cakam malinke,ale...

safa neboj sa,on sa raz uvedomi,ked ho zbada..poviem ti nebude mu vsetko jedno a mozno potom bude on ten,co bude prosikat ale ty uz mozno budes mat pri sebe niekoho kto by sa tak nezachoval,je to od neho dost zbabela,ale aspon vidis s kym si bola...ja poznam podobny pripad ale s tym,ze ona ho nechcela a on doliezal...na sa hrala na hrdinku,ale neskor pochopila,ze to nie je take jednoduche ako si predstavovala,ku nemu sa nevratila,ale aspon sa uvedomila a neboj aj ten tvoj sa uvedomi....ja ta uplne chapem,ze ho chces spat,doteraz bolo vsetko fajn a zrazu sa sprava ako debil,prave teraz ked by ta mal podporovat...ale ako sama vidis asi to nema zmysel,uz nerob nic,co ma prist pride...ja ti len prajem vela zdravia,stastia a nech to dopadne akokolvek zelam si aby si aj ty bola stastna...

asi si to vazne nechcem priznat, asi som fakt hlupa, asi som debil,ze mi na nom zalezi,asi mate pravdu vo vsetkom, ale jedine,co viem ja s istotou je to,ze nebudem najlepsia mama,pretoze malemu nikdy nebudem moct dat to vsetko, po com bude tuzit,pretoze som zlyhala,a nedokazala som sa postarat,aby sa ten idiot spamätal, a pretoze tak ako sa mne vysmievali v skole,ze nemam otca (ale s rozdielom,ze mi zomrel na moje 6.-te narodeniny),tak sa budu aj malemu,ze mal otca hlupaka,ktoremu za to nestalo.
na potrat nepojdem, to babo uz teraz velmi lubim a v konecnom dosledku,aj ked nebolo planovane,nemoze za to,co sa deje, a u mna uz teraz ma pravo na ludi,ktorí o neho stoja uz teraz, ktorí mi teraz pomahaju (obaja bratia s rodinou,mama,a kamaratka).
proste,sama si uvedomujem,ze sa bojim ostat teraz sama,aj ked z kazdej strany pocuvam,ze nebudem prva,ani posledna.
clovek sa uci na vlastnych chybach,a mozno prave toto bude pre mna poucujuce
prepacte mi,ze vam tu pisem, viem,ze sa spravam ako naivna hlupana,len ma prosim pochopte,bojim sa =(

ja uplne nechapem ako sa mozes takeho hnupa zastavat.z jednej strany povies ze nechapes preco to a preco totok a z druhej sa ho zastavas.kasli na neho.evidentne nechce to dieta.nejde o to ze by ti neveril.jednoducho ho nechce.a mozno takymto sposobom ta chce dohnat k potratu.skus si predstavit ze by ste sa teraz dali zase dokopy.co myslis ako by ste asi pokaracovali?myslis ze zrazu by bol zodpovedny milujuci ocinko a manzel?to isto.otvor oci a chod dalej.ten chlapec ta psychicky vydiera a vidim ze uspesne.

Safa, k tomu novemu zaciatku Ti este napisem svoju skusenost s jednym chalanom...chodili sme spolu 4mesiace,chodili sme na tu istu univerzitu, ale kazdy na inu fakultu.bol ku mne velmi pozorny, kvety, darceky, basnicky..prislo skuskove obdobie, skusky sme porobili skor a tak sme mali nejake 2tyzdne volna..chcela som, aby sme sa stretli v meste, kde sme obaja studovali cez tie 2tyzdne, lenze mi pisal ze nemoze..uz ani neviem kvoli comu..potom prisiel zaciatok letneho semestra.on bol na mna cim dalej tym viac nahnevany, ze sme malo spolu(aj ked sme sa stretavali kazdy den) az sme sa nakoniec rozisli..povedal mi, ze pocas tych 2tyzdnov, co sa so mnou nechcel stretnut, lebo neviem co, bol v nemocnici na nejake vysetrenie a ze ma nechcel strasit a ze to vysetrenie mu cosi naslo, co mu v bud.mozno moze sposobit vaznu chorobu a ze ma preto nechce dalej trapit, ze by sa nemohol pozerat na to, ako sa s nim trapim atd..same teple recicky..mne to bolo velmi luto, pretoze do kazdeho vztahu, co som kedy mala, som davala vzdy vsetko..nevedela som sa z toho spamatat,strasne to mnou otriaslo..pozbierala som sily a napisala mu dlhokansky mail asi po tyzdni s tym, ze som ochotna s nim vsetko podstupit, keby sa nieco stalo, starat sa o neho, lebo mi na nom zalezi atd..vyliala som si svoje srdce..na to mi prisla zdrvujuca odpoved, ze on by sa uz so mnou nikdy nedal dokopy, lebo ze som na neho vraj kaslala, nechcela som s nim byt viac(pretoze som chcela aj chodit trocha poctivejsie do skoly, na prednasky), ze som ho nepodrzala v tazkych chvilach..jednoducho same obvinovanie typu:"vsetkemu na vine si Ty, za vsetko mozes Ty..". zdrvilo ma to este viac.pomohli mi vtedy hlavne kamaratky..toho chalana som odvtedy nemohla ani citit, pretoze sa so mnou tak nechutne pohral a klamal mi a potom odhodil ako handru.odvtedy som si povedala, ze to uz nebudem robit, aby som niekoho, kto so mnou nechce byt, prosila o novu sancu..urobila som to raz a dockala som sa opovrhnutia..az vtedy, po tom poslednom odpornom maili mi vsetko doslo - preco so mnou bol, preco bol ku mne taky, preco sa so mnou rozisiel..este stastie, ze okrem drzania za ruky a bozkov som s nim nic viac nemala..

Tak už dosť Safa !!! Čítaš vôbec naše príspevky? Všetci ti tu radia to isté, každý sa ti snaží otvoriť oči, ale ty si stále meleš to isté. Radšej na rovinu povedz, že sa ho nemieniš vzdať, že ideš o hajzla bojovať a nech ti tu nevypisujeme, aby si sa naň vykašlala, ale nech ti radšej radíme, ako ho získať späť. Je tu množstvo príspevkov a kde si našla radu tohto typu? Asi ani v jednej. Skrátka sa ti tu snažíme všetci otvoriť oči, už tu aj vulgarizmy naň používame, ja ti poviem: Nekomunikuj s ním, pohroz mu trestným oznámením, nech ti dá pokoj a ty mu kľudne napíšeš sms, že chceš začať od znova, na čo ťa on zase len odfajčí. Už teraz viem presne, že chceš nereálne, ale ty si neuvedomuješ, že nejaký zázrak, možno tvoj anjel, zariadil, aby sa taký hajzlík na teba vykašlal, aby ste sa nikdy nezobrali, lebo vám to spolu nevyjde, ale ty silou mocou to nechceš pochopiť. Čuduješ sa, že ho nespoznávaš, milá moja, ľudská povaha sa prejaví práve v kritických chvíľach. On sa prejavil takto, bože veď ďakuj bohu, že nie ste manželia. A tá veta, že: Neviem, že si tehotná. Veď to len čistý mantinel povie.
Alebo nam tu fakt povedz: Babenky, ja oň idem bojovať, lebo je to moja vina, že nie sme spolu. A keď už som taká ironická, tak mu urob po vôli a radšej choď na výškrab, aby si chlapcovi ulahodila (podotýkam, že nie som zástancom potratov)

viete,dnes mi prislo tak nesmierne luto.
v sobotu mame totiz krstiny,jeden z mojich bratov ma mesacneho synceka,tak ideme. dnes sme ich s mamou boli pozriet,a mne bolo nesmierne do placu,lebo este aj moj brat,co neprejavi city aj keby co bolo sa mu tak prihovaral malemu a ked som odchadzala, svagrina mi povedala,ze je pozvany aj priatel.vedia o vsetkom,ako sa sprava,co robi a napriek tomu ho toleruju, napriek tomu sme vsetci ochotní zabudnut na ponizovanie mojej osoby,napriek vsetkemu sa snazime, a on stale nic... stale pre neho nie sme podstatní. som povedala,ze urcite pridem bez neho, a povedali, ze urcite sa raz spamäta a ak nie, raz si uvedomim,ze vsetko zle je na nieco dobre. viete, u nas ho brali ako clena rodiny a ako vidim,doteraz beru,len nikto nechape jeho terajsie zmyslanie a ja, co som ho poznala najviac uz vobec nie... =(

ahoy Safa, no dost som toho precitala. Chudak chlapec sa na otcostvo asi neciti. Podla mna je bojko, riadny zbabelec.
Mal predsa kopec moznosti sa presvedcit, ze je naozaj otcom. Ked to tak chce vediet, preco ta strapnil na chodbe u doktorky? Keby to tak NAOZAJ chcel vediet, ze ci si tehotna tak sa davno presvedci sam. Nechce pocut pravdu a vyhyba sa tomu aby sa to skutocne dozvedel. Vzdy odkraca dobrovolne ked uz to moze zistit. Ale ako sa hovori, "dockaj casu ako husa klasu" uvidi sam a potom sa bude citit trapne, aj pred svojou rodinou.
5 rokov sa neda zahodid za hlavu. Co si mysli, ze tymi sms-kami to dieta z teba "vytlcie"> Pekne mu podakuj za uprimnost a tie sms-ky ti ublizuju a to potrebujes najmenej od cloveka, ktoreho lubis a dufala si, ze radost z vasho dietatka budete prezivat spolu....

Nedá mi nenapísať ti, že si SILNÁ, aj keď sa ti to nezdá, ale veď bojuješ za život svojho drobčeka. Vieš mnohé ani zďaleka neprekonávajú také problémy ako ty a predsa idú na interrupciu. Ale daň je niekedy priveľká (jednak psychický tlak, ale potom skutočnosť, ktorá postihla známu, že keď našla toho pravého, tak už niekoľko rokov sú bezdetný manželia....) Čo sa tíka veľkosti toho bruška je to individuálne. Ja som v 3 mesiaci vyzerala ako iné v 5 a v posledných mesiacoch som si nezaviazala ani šnúrky na topánkach....a bolo to rovnaké pri všetkých 3 tehotenstvách. Vieš, dieťatko je ten najúžasnejší dar, aký v živote dostaneš... Skús byť teraz pokojná, viem v tvojej situácii je to ťažké, ale ono sa to všetko odrazí na dieťatku...ono cíti tvoje prežívanie a odrazí sa to pri narodení...(viem o čom píšem, v 2 tehotenstve som mala riadne problémy a zle som to psychicky zvládala, a dieťatko bolo veľmi plačlivé a je dodnes veľmi citlivá a horšie zvláda stres ....) Nechcem ťa strašiť, práve naopak ťa chcem povzbudiť! Neboj aj školu zvládneš, ja tiež študujem ( diaľkovo ekonomiku a pri troch...) podstatné, že niekto pri tebe stojí (hoc nie ten čo by mal...)

safa sice necitam celu rubriku od zaciatku, ale z par tvojich prispevkov asi viem, v akej si situacii. Nehnevaj sa, ale ten chalan je riadny idiot. Presne ako to pisala dd on si nechce komplikovat zivot, asi sa boji zobrat na seba tu zodpovednost, ktora s dietatom prichadza. Je mi luto, ze teraz, ked ho najviac potrebujes, sa ti otocil chrbtom a obvinuje ta. Ked este budes s nim, medzi rozhovorom mu ukaz teho knizku a ak stale bude vymyslat, ja by som sa na neho asi vykaslala, asi to bude tazke, ale nebudes prva ani posledna ... Nema zmysel byt s takym clovekom, kt. ti neveri, obvinuje ta, vymysla hluposti.
Ak tvoji rodicia o tejto situacii vedia, urcite ti pomozu vsetko zvladnut, ked pride malinke. Drzim ti prsty.

viete,s tou tehot.knizkou. my sme sa stretli 14.2.,lebo mi volal,ze mi chce vratit fotky, tak som sla, a od 13.2.som mala knizku. no ibaze,kedze sme sa stretli v den,ked mal moj brat oslavu,to som tu niekde spominala, tak som od nich vybehla len tak,bez nicoho,iba soms a obliekla,obula,a kabelku som si samozrejme nebrala. a on mi po chvili tam povedal,ze chce vidiet knizku,ked som taka chytra,vravim,ze ju mam v byte,tak povedal,ze zas si vymyslam (tak ale naco som ju mala vtedy brat so sebou,ani ma to nenapadlo,ved povedal,ze mi chce dat fotky), no a potom v pondelok sme sa nahodne stretli v buse a mu vravim,pozri,tu mam knizku, a jeho reakcia bola- zrazu ju uz mas? mna ide porazit,ked rozprava take hluposti..vtedy som ju nemala,lebo som sla von len na skok a ma to nenapadlo,ze ju bude chciet,a ked ju mam,tak ju mam ZRAZU. hm....
a jeho rodicia- sami mu povedali, ze nie sme 1.a ani poslední,kt.sa to stalo, a ked sa spytali,co je nove,stale ze nic,nemaju sa starat a podobne a vtedy mu povedali,ze ma prestat vymyslat a uvedomit sa