Úzkosť

ahojte!ako prislo,tak aj odislo:-)ja som opat v poriadku a schopna stretnut sa s priatelom bez akychkolvek problemov!je pravda,ze ked vam je velmi zle,pozitivne myslenie nejak neprichadza do uvahy...mne sa zatial vzdy osvedcila prechadzka po cerstvom vzduchu a ak je mozne vypadnut niekam do prirody.a pomaha mi opakovat si,ze 'nic nemusim' a samozrejme rozpravat sa o tom donekonecna az kym to opat neprejde:-)misiak,posielam ti 'big hug' aby sa ti aspon o trosicku polepsilo!!!

Dobre sa to cita a aj mate pravdu baby ale ked je ckovek v koncoch tak sa mu zle mysli pozitivne.mne je hrozne.Podlahol som tomu a neviem sa vymotat.noc bola peklo doslova prezivam.8 dni beriem seroxat.zevraj prve dni mozu mat opacny ucinok tak aspon tym sa utesujem. Este par dni vydrzat.

Kachita, moja reč, tvoja reč múdrieme a silnieme:))
a bola bys om rada a možno by nám pomohlo napísať si ako bojujeme, čo sa nám podarilo, poradiť si, čo v ktorej situaciu a ako sme zvládli a urobili. Nebudeme sem nosiť len fňuky,hoci aj to treba, ale aj úsmevy, lebo aj tie treba a viac :))

No veru, mala by som poslat kusok slnka :)))
Ja som bola prekvapena, ako dlho mi trvalo pochopit, ze sa ku mne PP vratila. Ja som normalne jej priznaky nespoznala a uz ma mala v pazuroch.
Ale pravda je, ze vzdy bude len lepsie. Mudrieme, mame viac skusenosti a pozname mrchu kazdy den lepsie.

Kachita a poslal by si nám z toho slniečka, ja ti na oplátku môžem postaviť snehuliaka :))

To, čo nejde teraz, keď ste v nepohode, bude fungovať neskôr, ale fungovať bude.
Moje heslo bolo, keď mi bývalo zle "aj toto prejde ".
Fakt všetko prejde a bude lepšie. Keď dosiahnete dno, odtial sa dá len stúpať a to chcete. Chcete, však?

ahojte,
vidim ze tu mame novych :) je pravda, ze nezalezi na mieste, nosime si to v sebe a vsade to s nami pojde. este pred par rokmi, ked som nechapala, co sa so mnou deje, hovorila som si, ze moj muz bude ten, pri ktorom sa mi to nikdy nestane. a samozrejme, ze takeho niet, ani keby bol psychiater sam :)
ja teraz sa mam velmi dobre, nemozem sa stazovat. robim par zakladnych chyb, co musim hned napravit. lebo citim sa dobre, ale myslienky ma niekedy prenasleduju a som este otrokom nie obsesii ale myslienok typu, co ak sa mi nieco stane a mavam zabezpecovacie spravanie, ktore len napomaha tetke panike. a tak nejako pokracujem, ale snazim sa.
len,musim podotknut, odkedy mi je lepsie, nechala som svoj dennik a nie som dosledna vo veciach, v ktorych by som mala byt. no clovek sa lahko necha oklamat zlepsenim
ale inak sa mam fajn, este ze je v Spanielsku tolko slnka :)

inak napíšem ked niekam cestujem beriem si magnézium aj malý xanax 0,25,málokedy potrebujem, ale je to taka moja istota. Niekedy som si ho zobrala,keď ma čakalo napríklad ošetrenie u zubára,vybavovanie nejakej zaležitosti, či nejaka neznáma situacia.
Veľmi zle som spávala aj spávam,teda nemám režim spánku,že zaspím o 10 atd. Čo som sa kedysi navrtela v posteli, teraz to robím takto:rozhodnem sa že je čas ísť spať, keď sa mi nepodarí za polhodinu zaspať, vrátim sa k nejakej činnosti,čítam si, idem na TV, žehlim,dám si sudoku, prípadne PC. A po nejakej polhodinke hodinke druhý pokus. Niekedy si idem dať aj kusok jedla jogurt,suchár s medom, prípadne si uvarím čaj. Ale neberiem to ako vec nemôžem spávať, proste moje telo nechce spať teraz bude spať o polhodinu. Nerobím z ničoho veľkú vec. Netrápim sa, nechce sa mi trápiť. :))

PP, uzkosť, depresia,-strašidlá naše každodenné. Povedzme nahlas, nebojime sa vás, chvíľu tu ešte budete, ale nepotrebujeme vás a chceme žiť bez vás. Opäť trochu nadnesené, ale pravdivé.
Veľmi som chcela, aby mi bolo lepšie, lekárka mi povedala AD zaberú po troch týždňoch až mesiaci.Prídete na kontrolu každý týždeň. Tak som si hovorila teraz mi je zle, ale o týždeň už mi bude lepšie a ďalší týždeň ešte lepšie. Samozrejme som netušila, že to nie je pravda a tak skoro nebude, ale nejako som takto myslela, aj keď sa čudujem ako som to dokazala.
Dôležité je svoj zdravotný stav nespájať s miestami s ľuďmi s prostredím. Nevytvárať a nepodporovať, že sú isté miesta kde mi je zle , sú istí ludia pri ktorých mi je zle.
Naučiť sa dať si sám sebe pomocnú ruku. Mať pri sebe istoty - lieky, telefón, ľudí, zviera, prípadne Boha. Vytvoriť si opory a nosiť zo sebou.
A Fida zle ti je na Slovensku a v Čechách a nie preto, že je Slovensko a Čechy. A lekári a lieky a priatelia a blízky sú aj tu i tam. Vždy bude niekto kto ti pomôže. Dnes je doba mobilov, internetu, dajú sa vytvoriť poistky, že povieš dohodneš sa keď ti bude zle zavoláš a prídu k tebe. Len žiadne vyplakávanie a strach. A ako som hovorila strach je nevedomosť, to čoho sa bojíme je len preto,že to nepoznáme. Čítajte, rozprávajte si o svojich úspechoch, čo kto vyskúšal, čo komu úpomohlo, premýšlajte navzájom buďte si jeden druhému radcom.
Všetko je len v našej hlave a treba to dostať z nej von. Existuje aj veľa literatúry, existuje príjemná hudba, existujú zvieratká, existuje príroda, šport.Treba obrátiť pozornosť rôznymi smermi.
A ešte podotknem neprepínať svoje sily. Fyzická námaha kráča s rukou s duševnou pohodou.Nájdite si chvílky na odpočinok,aj párkrát cez deň.Žiadna robota nikomu neutiekla,ba potvora, skôr počká. Takže koľko námahy, toľko oddychu.

Fida, miesto, kde si dostala prvý záchvat, Česko, kde to začalo, s tým nemá nič spoločné. Veď sama hovoríš, že zle ti je aj tu, na Slovensku. Mne to začalo v Londýne ( tiež som to tu písala "100" krát). Utiekla som odtiaľ, ako ty z Čiech. Tiež som nevedela čo mi je, presne ako ty. Keď mi stanovili diagnózu PP a nasadili AD a xanax, nezlepšilo sa to hneď, ale pomaly to išlo. Mala som šťastie, dostala som sa na denný psychiatrický stacionár. Odvtedy ho odporúčam každému. Je to lepšie ako ležať v nemocnici, alebo ostať doma bez pomoci a rozmýšľať, prečo ja..., kedy sato skončí..., kedy príde atak..., nezomriem?
Lenže tu ide o to, že to chce poriadnu zmenu v myslení a nazeraní na život. V tom môže najlepšie pomôcť psychoterapeut a hlavne môže si pomôcť každý sám, len keď sa naučí ako na to.
Damaxy o tom píše presne.
Damaxy, ďakujem, v tvojich príspevkoch je všetko, čo chcem povedať, len to neviem tak trefne napísať.

Fida, bola som v tom Londýne ešte 2x, raz akože na skúšku, že čo sa stane, či mi bude zle, bola som tam mesiac a mala som so sebou AD. Xanax len pre istotu, ale neužila som ani jeden. Nič sa nestalo, dokonca, keď sme vchádzali do mesta autobusom, akoby som išla domov, bola šťastná, že sa nič nedeje, žiadny atak, nič.
Druhýkrát som už išla bez AD a lietadlom, ostala som tam 4 mesiace a vrátila som sa z iných dôvodov, nie kôli PP. Keby neboli tie iné dôvody, možno by som tam bola doteraz.
Fida, najprv seriózne užívaj AD, potom vyhľadaj pomoc psychoterapeuta, nech ti vysvetlí, ako máš pracovať s myšlienkami. A hlavne nepozoruj sa.