Úzkosť

Dobrý večer, dostala som sa sem až takto neskoro, ale nevadí. Som tu. Dragonfly, ano dostala som sa z toho, lebo som spozanala čo ma do toho dostalo. Zmenila som postupne v mojom živote a správaní sa veľa vecí. Vecí, ktoré boli proti mne, proti mojmu presvedčeniu a naučila som sa mať rada seba. Proste nielen robiť pre druhých na svoj úkor.Hoci vždy mi vštepovali , že treba tu byť byť pre iných, ale zabudli mi povedať , že aj pre seba.
Lieky som užívala asi 1,5 roka. To viete, ako je keď nám je zle - jeme lieky pravidelne, kontrolujeme sa, tešila som sa na lekárku, že kedy už pojdem a ako sa mi polepšovalo občas som nevedela mala som alebo nemala a hovorila som si jaj zasa kontrola.
trochu som to nadľahčila a mnohé preskočila.
K AD, fakt som nevedela prvé týždne či mi pomáhajú. Nie je to ako ATB či lieky od bolest, tam je účinok za pár dní, či hodín. Ale iste pomohli, aj keď majú vedľajšie účinky. No pokiaľ vám je velmi zle na nejaké vedlajšie účinky ani nepozeráte. Chcete sa mať dobre,chcete jesť, spať, a mať pohodu zasa žiť ako predtým, keď bolo dobre.
Moje vedľajšie účinky, ktoré dokážem zhodnotiť boli: nervozita, nechuť na sex,zle zaspavanie a strata pamäti krátkodobej. Ale nervoznejšia a nepokojnejšia som bola aj predtým, sex mi v tom stave ani nechýbal, keď som nemohla spať som si čítala pozerala film
a čo bolo treba nezabudnúť som si potom písala. Jednoducho som hladala riešenie. Po skončení užívania sa všetko pomaly dalo opäť do normálneho chodu. Každý kliek má vedľajšie účinky, ale v chorobe sú dôležité tie, čo ju pomôžu odstrániť.Naše telo je mudro a ono sa spamätá. Tak sa treba zamyslieť, vlastným rozumom, lebo ide o Vás o Teba o Teba a teda rozhodnúť sa musíte Vy Ty a TY. Mate okolo seba priatelov rodičov a ostatných radcov, ale to rozhodné slovo je na Vás, tak rozhodnite za seba, začnite sa mať radi a rozhodnite vo váš prospech.

damaxy som velmi rad ze si sa zjavila znova medzi nami :) cital som diskusiu dozadu a som rad ze si sa s toho dostala.
to sa dostane kazdy o tom nepochybujem. dokonca aj ja :D
a to uz je co povedat.akurat idem s hokeja a bolo fajn.zas sme porazili zahorakov :D
sranda je ta ze ked sa mame dobre tak je vsetko ok,ale akonahle pridu zle myslienky tak vtedy zabudneme na pekne chvile a chceme umriet(to hovorim o sebe) a preto verim ze pride cas ked si daju cierne myslienky pokoj.
tati xanax nieje AD ale anxiolitikum a ked ti je velmi zle kludne si ho daj.
neostanes zavisla ked si ho das raz za cas :)
pekny vecer vsetkym zelam

damaxy ja chodim na hypnoterapiu a predtym som chodila ku psychologovi.Este som nikdy neuzivala AD,aj ked mi moj obvodny lekar predpisal xanax. ja som sa toho vsak bala a snazim sa to prekonat ked je najhorsie cajmi a prirodnymi pripravkami ako persen + magnezium

damaxy: ty sa uz vobec neliecis? Si z toho uplne vonku? Ja sa tak trochu obavam tych AD, ale je to asi posledna sanca a chcem to skusit. Ale pocula som vela nazorov, ze su to len oblbovaky a vsetko sa t o potom opat vrati,ak clovek vysadi lieky.

ja som tiez bola tiez uzkostna vzdy som sa vselicoho bala ale to vzdy preslo a zrazu zo dna na den somzacala byt slaba chcelo sa mi spat stale stale zacala som sa niekde vnutri chviet busilo mi vusiach v hlave a teraz je to stale neviem ci sa organizmus precerpal s tych uzkostnych stavov alebo co

Pozitívne myslenie nám doporučujú všetci,ktorí to nazažili, ale pre nás bolo ťažké myslieť, nie ešte myslieť na nejaký spôsob. Ale touto rodaou, tí čo o tom nevedia si myslia, že pomôžu, majú dobrý úmysel, ale ten funguje omnoho neskôr. Predtým je dlhá cesta. A na tejto ceste pomôže psycholog, rozoberiete niektoré situácie v svojom živote, vrátite sa k bodu, ktorý bol zlomom, kedy a prečo to k nám prišlo. Ale všetka práca je na nás. Lieky sú barličky, ktoré do nás vracajú len pokoj a to ostatné musíme prerobiť v našom myslení, nazeraní na svet, problémy a to je fakt len naše úsilie ako sa nám to podarí, inú možnosť si nepripúšťajte.

ahojte ludia.takze ja mam tiez takyto problem..zacalo to v oktobri ked som dostala vysoky tlak, vnoci hrozne zachvaty strachu ked som sa prebudila uz som len cakala kedy umriem...boli to tie najtazsie chvile mojho zivota kedze mam 28 rokov a dve male deti.volala som si zachranku ale ani ti mi nevedeli pomoct...raz ma aj vzali do nemocnice do krupiny avsak primar mi povedal ze toto nieje stav na prijatie a o pol stvrtej rano som si musela zhanat odvoz domov...na druhy den som sa rozhodla ze idem do bb aby mi pomohli.nechali ma v nemocniciavsak vsetky vysledky boli negativne...a tak som sa tesila ked som si pomyslela ze mi uz konecne pomozu...prepustili ma domov s liekami na tlak ale nic sa tym nemenilo.ked som si merala tlak mojim tlakomerom tak som si vsimla ze mam tep 200....a to uz som sa nejakou nahodou dostala na psychyatriu...citila som sa trapne ale videla som sancu ze mi pomozu...ano pan doktor vo zvolene mi neskutocne pomohol.uzivam faxiprol 150+75 a odvtedy som nemala ani jeden zachvat..a to pozitivne myslenie je velmi dolezite velmi pomaha k uzdraveniu...mame vela dlhov a kazdy den sa trapim ako ich zaplatit aby nam ostalo na jedlo ale teraz to uz neriesim...chodim medzi ludi,na diskoteky a je mi naozaj lepsie...ale na tie chvile nikdy nezabudnem...na tie noci plne strachu o svoj zivot..a verim ze sa z toho uplne dostanem i ked bojujem aj s depresiou.

Dobrý deň, Vám. Odpoviem na otázku ako to bolo s mojim jedením a pitím.
Po niekolkých zachvatoch paniky, ktoré ma navštívili celkom nečakane, som začala mať strach, že som ochorela a začala som mať strach o svoj život. Z tohto strachu sa začala ku mne plaziť ešte ďalšia nepríjemná potvora - depresia. Ona spôsobila u mňa také zmeny ako nechuť jesť, piť, rozprávať, robiť, spať. Nebola som schopná vyjsť ani vyniesť smeti,chodila som od okna k oknu , nedokazala som si uvariť ani čaj a najradšej by som zomrela, vtedy mi to prišlo ako najlepšie riešenie a vyslobodenie sa z toho všetkého.Pomedzi zachvaty som chodila po vyšetreniach a raz mi skončil v rukach časopis , v ktorom bolo napísané o PP .Ani neviem ako a prečo proste sa mi to zázrakom dostalo do rúk a vedela som kam mám ísť pre pomoc. Nie na interné, nie na endokrinologiu, ale na zaznávanú psychiatriu. Potešila som sa, že konečne viem čo mi je. A to bol ten prvý, ale najdôležitejší krok. Tam mi k PP zdiagnostikovali aj ťažku depresiu, ale konečne to bol začiatok. Konečne prišlo poznanie. Konečne strach, ktorý je len naša skrytá nevedomosť sa mi pomôže poraziť. A bola to skoro dvojročná cesta. Pomaly a trpezlivo, s dodržiavaním liečebného režimu, odstraňovaním starého myslenia, nájdením v sebe iného človeka. Ak vás môj príbeh trochu zaujal, prípadne sa chcete na niečo opýtať, rada vám odpoviem. Hoci je to už za mnou a na zlé akosi zvyknem zabudnúť. Neopatrujem si zlé myšlienkky, kvoli tomu, že sa rada prehřňam v tých príjemných. :-)

prosim vas ako sa prejavuje neurastenia viete niekto o tom nieco

damaxy: ty si mala problem z jedenim a pitim na verejnosti? Alebo preco si nemohla jest a pit?