A to okno myslim dokoran, dievcata, tak ze som sa po hodine zakrivala az po uzi, co mi bolo zase zima, ale zavolat ich koli tomu, aby mi ho zavreli ...to som sapomali uz ani neodvazila. alebo napr mi donielsi obed, ze dobru chut...no jedna ruka s ihlou, opuchnuta, ani prsty som nepokrcila , v druhej bolest z tej lopatku...no skusala som sa najest, ale polievku som vobec nezvladla, tak som si dal lyzicu ruza ale v tej polohe mi jedno zrnko zabehlo...a vykaslat ho bolo ako porodit slona....tak ma aj chut na jedlo presla.Sestricka prisla a povedal, ze u zdruhy den nic nejem, ze nech si osupem aspon tu mandarinku a odila...no co vam budem hovorit...osupat mandarinku?Jednou rukou? A tie hadicky...vymienali mi ich a odlepili mi z brucha a zase som setricku upozornila, ze mi ta paska uz nelepi, ze nech mi to nanovo prelepia...jej odpoved bola, ze to je dobre, ze nech si to necham v posteli, len tak volne. Vlasne hend na druhe rano po ich pristupe som chodila na zachod sama, uz som ich ani nevolala...aj ked mi to trvalo 20 minut zdvyhnut sa z postele. A potom mi kazali sa posuvat zadom vyssie a ako som mala tie hadicky len tak volne po pesteli...prisadla som si jednu a naraz len taky divny zvuk ako ked vypustis nafucany balon...a naraz bolest pod prsnikom...a ja som si ten dren v tom bode, ked mi ho nadpajali ( ako hadicku do hadicky, nie do tela) vytrhla a vsetk ata krv sa mi podtlakom naliala naspat do tej rany. zase prisli a zase to bola moja vina, ze som nedaval pozor...keby oni mi dlai leukolast a prekrizili mi to na bruchu, neprisadla by som si to...ale co s abudem hadat...to hovorim stale o tych dvoch istych sestrickach. Rano mi doktor musel tie dreny vytiahnut a z toho jedneho vytlacat tu krv, co mi natiekla naspat...ako ocakavam podliatini a svet....bolest...ktora zase nemusela byt...no proste nemala som stastie. Urcite to doktorovi poviem na kontrole, lebo toto by sa nemalo stavat.Ale hovorim ze to je vsetko len na individualnom pristupe ludi...ja som nemala stastie prve dni....no ale uz je dobre. ale ako som to nechcel anikomu povedat, ze to zvladnem sam, musela som s pravdou von po tychto skusenostiach....a mamina najprv skoro odpadla, ale teraz sa o mna stara...este ze ju mam, ani ju neplatim a stara ;) a este dokonca tie panie co so mnou lezali, mi pomahali, ucesali ma, donielsi mi napit a oni mali cez 60 rokov a bolesti v klboch a snazili sa mi pomoc, ako mohli...tak naozaj mam na sestricky tazke srdce....