Nutkave prejedanie sa

jej milly si zlata, bolo by to dobre pokecat s niekym kto to chape... s nikym o tom nehovorim lebo viem ze by to nepochopili ake je to tazke...

hmm zaujimavy trik, toto som uz niekde citala ze jedlo mas iba pohryst a potom vyplut... ze vlastne tym zutim mas pocit ze nieco jes a aj citis tu chut, len je to fakt take plytvanie peniazmi :(

neviem preco mam taku celkom dobru naladu...celkom sa drzim uz od utorku ale hrozne sa bojim vikendu.. budem na intraku styri dni sama a snazit sa ucit..to budu take zufale psychicke stavy.. esteze pojdem aj do roboty inak neviem ako by som to zvladla

ja-suzi - dakujeme..ti poviem ale, ze to by mi ani nenapadlo,ze vypluvat jedlo ;)

zelda - teba hlavne trapi ta skola,ze? nechcem ti radit,aby si to nechala,pretoze viem,ze to nie je take jednoduche,ale ak sa rozhodnes ostat,asi by si mala vyhladat pomoc..alebo mozno by pomohlo,keby si mala niekoho na vzajomnu podporu..takze ak by si chcela,mozeme sa stretnut,ked uz si v tej bratislave :)

ahojte.bohuzial mam s tymito vecami velmi velke skusenosti. bola som v ubohom psychickom stave. jednym s nastrojov na sebatyranie sa stala aj anorexia. dotiahla som to do vazneho stadia, nebudem to rozpisovat. nepamatam si presne,co a ako sa vo mne otocilo, ale to by Vas asi ani nezaujimalo. ide o to jedenie, lebo vysledok je taky isty. proste telo si zacalo pytat tie roky hladovky naspat. nechala som to ist ako si pytalo, proste som sa nechutne prezierala. trvalo to asi rok. potom uz akosi telo prestalo vladat. dva tyzdne som bola v stave, ze som sa najedla a potom som vracala. samozrejme, ze som sa zlakla, ze sa nakoniec dopracujem k bulimii. ked som si odopierala, tak bolo zle. ked som si dala, nevedela som prestat...co s tym? no znie to primitivne a nechutne, ale proste si treba dat a vypluvat to. robila som to asi dalsi rok. miniete tak velmi vela jedla tak ako pri bulimii, ale aspon si nenicite zdravie. vzdy zhltnete len kusok. potom mensi kusok, este mensi a tak. a po case Vas proste omrzi chodit tolko do obchodu a minat tolko penazi na to, aby ste z toho zlhtli len male susto. viem, znie to velmi blbo a hambim sa za to, ale ak to inak nejde, tak to proste nejde. to velke mnozstvo chuti si pytaju len Vase nervy a Vase chutove bunky, nie zaludok. keby si to pytal Vas zaludok, tak by to nevyvratil. Velmi Vam drzim palce, nech sa Vam to podari.

problem je ze vzdy mam take velke myslienky ze to chcem zmenit a takto nechcem zit atd.. lenze ked pride krízovy moment a som zufala tak zacnem aj tak jest.. ja som to tak citila ze ked jem tak na nic nemyslim, iba do seba vsetko pcham, uplne vypnem mozog, a to ked som uz hrozne vytazena zo vsetkeho a uz nemam sily mysliet na vsetko co ma trapi lebo nenachadzam ziadne riesenie tak zacnem jest aby som na chvilku na vsetko nemusela mysliet, uz som tak zufala sama zo seba ze jedine co chcem je jest...

nestastna - nviem, ci sme akurat my tie prave, co ti maju radit :)

zelda - presne, aj ja. skoro osem rokov som sa prejedala a moj zivot sa postupne rucal,keby som mohla vratit cas,tiez by som vsetko robila inak,ale nemozem. jedine, co mozeme,je teraz sa rozhodnut, ci v tom budeme pokracovat alebo si povieme dost a vsetko napravime.ja viem, ze to nebude hned a este nas caka dlha cesta, ale chcem ist do toho,viac ako kedykolvek predtym

Ahojte.
Keď som mala 13 rokov, tak mi moja stará mama povedala aké mám pekné bacuľaté líčka. Vtedy sa začalo moje trápenie s jedením. Vždy keď mám nervy a som nešťastná alebo nespokojná sa prežieram. No našťastie som si nikdy nevyvolala vracanie. Ale mala som zas obdobia, keď som jedla strašne málo. Takže keď mám stresy, prežieram sa, potom to zas kompenzujem tým, že jem málo. Je to anorexia, bulímia alebo aká diagnóza??? Lebo vychudnutá nie som ako anorektičky a vracanie si nevyvolávam ako bulimičky. Prosím poraďte mi, teraz sa zas prežieram.. :-((

jedine chvilky za posledne roky kedy som bola fakt stastna a dokazala sa tesit zo zivota boli ked som bola s priatelom v lete v anglicku, vtedy som bola fakt prvy krat v zivote uprimne stastna, a aj teraz ked som ledva prezivala v skole v depresiach a strasne sa citila, a prisla som k nemu na vikend tak cely vikend som bola pokojna a taka vyrovnana a stastna.. ale teraz on odisiel spat do anglicka a mne je este viac smutno koli tomu:( najradsej by som hned odletela za nim a netrapila sa koli buducnosti..

ja hrozne vela veci ktore som spravila koli ppp lutujem, o ktore som prisla koli tomu, a mrzi ma to aj koli ludom ktorych som sklamala a ani nechapali preco...proste keby sa dal vratit cas tak by som veci riesila uplne inak a hrozne by som chcela napravit vela chyb z minulosti... ale ked sa tak zamyslim, mozno to bolo zle co som robila, ale treba sa z toho poucit, ved to je uplne nerozumne ze ked hrozne lutujem tie veci, aj tak ich stale dookola opakujem, a dokonca maju stale horsie a horsie nasledky...proste treba bojovat, nevzdavat sa, a hlavne racionalne konat :) ked nieco idem robit tak sa zamysliet a zvazit to fakt ci nerobim zase tu istu hlupost..a hlavne nepoddavat sa depresivnym naladam, ja uz mam pocit ze ani sa neviem uprimne usmiat, stale sa citim tak zle, ale musim to nejako prekonat. dobre tak mi je zle ale musim sa dako donutit nemysliet na ale skusit vnimat aj dobre veci

yeverly - nemam take skusenosti, ale paci sa mi tvoj pristup a drzim palceky :)

ja sa drzim uz stvrty den, jasne ze nie uplne, obcas si na veceru alebo obed nalozim viac, ale ide to a najlepsia odmena mi je pocit hladu, ktory mavam dokonca viac krat za den :-) baby, takze ak to dokazem ja, urcite aj vy..pridate sa ku mne na ceste za lepsim zivotom? :)

zivot je prilis kratky, je sice zlozity, ale je kratky, ked sa zastavime pozrieme za seba kolko sme toho stratili je nam zle, ale tak za seba sa pozerat nebudme, ano mame problem, a nie sme ani prve ani posledne ale preco by sme sa mali nechat zmanipulovavat do konca zivota,?? ci to nema koniec ?? ma tu niekto z vas skusenosti s terapiami ??? alebo ako vlastne bujujete s nutkavym prejedanim ??? ja nie som na sk, mojmu lekarovi som povedalal ze mam problem a rada by som sla niekde za nejkym odbornikom ,predsa len s desatrocnymi skusenostami bulimicky to nemoze byt vsetko len tak ok, ale ak si mylsite ze sa to posunulo niekam tak zatial niem tak haldamcentra na nete, viem ze terapie su v liecbe poruch prijmu potravy uspesne a obzvlast ked pacienkta vie co chce ... neviem mate tu niekto skusenosti s tymto stylom liecby ,??
vopred dakujem :))) a zelam prijemny pondelkovy den :)