Úzkosť

ahojte baby, to, co pisete, je normalne. ale neviem, ci je to u Vas tiez uzkostna porucha, alebo len momentalny stav nejakeho strachu a obav, mozno pre rodinu, zdravie, pracu alebo frajera.
ja tie strachy nemam, len jeden...neviem byt sama a chyta ma panika, ked to tak ma byt. hlavne po praci. asi som uz pisala, ze aj v praci som sama, takze je to take, ze aspon po nej chcem byt s niekym, mat niekoho pri sebe. samozrejme, najviac mi pomaha, ked som s mojim priatelom. lubim ho, tiez mam niekedy obavy, ci ho pre to vsetko nestratim...a potom, ci budem mat moct dieta.
tatianka26, ake lieky vlastne beries?
a ty katka, pomaha ti seroxat? ja beriem uz treti tyzden vyssiu davku, ale ze by sa to zlepsovalo. mne je napr. cez vikend celkom fajn, ked som s niekym, niekde a tak...nepotrebujem ani rivotril. ale dnes zase to iste...chcem sa toho uz zbavit.
inak, neviem, ci ste poculi o doktorke Albertovej Lube, vraj je dobra, lieci rozne choroby, aj depresie, tak mozno aj uzkosti. prve vysetrenie je za 70 Eur, kde diagnostikuje pacienta a potom sa uz nic neplati. nemate o nej nejake info, alebo skusenost s nou, aj cez znamych?

Ahoj jujula, s tym rozculovanim je lepsie opatrne, tiez som byvala dost impulzivna (doma byvali vkuse hadky) ale odkedy som s priatelom tak som sa v tomto smere velmi ukludnila a je to takto omoc lepsie.. postupne som tiez zistila ze mi to nerobi dobre, teraz ked sa obcas rozculim tak sa mi potom niekedy stane ze mi dojde tak trochu fyzicky zle z toho.. jednoducho to nie je zdrave.. ale takisto nie je zdrave drzat hnev v sebe! len ho treba vediet spravne odventilovat tak aby nam to neuskodilo.. a samozrejme kvoli hlupostiam sa rozculovat nema vyznam :)

Vdaka za opytanie, tazko povedat ci lepsie.. raz lepsie raz horsie.. snazim sa zmierit s tymi "pocitmi", aj ked vam to mozno pride malicherne alebo smiesne, ale pre mna su take pocity prakticky "novinka", ja som si take nieco nikdy "nedovolila" pocitit, tak mam teraz z toho taky chaos trochu v hlave.. no a citim aj taky trochu strach zo zivota - kvoli tym vselijakym blbym pocitom co som za posledne tyzdne citila.. trapi ma ze som citila niektore tie nezmyselne strachy, lebo si poviem "toto normalny clovek nepociti".. ano viem, som blba, zas si len robim zle, ale raz ma to hadam prejde.. rozpravali sme sa aj s priatelom vcera, stale mam nejaku taku prisnu predstavu v hlave o tom aka by som "mala byt"... je mi z toho celeho tak tazko na dusi.. nechcem sa uz budit s takymto pocitom.. chcem sa uz zobudit s tym ze sa nemusim nad nicim trapit a ze nemam strach zo zivota.. ono je to take, ze ja nemam strach o svoju existenciu v zmysle ze by som sa o seba nevedela postarat alebo pod. ale ciste kvoli tomu strachu sa bojim.. strach zo strachu..a strach zo zivota so strachom..
stava sa mi aj ze sa zobudim a je mi tak uzko - hrozne smutno za rodicmi, za oporou a viem ze sa to uz nikdy nevrati..neviem citit zazemie, bezpecie.. stale to este vsetko vovnutri spracovavam..

kiez by sme si to mohli nejako povymienat - ze by sme si navzajom vyriesili tie strachy - kazdy by dostal ten strach s ktorym sa vie popasovat :o)

Ludia aky ste mali taky nejaky uplne najbizarnejsi strach? taky uplne nahlavu? nech si nemusim mysliet ze som vynimocna :)

mna najviac stvu take tie strachy napr. ze ked sa pozriem na fotku kde je zobrazeny "normalny zivot" - co ja viem domy, stromy, zvierata, ludia.. tak dostanem niekedy pocit uzkosti a strachu zo zivota - akoby ja som ten zivot nemohla zit alebo nemohla byt jeho sucastou.. tazko sa to vysvetluje, ale pride mi to hrozne nahlavu a trapi ma to.. cokolvek co sa u mna spaja s nejakou hypotetickou neschopnostou "normalne zit" ma trapi... ja viem ze ludia pocitia vselijake hovadiny, len ja s tymi pocitmi este nejako neviem pracovat..

babyyy, ja som sa dnes tak vytocila, ze dovi dopo! brr, normalne mi je z toho este doteraz nejako blbě. mala by som niekedy skusit sama pre seba pocitat aspon do 100 prv nez takto vybuchnem. ale ked nieco ma tak nastvalo, ze som nejako nevedela drzat tie emocie az som chrlila. niekedy som v tomto fakt zbytocne impulzivna, ini by nad niecim mavli rukou a ja tu pomaly z toho pridem o nervy, otrasnee. a stalo mi to vobec za to, ze sa teraz tak nahouby citim?? no nie, nestalo:)))
Katiii, jasne, ze je to normalne:))) kazdy ten pocit je normalny! nemozes si pocity takto delit. ano, su pocity prijemne, neprijemne, ale nie take, ktore ty mozes pocitit a ktore nie. vsetko je NORMALNE. a ako sa citis, uz je lepsie?
Tatiana, tebe prajem skore uzdravenie a Monike prijemnu dovolenku, hlavne nech sa cely ten cas dobre citis:)))

Igor, myslim ze celkom urcite...

ahoj...myslíte ze toto su priznaky uzkosti??? strach zo smrti,strach ze sa zblaznim,strach ze stratim kontrolu nad sebou,strach z chorôb ako rakovina,tumor, a celkovo choroby,stale si chytam krk aky mam tep...

vdaka Tani, upokojila si ma.. ja som taka sprosta ze mne pride hrozne to vobec napisat, keby som mala povedat vetu "nechcem zit" tak sa asi rozrevem, taku mam z toho fobiu.. priatel mi vcera stanovil novu diagnozu :) "fobia z negativnych pocitov" :-)

je na tom jasne,ze je to jedna z veci ktore mi este sposobuju problem.. musim sa naucit narabat s pocitmi a neoznacovat ich za dobre a zle a za "tento mozem citit a tento nie".. viem aj kde to cele prameni.. len sa to tazko vykorenuje po tolkych rokoch.. zivot je niekedy tazky.. hlavne ked sa clovek v nom viac a viac zamotava :)

A ty sa ako mas? uz je to lepsie? antibiotika zaberaju?

Katka moja zlata musím tí povedať, ze si trdlo! Jasné, ze keď človek nemá najlepšie dni, tak Ho to napadne...v čase mojich najväčších atakov som da s tým budila každé rano...ale nepamätám sa, žeby som to nejako riešila alebo da z toho vinila. Pocity sú normálne, kazdy ich má a každého napádajú somariny, ale sa nad tým tak nepozastavuju. Proste na to prestaň myslieť.

baby mozem taku blbu otazku? Stalo sa vam uz niekedy ze ste mali taky pocit (ked ste mali nejake trapenie napr. alebo ked ste sa trapili s uzkostou) ze ked ste sa rano zobudili a otvorili oci, tak vam bolo na chvilu neprijemne ze ste sa zobudili do zivota? do zivota = do tych starosti, do toho co vas trapi? ako keby ste chceli na par sekund dostat pocit ze idiotsky zivot, keby som sa tak nezobudila! tak na par sekund.. ja som sa dnes zobudila s takym pocitom a hrozne som sa zlakla, ze to znamena ze nechcem zit alebo co.. samozrejme som si ten pocit hned stopla po stotine sekundy, tak som sa ho bala, ze co to ma znamenat...jednoducho kvoli tomu co ma clovek za trapenie taka nechut zobudit sa do dalsieho dna a zase to riesit.. mozno sa pytam ako priblbla, ale ja mam fakt s tymto problem - je normalne nieco take pocitit? moze si clovek nechat sebou prejst taky pocit a neznamena to ze je s nim nieco vazne? v duchu mojho presvedcenia "kazdy den sa musime radovat a citit 100% zmysel vsetkeho - iba vtedy sme normalni" by som sa vas rada seriozne opytala takuto otazku :) lebo ja uz mam fakt tak hlavu domotanu ze nie som schopna nic rozlustit..
inak okrem tychto mojich vselijakych hadaniek a rebusov :) a pripadneho tlaku na hrudi kvoli nim to neni nejake hrozne.. jest jem v pohode, spim tiez normalne 8 hodin, len ten strach a tie blbe pocity obcas..
Tak vas fakt poprosim na odpoved na ten moj rebus, lebo ja uz som z toho vazne blbec.. vdaka :)

ahoj Tani, to poznam taketo veci :) mne staci ze mi idu merat tlak u doktorky a uz sa mi roztoci hlava pulz stupne aspon na 90 :)

no a ešte vám idem povedať, že z čoho som mala v noci ataky... takže večer som si bola v lekárni pre atb, doma čítam leták, že penicilínový rad... na to som ja ale alergická, resp. raz sa mi vyhodili vyrážky po užíti penicilínu... tak ale reku, šak hádam nič vážne mi nebude, ve´d doktorka nie je vadná... tak som si prečítala všetky nežiadúce účinky a všetky stavy, pri ktorých treba okamžite vyhľadať lekára... jeden z tých stavov bol pocit na odpadnutie... ten ma samozrejme chytil už vo chvíli ako som si to prečítala, ani užiť som to nemusela... no tak ale tú tbl som si dala a takto som dopadla... celú noc panika, že sa mi isto niečo stane... samozrejme sa mi nestalo nič, ale aj tak som ráno volala že nech mi dá iné... tak už mám iné ... vynervovala som sa riadne teda... ten môj mozog je úplne vysadený na akúkoľvek zmienku o odpadávaní... sakriš...