Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.
------------------------
Červenanie - ako tomu zabranit?
moze to byt aj tym,ze ludia sami na seba,alebo okolie na nich ma privelke naroky,ktore nemozu splnit,potom sa im znizi sebavedomie...potom sa cervenaju.da sa to riesit,mne sa to uz dlho nestalo,ze by som sa cervenala.som konecne so sebou spokojna.vies hollow,ak to nebudes riesit v zaciatkoch,v pohode sa ti moze pritrafit "vyssia faza cervenania".kazdy clovek si moze prestat verit..mat nizke sebavedomie...
no normalny strach som z vas dostal...je to dost neprijemne,tie vase cervene tvare,aj ked patrim medzi vas tak som asi o triedu nizsie lebo taku cerven az nezazivam...no chcel som sa ale vas opytat,ze ci nahodou nemate take dokonale tvare...pretoze prave oni si take veci namyslaju,aj ked maju postavu ako pitt,alebo jeho zena tak predsa...myslia si,ze od ich sa vela ocakava a tak....takze?
MILA LEONESA.Mam k vam jednu otazku.Spominali ste ze mate37,svoju rodinu a stale tu ta cerven je.Ja mam 21 samozrejme ma trapi podobna vec a dost dlho.Mam priatela no zatial som sa s nim este nerozpravala o tomto mojom probleme.len pred rokom som sa nahodou dostala na toto diskusne forum a teraz som sa k tomu vratila.Bola som velmi rada ze nie som sama.Dovtedy som si myslela ze som strateny clovek, ale potesilo ma ze takychto ludi funguje naozaj viac.Chcela by som sa vas opytat, nechcem sa vas vsak dotknut, ako sa k vasmu cervenanicku stavia vas manzel.Ako ste sa mu s tym zverili.Moj priatel vidi ze sa sem tam cervenam, no je to castejsie ako on vidi.Ked citim ze to na mna zas ide,nenapadne sa obratim alebo rychlo nejako odputam pozornost.Bojim sa ako by to vzal keby som mu povedala o com to v skutocnosti cele je.Mohli by ste mi poradit/neda sa mi dat otaznik/Dakujem.
caute ludia moj velky big problem je cerven na mojej tvari ked na mna skoro hocikto hovori stojim pred tabulou cervenam sa rozpravam sa s chlapcom taktiez usmievam sa cervenam sa cervenam sa aj ked na mna prehovori hocijaka osoba.neni to uz normalne ale zijem a dufam ze ma niekto bude mat rad taku aka som...dufam...a ked nje tak sa budem venovat zvieratkam alebo detom v afrike aspon tie sa mi smiat nebudu..
ahoj. ked som bola v puberte a este aj isty cas po nej som sa tiez cervenala. velmi!!! tiez mi to velmi vadilo, no nedalo sa s tym nic robit. ak sa pokusis toho zbavit pomocou niektorej z rad, ktore ti tu ludia dali a nepomoze to, bude naozaj najlepsie, ked si na to zvyknes... myslim, ze k tomu napomaha aj sebavedomie. co ta ale mozno potesi, ja mam 23 a cervenanie sa uplne vytratilo asi pred troma rokmi. snad to bude aj tvoj pripad
akupunktúra-váš problém by som asi riešil tak,že by som liečbu zameral na pečeň a srdce a obličky
mh,teda drzim palce,len malo ludi najde v sebe tu odvahu a zajde za odbornikom,tak si este urcite dost silna,aby si sa dokazala z toho dostat.mne psychologicka pomohla,chod podla jej rad,aj ked sa ti mozno na zaciatku budu zdat divne.,vela stastia
Ahojte ľudkovia, tiež chcem prispieť k tejto téme...Bola som stále spoločenská, veľmi obľúbená. Nemala som problém nadviazať kontakty a vzťahy. Každý ma považoval za sebavedomú. No keď sa ma niekto spýtal na niečo osobné, začervenala som sa. Stávalo sa to len občas. Horšie to bolo vtedy, keď mi to dotýční ľudia aj pripomenuli. Ešte na strednej škole som s tým nemala problém, no prišla vysoká. Jedna seminárna práca, ktorú som mala odprednášať pred päťdesiatimi spolužiakmi, prišlo červenanie, na čo som bola aj patrične upozornená a cítila som sa fakt trápne. Psychicky som šla dole. Dnes som v piatom ročníku a z tohto nepatrného detailu sa stal psychický problém. Nedokážem už povedať vetu prednášajúcemu bez toho, aby som sa nezačervenala. Pripustila som si to tak, že sa mi neuveriteľne trasú ruky, studený pot, tlkot srdca, tep 130 a všetci si to všimnú. To by museli byť asi slepí. Tento týždeň som začala chodiť k psychologičke, pretože takto to ďalej nejde. Dúfam, že mi to pomôže a vráti sa mi stratené sebavedomie. Majte sa krásne a držte mi prsty...Papa
takze ludia...take blbosti,ako ist k psychologovi s tymto problemom je rovnake ako keby ti niekto poradil,ze ked skocis do tsunami,tak uz nikdy nebudes mat kozne problemy...odporucam vsetkym prestudovat dianetiku od L.Ron Hubbarda...odpoved na cervenanie sa najdes v svojom minulom zivote...nestracaj cas a zozen si tu knihu...ihned
ahojte ludkovia