Mojím problémom je červenanie - strach zo začervenania sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné a trápne zároveň. Napr. červenám sa skoro vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, teda skoro vždy. Je to veľmi ponižujúce. Ak môžte pomôžte, ďakujeeeeeeem.
------------------------
Červenanie - ako tomu zabranit?
mám 22r...tiež sa mi stáva, že sa červenám...(a niekedy dosť fakt dosť brutál..) začalo to tiež nejak na strednej...hlavne keď niekto chce odomňa niečo osobné, alebo je to otázka, na ktorú neviem presne odpovedať a musím ju obkecať...študujem po strednej ďaľej a začal som popri škole pracovať v určitej sfére, kde sa robí s ľuďmi a mám presne tento problém...pokiaľ sa stretnem s klientom..cítim sa úzko...pri rozhovore sa často červenám...skutočne neviem ako to odstrániť...veď táto práca si vyžaduje určitú dávku profesionality a ja s tom červenou, niekedy až spotenou tvárou fakt neviem čo robiť...
Bol by som veľmi rád, keby mi niekto vedel pomôcť...alebo ma naučiť to nejakým spôsobom ovládať.., odstrániť...
ďakujem..
No je to very hruza ten nas problem,ale nic nie je take strasne,ze by sa to nedalo uniest.Chce to len cas a pevnu bolu.Verit v seba,pestovat si zdrave sebavedomie.Nepripominat si neustale kol dokola preco to a ono.Ten hore vie preco to vsetko.Skusme mu viac doverovat.To bol jeho zamer-najst si nas tymto sposobom.Predstavuj si svoj zivot taky,aky ho tuzis mat a ver tejto predstave.Uprimne.Cvic sa v tom.Pride nezdar,ale nevzdavaj sa.Si osobnost a ty to zvladnes!!!
Ja som zastancom homeopatie, takze odporucam opat ju, vyssie potencie liekov pekne dokazu upravit aj takyto problem.Predpokladam, ze sa asi jedna o nedostatocnu sebedoveru,plachost.Tam je viac liekov ako napr.Ambra Grisea,gelsemium, lycopodium, silica, ale vyber lieku zavisi od konstitucie, skus sa nakontaktovat na DOBREHO homeopata v ramci bydliska.
Ak by som mohla poradit,tak nerozmyslajte nad tym co je,ako to je a hlavne preco to je.Susredte sa na svoju malickost.Uvedomte si,ze nic nie je tak zle ako to v skutocnosti vyzera.Ten tam hore vie preco robi to co robi.Ukazuje nam krasnu cestu ako ho objavit.Mozno sa nam tie jeho sposoby obcas zdaju prikre a fest neprijemne.Ale v tom to väzi.Kazdemu je dane tolko,kolko dokaze uniest.Ak nas problem prijmame ako neznesitelnu pritaz,nikdy nad nim nevyhrame.Skusme sa skamaratit s tym co nam je dane.Mozno si vravite,ze to vidim prilis jednocho a neviem o com hovorim.Prave naopak.Viera v seba je strasne dolezita.Ak sa snazime prijimat, sme na najlepsej ceste.Fakt.Ja sa tiez o to snazim.A sic to nie je lahke.Skus sa mat uprimne rad.Pros o to Boha.On nenechava v uzkych.Pomoze,ak sa mu uprimne odovzdas.Povedz mu vsetko,ako svojmu najlepsiemu priatelovi.Budu ta prenasledovat myslienky,ze neni sance,ze to proste nezmaknes.Tak v tychto prisernych chvilach o to horlivejsie hovor kamovi z hora ze ho milujes,aj ked to zrovna necitis.Robi to zazraky:-) Netrap sa uz.On si ta proste vybral,aby si ta nasiel prave takouto cestou.Skus mu za to podakovat.Hmm?/inac sorry za moj uzasny pravopis,ale niesom v tejto technike prilis zbehla:-)/
ja som sa cervenala dost dlho, ale ked som nasla v zivote svoj ciel a uplatnenie, tak som sa cervenat prestala, asi je to o tom, ze clovek by nemal o sebe pochybovat, ak som pochybovala, zcervenela som :)
Ludia ja som taaak rada ze nie som sama myslela som ze som nejaka divna le vidim ze to je nas viac;-) Fakt ma to velmi trapi, yacalo to v skole ked ma vyvolali k tabuli a uz to je asi pol roka. Chcela by som skusit psychologa a dufam ze pomoze lebo v skole to je stransee
Pridávam sa k tejto téme a spomínam si na svoje stredoškolské časy(-roky,kedy každé nie znamenalo áno a opačne),vtedy sa človek stretáva s podobnou situáciou často a moja triedna to ako správny pedagog a psycholog spozorovala pri spoločnom rozhovore a jej reakcia vtedy hovorila za všetko.Povedala:No, prečo sa hambíte za svoju červeň?Veď to je znakom toho,že vo Vás je ešte niečo dobré!!!! Dnes úplne s ňou súhlasím,takže možno je Tvoj problém vyriešený.Aspoň dúfam???????!!!!!!!!
ja sa tiez pripojim do klubu, mam 17.cervenam sa pri rozhovore s novymi ludmi, ked mi daju nejaku intimnu otazku,ked mam vyjadrit svoj nazor,alebo ked sa hanbim...a "najlepsie" na tom je ze moje okolie mi nezabudne nikdy pripomenut ze sa zase cervenam, to naozaj neznasam!Ale v poslednom case sa to snazim obratit na srandu...a zabera to:))