Nutkave prejedanie sa

tak drzim palceky,aby si to dnes vydrzala :) ja mam straasnu chut si dat nieco,ale doma nic nemame..este ze je sviatok a vsetky obchody v okoli su zatvorene :))

aj ja dakujem...viem ze by som nieco take potreboval...aj ked nerada by som letela z vysky :)

no inak som zvedava ako sa vyvinie dnesok...vcera som to pokaslala

suzannah - dakujem, velmi ma to povzbudilo :)

Zelda a Ammanda, presne tak isto som to aj ja citila, chcela som ist do klastora alebo do vazenia, nech ma tvrdym rezimom prinutia prestat sa prezierat a zacat mysliet na ine veci. A viete co mi pomohlo? Ze ma vyhodili z vysky a musela som ist na Cyprus robit najprv chyznu, potom casnicku. Bola to terapia pracou. Nenavidela som to upratovanie ob... hajzlov, ale skutocne mi to pomohlo..a potom ked som zacala pracovat na bare boli neskutocne prijemne komplimenty od turistov, trosku som schudla, zacala som sa malovat, zdvihlo mi to sebavedomie. Ale bol to len jeden z usekov dlhej a tazkej cesty za hladanim sameho seba.
Za mnoho veci sa hanbim. Ale verim tomu, ze len ak je clovek autenticky, moze pomoct sebe, pripadne inym.

Behala som po psychologoch, psychiatroch, brala som antidepresiva. Ale najviac mi paradoxne pomohlo, ze som nezvladla vysku, musela som zacat pracovat (co dalo mojmu zivotu potrebny rytmus a donutilo ma vstat z postele)Pomohlo mi, ze frajer varieval dobre jedla, pomohlo mi pozorovat jeho zdrave jedacke navyky. Jedol, ked bol hladny. A jedol, co mu chutilo a kedykolvek bol hladny. No ale najviac mi pomohli self-help knizky. Uplne najviac Wayne W.Dyer. Citala som to v anglickom originali "Pulling Your Own Strins." Snazila som sa najst slovensky preklad tejto knizky. Nenasla som. Nasla som vsak prelozenych par inych kniziek od neho. A myslim, ze aj tie stoja za to. Venuju sa chaosu v hlave, ktory to vsetko sposobuje. Venuje sa to nedostatku zdraveho sebavedomia.
Mam dvadsat sedem rokov. Prezierat som sa zacala v patnastich. Az teraz mozem povedat, ze jedlom uz nezaplacavam vsetky emocie. Prezrala som si cele dospievanie. Kvoli prezieraniu som nebola schopna dokoncit vysoku skolu. Je to dlhy boj a beh na dlhu trat. Ale je to presne tak ako pri alkoholikoch: kazda velka cesta sa zacina malym krocikom. Netreba si stavat velke nesplnitelne ciele. Treba sa zmierit so sebou a s tym, ze "kazdy moze hrat len s takymi kartami, ake mu boli rozdane." Treba sa prestat porovnavat s krajsimi a stihlejsimi. Tie maju tiez svoje trapenia. Take, o akych sa nam - vsetky svoje emocie zajedajucim - ani nesnivalo.

Tak napriklad moj sucasny frajer oznacil za najhorsi sex svojho zivota to, ked spal s kockou, ktora bola prilis stihla. Ze citil jej kosti..Ani nevedel, ze to znelo mojim usiam ako najsladsia melodia

Mne najviac pomohli dve knizky: Doris Wolfova: Psychologocke korene nadvahy a takisto aj Vysoka skola chudnutia. Obidve sa sustredia na podstatu problemu, ktora je v HLAVE, nie v jedle ci dietach.

zelda presne to ma napada stale, az ma zacali chytat panicke stavy ze sa fakt nieco hrozne musi stat! lebo takto to predsa nemoze fungovat vecne. a uz teraz viem ze potom budem lutovat aka som bola sporsta ze som vlastne vsetko mala a mohla mat, tak len zormyslam co ma to strasne caka a uz som uplne nanervy z toho ako vidis :((

dik suzi za radu...neviem ci by to umna fungovalo, snad ked mam len chut do jedla ale ne ked mam depku strasnu, vtedy je mi jedno co doseba nahadzem len aby som zabila tie myslienky a pocit ze sa snad zblaznim
ale asi si toho dost prezila ako pises, to ja mam naopak pocit ze nezijem vobec :(

Ahojte!to som ja,co som Vam radila,aby ste jedlo vypluvali. Chcem Vas trocha povzbudit. Ja som citila presne to iste,ako Vy.este stale to nieje uplne OK,priznam sa.ja som obehala polovicu sveta,kadeco som robila,ale aj tak to neslo.Je to strasny pocit.u mna sa to zacalo,ked som musela pre vazne zdravotne tazkosti skoncit so sportom.bola som v nom dobra,najlepsia na Slovensku.nenavidela som sa a aj mama mi davala najavo,aka som neschopna,ako som sklamala.presla som vselijakymi obdobiami, utekala som z domu,nechodila do skoly,opijala som sa atd.chodila so samymi grazlami, najust som stratila panenstvo a tak dalej.v tych casoch som stretla aj mojho priatela. strasne som ho trapila. trvalo to dlhych 7 rokov, diagnostikovali mi aj schyzofreniu, antidepresiva som zahadzovala. ani neviem ako,ako urobila som vysoku skolu.na promocie som samozrejme nesla. okrem toho,ze som nejedla,som nechcela prijimat darceky, dotyky,nic...lebo som si to nezasluzila.odisla som do ineho mesta,chcela som zacat odznova,ale nepomohlo.bola som tam najlepsou zamestnankynou na super mieste,ale nepomohlo.akurat to tak vyuzili.zhodila som poslednych 5kg.neviem,co sa zmenilo.asi to,ze som ocina videla plakat,neviem.v slabej chvilke som dala vypoved a isla do kupelov.potom dlhe dva roky liecenia.v liecebni pre anorekticky som nebola.ja som totiz vedela ze som chuda,mne jedlo chutilo,len som si ho "nezasluzila".rozisla som sa aj s priatelom,po tolkych rokoch trapenia som sa s nim rozisla,ked som usla do ineho mesta.po kupeloch som isla domov.trvalo to dlhe dva roky-od prvych malinkych kuskov,co som zjedla,popritom neprestajne cvicenie potajomky a tak.ze preco,neviem.potom prislo prezieranie strasne,chvilku aj vracanie,ale len kym som neprisla na tu fintu s vypluvanim.viete,ono to vypluvanie najviac pomoze vtedy,ked sa na tu vyplutu hromadu pozriete a predstavite si,ze by ste to mali v zaludku.popri vypluvani si dajte sem-tam nejaku zeleninku a tak.nebude to s tym vypluvanim dlho trvat,nebojte sa.skutocne Vas to prestane bavit.ale skutocne sa "najete" aj tak.Ja som uz pokrocila a najlepsie je,ked sa dohodnem s priatelom,ze pojdeme napr.na veceru.tak jasne,ze sa predtym nebudem prezierat a setrim si miesto a aj peniaze.:-)totiz my sme sa s priatelom po dvoch rokoch odlucenia zase dali dokopy.chodime spolu von,obliekam sa do siat dospelackych velkosti a chodime spolu aj papat.je to super.trosku mam este stres z ludi a takisto nemam moc kamaratky. strasne dlho som sa totiz schovavala.este by som chcela zmenit pracu,lebo robim s otcom.mam vzdelanie,mam skusenosti,mam zase moju rodinu a aj moju lasku.je mi velmi luto tych 8 rokov.vraj su to najkrajsie roky v zivote cloveka.este co sa tyka fyzikalnej stranky,neberiete nahodou antikoncepciu?skuste ju vysadit,ci sa Vam neulavi na dusi.ani si neviete predstavit,co dokazu tie pilulky urobit so psychikou.ja som ju brala preto,aby som mesacne odkrvacala.co sa tyka tejto stranky,stale som neplodna,toto je posledna ujma,co ma tu este stale strasi.ale ak sa raz podari a my dvaja budeme mat vlastnu rodinu,tak to bude asi najvacsie nase vitazstvo.drzim Vam palce,aby to u Vas nedoslo az tak daleko.

je to asi blbe, ale myslim ze sa musi stat nejaka velmi hrozna vec aby sa mi otvorili oci...nejaky zasadny obrat ktory by ma donutil si uvedomit pravdu