Červenanie - ako tomu zabranit?

ahoj.nikdy som si nemyslel ze je na svete tolko ludi ktory maju tento problem.zijem s nim uz asi rok a uz som bol aj v takom psychickom stave ze by som si najradsej zobral zivot.no stale som si spomenul na mojich rodicov apriatelov ktory ma beru takeho aky som a nevadi im to ako vyzeram.bohuzial je takych ludi malo-ked som prisiel na strednu skolu myslel som si ze to bude super no asi po mesiaci som siel pred tabulu a zacalo sa to.snazil som sa spoluziakom vysvetlit ze to nie je moja vina ale ty to nepochopili a smeju sa mi kazdy den.ak je tu niekto kto by mi vedel pomoct s tymto problemom tak dufam ze napisete

to si ako začala s tou liečbou, u koho?

bolo mi konecne vysvetlene ako sa cervenanie dostalo az tak daleko ako je u mna dnes...prvy krat som sa zacervenala v skole pred tabulou(mozno z tepla..)..smiali sa mi,bol to stres,lenze ked som isla zas k tabuli,bala som sa,ze sa to stane znova a stalo(lebo som na to myslela..)..a potom som uz nato myslela zakazdym ked som sla..a opakovalo sa to.a teraz uz niesom v skole...a prenieslo sa mi to do zivota :o) mam 23
Katarinka:nesuhlasim s tebou,ze je to fyzicke..len ak je teplo,alebo zima...ale inak si myslim,ze je to o psychyke.je jasne,ze postupne stracas sebavedomie,aj mne sa to stalo a ked sa nato motas,ze sa budes cervenat a vyhybas sa ludom....zajdi si aj do temy: červenanie - SOCIÁLNA FÓBIA.mozno aj tam nieco pre seba objavis,lebo tento problem nieje sam..inac ja sa na nu lecim(socialnu fobiu),lebo som sa rozhodla nieco s tym urobit a zacinam robit prve kroky..a po kazdom uspesnom sa citim skvelo,normalne uz zacinam chodit hrdo a vystreto.:o)
a verim,ze sa toho da uplne zbavit..ale ak vam staci nevsimat si to,ak to chcete nechat tak a zvyknut si na to?...ja nie.
a stuzkovu som riesila par poharikmi..uz teraz viem,ze je to blbost,ale vtedy mi nic lepsie nenapadlo..ale ucel to splnilo,na kazete som vysmiata a v programe posobim sebavedomo.lenze ak mas inu moznost,tak skus tu.

Prispejem aj ja. Podla mna cervenanie nie je sposobene nizkym sebavedomim. Ale cervenanie znizuje sebavedomie. Ked som bola mensia, tak som bola celkom spolocenske dieta, aj na ZS, mala som kamaratov... Ale odkedy som si uvedomila, ze sa vecne cervenam, tak mi sebavedomie zacalo klesat. Uz som nechcela chodit von a stykat sa s ludmi, ktori vidia, ze sa neustale cervenam a ja som za to nemohla. Cervenanie, nie je ani tak psychicke ako fyzicke. Su ludia s nizkym sebavedomim, ale vobec sa necervenaju. A je to pravdepodobne aj dedicne. Ja som z toho na dne. Citim sa ako vyvrhel... A mam pred sebou stuzkovu. Ozaj, ako ste to prezili vy, co mate rovnaki problem? Vopred dakujem, pa.

vidíš, veď i moj tatík je trochu dočervena

to červenanie je fakt iba otázka psychiky,teda konkrétne vlastného sebavedomia? Lebo väčšina ľudí, kt. sa červenajú tvrdia, že sú i trochu hanbliví.
A je to dedičné?
Prosím napíšte či to má niekto z vašich rodičov alebo starých rodičov ak sa i vy červenáte a potom zistíme aký bude výsledok a príp. budeme vedieť komu za krásnu červeň na tvári poďakovať:)
caff (ps:veď my sme jedineční)

vidím, že k tomuto problému má mnoho ľudí čo povedať. Ja neprinášam žiadnu radu, no chcem povedať, že viem o čom hovoríte. Mám tiež ten problém a som presvedčený, že nik iný ako mi "postihnutý" si nevie skutočne predstaviť čo to dokáže spôsobiť. Ja som tomu podlahol, pretože som už nedokázal bojovať. stále som prehrával a ostávajú mi v duši hlboké rany po tomto ťažkom boji. vyhýbam sa ľuďom, akejkoľvek komunikácii, neuveriteľne ma to zmenilo a hlavne vnútorne. Nevedel som nájsť príčinu a náležite ani riešenie. Teraz už chápem o čo tu ide, no i tak som sa toho nezbavil. Možno si pomyslíte, že som slaboch, keď to berem tak vážne. Veru neviem, asi máte pravdu. Príliš málo ľudí má v mojom okolí tento preblém a preto viac strácam nádej a odvahu. Ticho závidím. Páči sa mi názor KRPCA, lebo som tiež hlboko veriaci. Tu musím podotknúť, že i môj vzťah k Bohu sa zmenil a nerát to hovorím, no zmenil sa k horšiemu. Preto teraz beriem tento postih ako akúsi skúšku a dúfam v nádej. No vážne sa obávam o svoju budúcnosť, lebo sa mi postupne búra celý život. Ešte musím povedať, že mňa to preto tak ničí, lebo ja sa nečervenám iba v určitých situáciách, ale stále. či som sám, alebo v spoločnosti ľudí.

to znamená pestovat si sebavedomie.Nikto od vás neočakáva dokonalost.Co je na červenaní sa zlé?Myslím,že niestota je vlastne tá červen.Takže ju treba vypudit.Možeš to skúsit s odbornou pomocou psychologa,alebo trpezlivým bojom sama so sebou.Predsudky dat nabok,priznat si nevedomost,nedokonalost.Tak to robia ostatní.Vediet sa otvorit,zasmiat na sebe,neobávat sa kritiky,výsmechu.To všetko je ludské a kedže sme ludia je to naša súčast.Všetci sa vedia začervenat,vidiet to na každom nielen na tebe.Mne sa to strane ked som neistá,takže tohto pocitu sa snažím okamžite zbavit.Ked sa pomýlim priznám to ked niečo neviem neprežívam to ako hanbu.Možeš si pomoct urobit záclonu opalením alebo mejkapom.Možno i to dodá istotu.Len sa preto netráp,lebo aj toto v živote prejde,samozrejme tvojim pričinením.Prajem ti k tomu,vysokú rýchlost.

Červenanie sa v určitých situáciách. Je to nepríjemné,trápne, atď. Uvediem príklad vždy, keď sa ma niekto niečo osobné spýta, keď mám v spoločnosti povedať svoj názor, keď mám na niečo odpovedať, keď sa na mňa díva neskutočné množstvo očí, či už ženských alebo mužských. Už som z toho zúfalá, vie mi niekto poradiť s týmto mojím problémom. Čomu sa mam vyvarovať, čomu predchýdzať atď. Prosím, pomôžte mi niekto, je to neznesiteľné. Pošle mi niekto nejakú odbornú radu, resp. pomoc pri tomto mojom trápení???

marko, asi to chce viac praxe a urcite sa to polepsi. Ked na to nebudes stale mysliet a budes sa sustredit co chces povedat, mozes sa parkrat zhlboka nadychnut tak to urcite casom zvladnes :) a ak nie tak nahodou je to docela mile :) mne by to to nevadilo, keby som sa s tebou rozpravala :)