Úzkosť

docitka

ja som tiez bola tiez uzkostna vzdy som sa vselicoho bala ale to vzdy preslo a zrazu zo dna na den somzacala byt slaba chcelo sa mi spat stale stale zacala som sa niekde vnutri chviet busilo mi vusiach v hlave a teraz je to stale neviem ci sa organizmus precerpal s tych uzkostnych stavov alebo co

damaxy

Pozitívne myslenie nám doporučujú všetci,ktorí to nazažili, ale pre nás bolo ťažké myslieť, nie ešte myslieť na nejaký spôsob. Ale touto rodaou, tí čo o tom nevedia si myslia, že pomôžu, majú dobrý úmysel, ale ten funguje omnoho neskôr. Predtým je dlhá cesta. A na tejto ceste pomôže psycholog, rozoberiete niektoré situácie v svojom živote, vrátite sa k bodu, ktorý bol zlomom, kedy a prečo to k nám prišlo. Ale všetka práca je na nás. Lieky sú barličky, ktoré do nás vracajú len pokoj a to ostatné musíme prerobiť v našom myslení, nazeraní na svet, problémy a to je fakt len naše úsilie ako sa nám to podarí, inú možnosť si nepripúšťajte.

miruska0204

ahojte ludia.takze ja mam tiez takyto problem..zacalo to v oktobri ked som dostala vysoky tlak, vnoci hrozne zachvaty strachu ked som sa prebudila uz som len cakala kedy umriem...boli to tie najtazsie chvile mojho zivota kedze mam 28 rokov a dve male deti.volala som si zachranku ale ani ti mi nevedeli pomoct...raz ma aj vzali do nemocnice do krupiny avsak primar mi povedal ze toto nieje stav na prijatie a o pol stvrtej rano som si musela zhanat odvoz domov...na druhy den som sa rozhodla ze idem do bb aby mi pomohli.nechali ma v nemocniciavsak vsetky vysledky boli negativne...a tak som sa tesila ked som si pomyslela ze mi uz konecne pomozu...prepustili ma domov s liekami na tlak ale nic sa tym nemenilo.ked som si merala tlak mojim tlakomerom tak som si vsimla ze mam tep 200....a to uz som sa nejakou nahodou dostala na psychyatriu...citila som sa trapne ale videla som sancu ze mi pomozu...ano pan doktor vo zvolene mi neskutocne pomohol.uzivam faxiprol 150+75 a odvtedy som nemala ani jeden zachvat..a to pozitivne myslenie je velmi dolezite velmi pomaha k uzdraveniu...mame vela dlhov a kazdy den sa trapim ako ich zaplatit aby nam ostalo na jedlo ale teraz to uz neriesim...chodim medzi ludi,na diskoteky a je mi naozaj lepsie...ale na tie chvile nikdy nezabudnem...na tie noci plne strachu o svoj zivot..a verim ze sa z toho uplne dostanem i ked bojujem aj s depresiou.

damaxy

Dobrý deň, Vám. Odpoviem na otázku ako to bolo s mojim jedením a pitím.
Po niekolkých zachvatoch paniky, ktoré ma navštívili celkom nečakane, som začala mať strach, že som ochorela a začala som mať strach o svoj život. Z tohto strachu sa začala ku mne plaziť ešte ďalšia nepríjemná potvora - depresia. Ona spôsobila u mňa také zmeny ako nechuť jesť, piť, rozprávať, robiť, spať. Nebola som schopná vyjsť ani vyniesť smeti,chodila som od okna k oknu , nedokazala som si uvariť ani čaj a najradšej by som zomrela, vtedy mi to prišlo ako najlepšie riešenie a vyslobodenie sa z toho všetkého.Pomedzi zachvaty som chodila po vyšetreniach a raz mi skončil v rukach časopis , v ktorom bolo napísané o PP .Ani neviem ako a prečo proste sa mi to zázrakom dostalo do rúk a vedela som kam mám ísť pre pomoc. Nie na interné, nie na endokrinologiu, ale na zaznávanú psychiatriu. Potešila som sa, že konečne viem čo mi je. A to bol ten prvý, ale najdôležitejší krok. Tam mi k PP zdiagnostikovali aj ťažku depresiu, ale konečne to bol začiatok. Konečne prišlo poznanie. Konečne strach, ktorý je len naša skrytá nevedomosť sa mi pomôže poraziť. A bola to skoro dvojročná cesta. Pomaly a trpezlivo, s dodržiavaním liečebného režimu, odstraňovaním starého myslenia, nájdením v sebe iného človeka. Ak vás môj príbeh trochu zaujal, prípadne sa chcete na niečo opýtať, rada vám odpoviem. Hoci je to už za mnou a na zlé akosi zvyknem zabudnúť. Neopatrujem si zlé myšlienkky, kvoli tomu, že sa rada prehřňam v tých príjemných. :-)

tati

damaxy,ani nevies ako dobre sa mi cita tvoj prispevok,najma ta cast,ze sa nad tym da zvitazit.co sa toho pozitivneho myslenia tyka,ja sa to tiez snazim pochopit ako niekto dokaze mysliet pozitivne ked to nanho pride,lebo ja v tom momente nie som schopna ziadneho myslenia.presne ako si to povedala...tome,budem sa snazit menej mysliet na to,kedy to opat pride:-)

damaxy

Tak ako sa da zmeniť myslenie, zmeniť život, zmeniť prostredie, zmeniť seba. Ja osobne som nenavštevovala psychologa, ale je to veľmi vhodné doplniť si terapiu u psychiatra psychologom. Môže Vám pomôcť najsť cestu a hlavne ma viac času ako psychiater. Osobne som nebrala okrem magnezia a AD žiadne iné lieky. Bála som sa aby som si nevytvorila návyk, ale myslím,že keby som si pomohla s nimi mohla som byť rýchlejšie na tom lepšie. Mohla som si zmiernit priznaky nervozity a úzkosti. Teraz by som tak konala.

damaxy

Dobrý večer vám, len tak som zašla pozrieť po dlhom čase ako to tu beží. Kedysi som sa tiež trápila s PP a depresiou. Odkazujem všetkým, že je ťažké bojovať s týmto nepriateľom,ale povzbudím Vás dá sa nad ním zvíťaziť. Trávila som tu večery dni a pomáhali sme si navzájom. V tom čase, ked som začala sem písať som už nepotrebovala lieky, ale velmi dobre som si pamätala to nepríjemné obdobie. Pomáhala som si barličkami liekmi, dýchaním, čítanim o tejto chorobe, ale to až trochu neskôr. Na začiatku som bola rada,keď som začala jesť piť a prestala som sa báť,kedy príde záchvat. Bolo dobre, že sa vylučili iné ochorenia, ktoré mali podobne príznaky ako PP. To bol moj prvý krok v tomto boji. Postupne záchvaty prestávali mať takú intenzitu dokonca som pri pocite dalšieho vedela ako ho zvladnuť. Prvá vec, mala som niekoho pri sebe, zvykla som si lahnuť a dychať a na nič nemyslieť len dýchať. Vtedy som si vzala aj magnezium a po nom som sa upokojila. Samozrejme som mala aj AD.Najprv jednu tabletku a potom po mesiaci mi zvyšila lekarka dávku na 1,5.
Málo ludí v okoli chápalo čo sa so mnou deje a možno niečo podobné je aj u vás. Vetu o pozitívnom myslení nemôžem počuť.Keď je človeku zle nemyslí a na začiatku choroby je to tak nemyslí nie to, aby myslel pozitívne. A nevolala som to chorobou, ale stavom. Bol to biedny stav mojej psychiky. A stav sa dá zmeniť.