Baby, berte moju skusenost asi ako naozaj najhorsi scenar...ja stal emyslim, ze keby niet tej vytecenej infuzie, vsetko ide od zaciatku lepsie. Ako Nelina pisala, ze hodinu, dve po opke bolo dobre, ze az potom to zacalo...ja som to takto citila od momentu ked ma prebrali...takze urcite tam mala zahsluhu ta vytecena infuzia.
ale na tu starostlivost, doktor chodil 2 krat denne, prevazoval, pytal sa, ako naozaj na nho nic nemozem povedat. Sestricky...pardon, ale za to ze si platim 63 eur za noc, by som ocakavala apon pochopenie, ked uz starostlivost je striktne zaclenena na podavanie jedla a infuzii...ale presne, ze z par sestier som citila pochopenie, povzbudenie, ale tym ze ja som tam bola 3 noci som ich vystriedala viac a niektore boli naozaj ...no neviem kao to povedat...napr. prvu noc som zazvonila na sesticku,z e by osm potrebovala ist na WC a ona mi odsunula stolik a ze nech sa vam paci...a uz bola na odchode....neviem ako to spraven nazvat...je to len o ludom,takze keby mal sluzbu niekto iny, mozno mam uplne inu skusenost. Musela som ju poprosit, co som ledva rozpravala, ci by mi nemohla pomoct...ako ked vidim niekoho, ze vyzera,ako by presiel parny valec, ze nedokaze ani rozpravat, trasu sa mu od bolesti ruky..par minut po operacii...musi vediet, ze mi ma pomoc, ze nie som schopna s postavit a ist vycurat sama...tak navela mi podoprela chrbat a dala mi tie banky s hadickami do ruky, no kracajte, toto si neste a chodte....mne asi 8 krokov trvalo 5 minut kym som sa tam dosmochtala a pridem na WC a ona mi povie, ze ak by som ju este potrebovala, mam ju znova zavolat a zase chcela odist....mne to bolo tak ponizujuce, proste nepochopitelne, ja nie som zdravotna sestra, ale ked vidim niekoho ze ma problem stat na nohach, ocakaval aby osm ze sa ma opyta, ako mi est emoze pomoct, nie utekat kazdych 10 sekund a ja ju sustavne prosit o nieco, co by malo byt automaticke...ako poprosila som ju ci by mi nestiahla pyzamo a ona sa na mna doslova osopila ( a to neprehanam dievcata) ze ruky mi neopreovali, ze iba prsia, tak nech sa snazim...ako v jednej hla na infuzie ( v lakti zvnutra,ani nie z vrchu dlane) v druhej flasticky s hadickami...a ona mi povie ze sa mam snzit sa ohnut a stiahnut si pyzamo...neviem,stala tam a pozerala sa ako sa pokusam splachnut 5 minut...ako sa pokusam otvorit si vodu a umyt sa....v tej bolesti sa mi chcelo jedine plakat...ako tolko pokory co som zazila prve dve noci...naozaj som cakala ze za plateny vykon a sluzbu budu mat viac profesionalny pristup. Oni za cely den ani neprisli ci som v poriadku, ci nieco nepotrebujem...ako rano mi jedna otvorila okno a zavrela mi ho az druha z poobednej zmeny ked mi prisla dat infuziu...neviem, mozno to pre niekoho je v poriadku, ale pre mna v tych bolestiach a na to, ze im za to platim, absolutne nie. Druhu vecer mi doktor spravil prevaz a neviem co je zo zadu na tej podprde, ale tak po dvoch hodinach som zacal acitit neuveritelnu bolest pri lopatke, ako noz do kosti, hodinu cakam, ci to prejde, potom som zavolala sestricku a poprosila som ju, ci by mi nemohl apovolit, alebo potiahnut tu podprdu, ze ma to tlaci na lopatku. Rozopla mi pyzamo a povedala, ze to mam vsetko ztiahnute, preto ma to boli a ze to tak musi byt. Po dalsich dvoch hodinach to uz bola taka intenzivna, tupa bolest ze mi vystrelovala do celeho pleca. Teraz, zpredu tlak, zo zadu tlak, ja som uz ani netusila, z kadial vsede ta bolest vychadza, zase som ju zavolala, tak mi strcila na plece kusok vaty...trosilinku o polavilo,ale asi stale, neznesitelna bolest...po asi 6 tich hodinach, uprostred noci, som ju zase zavolala, nech so mnou nieco robia, ze to nemozem vydrzat, ze tam musi nieco byt, ze chapem, ze to musi byt stiahnute, ale doteraz to tak nebolelo, ze to je presne jeden boc, co ma tam nieoc tlaci....tak nakoniec odtiahla podprdu a skoro zhykla...mne sa tam nejaka umela hmota dostala pod lopatku a aj ta druha sestricka mi potom uznala, ze no tak to vas musi poriadne boliet, ved to mate ako pelezaninu, uplnu dieru pod lopatkou, co to mate odtalcene,a z sa vam spravil otlak....a stali a rozmyslali co so mnou robit....ja som myslel aze ich zabijem...ako tolko krat ich volam, vzdy ma odbili a po tolkych hodinach utrpenia mi povedia, ze mam dieru a otlak a prelezaninu od nejakeho plastu, co mi presne sadol pod lopatku...no ja nemam slov. PYtala som si lad, lebo mne cela lopatka horela, uplne horuce, bolave, ta bolest bola ako noz do lopatku, nemohla som ani pohnut rukou. Ako ja neviem...aj toto sa nemuselo stat, keby tam bola sestricka, oc mi to hned prvy raz pozrie, povytiahne a podlozi mi tu podprdu...Neviem, ja som velmi zklamana z tych 2-3 sestriciek, ostatne boli fajn. A rano prisla ze ci uz lepsie...tak hovorim, ze na stastie, lebo to uz bolo na hranici unosnosti a ona sa tak usmiala na mna, ze na koho hranici, nasej, ci vasej? AKo ja som za nimi dokonca 2 krat aj prisla koli tomu, aby som ich stale len nevolala...ako uz neviem, naozaj si nemyslim, ze som princezna na hrasku...ale takyto pristup je na zaplakanie. Co by sa mi mali este ospravedlnit, ze ma tak nechali trapit a odbijali ma, tak sa opyta, i som to myslela, ze to bolo na hranici ICH unosnosti.....nemam slov