?? to som umierala kazdy den..ale potom som toho mala dost- a pustila sim sa do boja..od vtedy bojujem uz 2,4 mesiaca bez Adciek a su obdobia ked sa citim skvela a streda sa to s odobiami horsimi..ale da sa to zvladnut..

tie relaxacie nemam ani ja uplne zmaknute, v prvom rade ma fakt hrozne ale strasne nebavia, mna vtedy uplne mrle zeru :) a v druhom rade treba ich praktizovat dlhodobo s pravidelnostou aby mali efekt.. ja som v tomto hrozny lajdak.. zacnem relaxovat az ked mi je blbo.. a relaxovat treba stale.. aj ked nam je dobre...

Inak dnes som začal skúšať progresívnu relaxáciu, ale nejak mi to vôbec nešlo :P hľadal som po nete aj nejaké video, lebo síce mám napísané, že ako to celé treba praktizovať, no neviem si to úplne predstaviť...a ten autogénny tréning sa mi zdá moc dlhý...

Monika vidis tak super to dopadlo :))

vitam novych na fore, ohladom liekov bohuzial poradit neviem.. ja mam vyskusany zatial len kratkodobo neurol ale nemam pocit ze by ucinkoval.. jaaaj a este raz som skusila pol tabletky zopiclonu - na spanie, lebo som mala pred skuskami a nemohla som spavat ale uz si to nikdy nedam, lebo jednak ze mi to absolutne nepomohlo a jednak ze som sa zobudila uplne ako mechom trestena.. poznam ludi ktorym zopiclon pomaha... tazko povedat ze v com to je ze niekomu liek zaberie a niekomu nie... kazdopadne ja mam pocit ze na mna nezabera nic :) mne doteraz vzdy najviac co pomohlo bola psychoterapia a rozhovory s priatelom, kedy si urovnam v hlave blbe myslienky a pocity.. fakt lepsi liek nepoznam.. poznam fyzicke aj psychicke priznaky uzkosti, najviac neznasam ked mam take totalne roztrasene nohy rano ked sa zobudim.. ale tie fyzicke ako som uz parkrat pisala su mi suma fuk, aj keby som mala 2 panicke ataky denne.. mna najviac trapia nezmyselne strachy a blbe pocity...