Červenanie - ako tomu zabranit?

Máš pravdu Evik. Ak si zo svojho nedostatku budeš robiť srandu (samozrejme nie prehnanú a vtieravú) tak si ľudia uvedomia, že ti to nevadí, že s tým nemáš najmenší problém a nebudú sa vysmievať. Pretože väčšinu ľudí asi baví práve to, že sa vysmievajú na tom, čo toho druhého trápi.

mam jednu velmi dobru a mudru priatelku, je velmi oblubena a atraktivna, ale...cervena sa vzdy pri kontakte s neznamymi ludmi. bola dokonca aj za psychologom, nepomohol. a ako to riesi teraz? zacne sa s niekym rozpravat a ked citi, ze to na nu ide, s usmevom sa spyta: "ozaj, uz sa tak pekne sexi cervenam?". a je po trapnosti...celkom dobra taktika, co myslite?

lili, skús si uvedomiť, že nikto nie je pre nikým menejcenným. Predstav si matku tvojho priateľa v tvojom veku. Vtedy asi nebola tak vysoko postavená, ako je teraz a možno sa tiež takto cítila medzi inými. Skús si viac veriť. Si mladá a tiež to môžeš vysoko dosiahnuť. Neboj sa, aj ona si to uvedomuje a nemôže si predsa myslieť, že v dvadsiatich rokoch budeš neviem ako úspešná. To ešte len príde.

ahoj,ja mam ten isty problem mam 20,a prvy krat sa mi to stalo asi pred rokom,mala som autohavariu potom u nas v dome horelo no trocha vela za par dni sa toho zomlelo,ja som to pripisovala tomu,jednoducho stresujuce situacie a tak,ale no po roku to nejak neprestava takze neviem co s tym najma sa mi to stava pri kontakte s matkou mojho priatela,pritom sa pozname uz vyse dvoch rokov,jeho matka je vysoko postaveny clovek tak v praci ako aj v spolocnosti a ja sa pri nej citim ako male hlupe dievcatko,snazim hladat dovody ale riesenie som este nenasla

Poviem vám pravdu, že ma nikdy nenapadlo robiť si srandu z niekoho, kto sa červená. Poviem nie príliš dobrý príklad, ale to je ako keby ste sa niekomu smiali, že je na vozíčku, alebo nevie rozprávať, nevidí alebo nepočuje. Podľa mňa by sa ľudia mali skúsiť vcítiť do kože toho druhého a porozmýšľať, aké by to bolo, keby sa to stalo im. To je len dôkaz toho, že je na svete dosť málo empatických ľúdí.
Ja osobne sa nečervenám tak ako vy. Len sa mi stáva´(a to dosť často), že vo večerných hodinách ma pália líca a keď sa pozriem do zrkadla zistím, že som červená. Ale to bude iný problém, ako máte vy. Rozdiel je aj v tom, že mám okolo seba ľudí, ktorí len podotknú, že je to milé a smejeme sa na tom spolu (či už rodina, alebo kamaráti). Mne samotné to červenanie sa nevadí, len to, že ma pri tom pália líca a začne ma potom bolieť hlava. Neviete náhodou, čo je toto za problém a ako ho vyriešiť?

No,mládež,nechcem vám brať optimizmus a nádej,ale...ja som už dôchodkyňa a červenám sa ešte stále.Od mlada.Strrrašne ma to rozčuľuje a neznášam,keď mi to ešte aj nahlas povedia.Blbci,ved aj sama viem,že sa červenám,tak načo mi to hovoria?

Aj ja sa podelim o svoje trapenie, hoci neviem, ci mi (nam) touto cestou niekto poradi. Uz roky ma trapi cervenanie sa. A to nielen v "kompromitujúcich" situaciach, ako bolo napisane v jednom prispevku, ale hocikedy, niekedy v úplne bezvyznamnej situacii, bez dovodu.
Dalo sa to ako-tak kym som bola mlada, studentka,ale dnes som dospela zena (37), mam manzela, deti ... Velmi ma to trapi, lebo mam dobre zamestnanie a pri kontakte s ludmi sa mi to casto stava a oni si to naozaj uz mozu vysvetlovat vselijako... Rada by som normalne podstupila nejaku terapiu, len aby som sa toho zbavila, aby som sa naucila to kontorlovat!
Moze mi nejaky odbornik poradit?

Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujem

mne sa osobne cervenanie paci. aspon nepotrbujete makeup :)

Nazdar.Je dobré vedieť, že nie som sama.Svoje červenanie sa som začala vnímať asi pred 5 rokmi, keď som nastúpila do nemenovanej spoločnosti s prevažne chlapským zastúpením.Nedokázala som si predstaviť prečo sa to stalo práve mne? Sebavedomej,ambicióznej,papulnatej, ktorá sa zo všetkého vyhovorí, vykrúti až na ten okamih...Pamatám si ten deň akoby to bolo dnes...
Bola som si 100% istá ako vždy, že hostia-mladí muži vo veku 25-30 rokov sa chcú len zoznamovať a zaujať, nenapadlo ma však, že otočkou si od známeho odkiaľ pochádzam zistí moje tel.číslo,zrazu o mne vedeli niektoré informácie... a mne to prišlo hrozne hrozne, ale hrozne trápne.Odvtedy to trvá.Prišla som na to, že u mňa sa to prejaví najmä ako som spomínala, keď ma niekto odhalí alebo tiež keď niekto niečo naráža na osobné veci,udalosti zo života a pod.
Niekedy, tým fakt človek tak nie je zaujatý,ani si to neuvedomí a možno sa aj červená, ale nepripúšťa si to až tak...Avšak najviac ma vie vytočiť keď ma na to niekto gavaliersky upozorní a a samozrejme si myslí, že je neskutočne zábavný...!!!
Nechápem, prečo sa troška nevedia vžiť do situácie červenajúcich sa. Ja tomu neverím, že sa to nestalo každému človeku v nejakej kompromitujúcej situácii... Ale sme len ľudia, už sme raz takí...
V každom prípade mám pochopenie a nedokážem niekoho strápniť, keď vidím, že je "pred výbuchom", viem sa na to pozrieť aj z tej druhej stránky, mne to tiež nepadne dobre.
Ale s veľkou radosťou a širokým úsmevom s podtónom ironickej poznámky si neodpustím to vrátiť tomu, kto si ma už niekedy takto štiplavo doberal....
Majte sa fajn,
Ináč, prišla som na to, že chlapov to normálne rajcuje, keď sa žena červená...
Tak čo? Vidíte, jedna z výhod...