...ale priatel sa zblaznil. neveri,ze je jeho,pricom za celych tych 5 rokov co sme spolu som nikdy na ineho chalana ani nepomyslela,ani som sa s inymi bez jeho pritomnosti nestykala osamote, chodili sme von spolu a s jeho kamosmi..neviem co robit,on sa musel zblaznit,mozno to je obranna reakcia pred sokom z toho,ze cakam male..ale ako mi to mohol povedat??? =(((((
cakam malinke,ale...
Safa, podla mna toto tak skoro neskonci..obvinovanie Teba ako jedineho vinnika, ze kvoli Tebe je rozchod...ale preco kvoli Tebe?co si mu urobila? moj nazor - oznamila si mu, ze si tehotna..ako napisla Lucia, nechce to prijat..on to vie, len si nechce pripustit, ze je to pravda, nechce uznat, ze je to tak, mozno prave preto, ze si odmieta "komplikovat zivot" a chcel si uzivat tu bezstarostnost, kedy naplnou jeho dni je len ist do prace a "uspokojit" priatelku..nie starostlivost o dieta, priatelku(manzelku), spolocnu domacnost, atd..prosto tak mu bolo dobre, tak mu to vyhovovalo..toto co je teraz a bude s Tebou a dietatkom, nie je prijatelne(teda to su len moje domnienky, teorie..z toho mi aj tak vychadza, ze mozno ak by si sla na potrat, tak by sa mozno skor uchlacholil, ako ked si to dietatko nechavas..ale co je to potom za cit, resp.lasku..?).neviem no..mozno ze sa mylime, mozno nie..ale ja by som ho asi naozaj nechala tak..na pokoji..jednoducho by som to napisala asi tak, ze "mam Ta rad, ale len Teba, decko nie!to mi prekaza".este max.co by som spravila asi, spojit sa s jeho rodinou, oznamit, ze ANO JE TO PRAVDA, ZE SOM TEHOTNA,aj ked on im nic nehovori s tym, ze sa vyhovara, ze nevie, ze si tehotna, aj ked to dobre vie, prip.ak by napr.jeho mama chcela, stretnut sa, ukazat tehu knizku, povedat, ze otcom je jej syn(ak by bola nejaka namietka, tak dodat, ze nemam problem ist na testy po narodeni maleho..) a to by bolo asi tak vsetko..ani by som jeho matke nevravela, ze nech mu skusi dohovorit..ak su jeho rodicia rozumni, dohovorili by mu podla mna aj sami, lebo by ich to mrzelo, ze sa k Tebe a dietatku chova ako s prepacenim idiot..
Ved mu ukaz tehotensku knizku, mozno to uz pochopi.
rodicia? rodina?
na tuto moju otazku mi odpovedal-ved ja im stale hovorim nic,nestarajte sa,lebo ja stale neviem,ze si tehotna.
Ja mam pocit, ze nechce prijat zodpovednost za dieta a najradsej by si nadalej uzival bezstarostny zivot. A to, ze ta obvinuje, ze ty si na vine...ved bol pri tom aj on, nie? Viem, ze je to pre teba tazke, ale kasli na neho. Mozno sa este spamata, ak ta uvidi s malym babom. Cas to vyriesi. A co jeho rodicia? Vedia o tom? Nedohovaraju mu?
a vlastne-dnes mi priatel na moju otazku preco ma nema rad odpisal toto-mam ta rad stale,zalezi mi na tebe,nemozem vsak povedat na vas,pretoze to sam neviem. skoda,aj teraz si mohla byt so mnou,mohli sme byt spolu stastni a mohlo nam byt fajn,ako nam stale bolo,ale vsetko je tvoja vina,kvoli tebe som nas vztah ukoncil,kvoli tebe je rozchod.
proste,nerozumiem ho,sam priznava,ze by chcel byt so mnou,ale pritom sa tomu sam brani.
no ja som nieco spravila,co som asi nemala,aleproste..to sa nedalo vydrzat. napisala som mu,ci by sme nemohli zacat novy zivot,babo,on a ja,uplne od zaciatku,od uplnej nuly,z nicoho,aby sme uz to vsetko nechali za nami.na zaciatku suhlasil,ale trvalo to asi 2 hodiny,potom mi napisal-ved ja aj tak neviem,ze si tehotna. proste,velmi dobre to vie,len to nechce nejako vziat. mne je vsetko tak luto =(
a co sa tyka toho bruska- zatial mam take "normalne",ale ked sedim, tak napr.aj v pondelok- svetrik som si tak stiahla,lebo tam je taky malilinky kopcek =) mozno to len ja tak vnimam,lebo o tom viem,mozno zbytok si mysli,ze som len pribrala..ved aj tak,o prad dni len koncim 2.mesiac
Ahoj safa, prepáč, akosi mi uniká problém. To on ti neverí, že si tehotná? Myslela som, že len nechce prijať zodpovednosť za dieťa, ženiť sa a mať rodinu, ale až teraz mi dochádza (asi si sedím na kábliku), že on ťa jednoducho obviňuje, že si tehotenstvo vymýšlaš. Ale to je sila! Však on uverí, keď mu súd nariadi platiť výživné, alebo mu zoberu vodičák ak tak nebude robiť. Viem, že ty s ním už komunikovať nechceš, že on vyvíja tú iniciatívu a obťažuje ťa smskami. Povedz mu, že porušuje zákon, nech ťa nechá na pokoji, a že s ním budeš hovoriť už len cez právnika, keď sa malé narodí a on pôjde na súd ohľadom výživného. A ak s obťažovaním neprestane, podávaš naň trestné oznámenie. Toto mu pošli v sms, alebo mu zavolaj, skrátka mu to nejako oznám, ale hlavne s ním ukonči vzťah. Uvedom si, že tvoje stresy zle vplývajú na vývoj bábätka a nič iné si predsa neželáš ako jeho zdravie. A tiež popros o pomoc tvoju rodinu, napríklad toto mu môžu oznámiť oni, ak ty sa na to necítiš. Skrátka: ROB NIEČO pretože ten človek ťa psychicky deptá a vydiera. Si interligentný dospelý človek a on na to nemá právo. Veľa šťastia.
safa, ja som mala brusko uz nejak od 4mesiaca..ale uz tak na prelome 2/3mesiac som ho mala take ako nafuknute, pred tehotenstvom som ho take mavala pred asi tyz.pred a pocas menstruacie..ked som chodila na skusky do skoly, tak tam sa jedna kamaratka postavila ku mne a potichy mi posepkala: pocuvaj, zda sa mi to, alebo si tiez tehotna? (lebo v tom case bola dalsia kamaratka, moja spoluziacka z kruzku tiez tehotna, o mesiac viac, ako ja :))
safa zalezi od tvojho organizmu a toho kolko priberies, mne nebolo vidno brusko skoro vobec bolo velmi malinke ani vela ludi nevedelo ze som tehotna. trosku vypuklo v siedmom mesiaci ako keby som sa velmi najedla a tak ostalo az do porodu, maly sa narodil skoro trojkilovy
a mozem vas poprosit o nazor?
ak sme male vlastne pocali v jauari,termin mam 5.10., kedy by mi mohlo rast brusko? ci je to fakt individualne?
mam dve svagrine a jednej zacalo rast od 3.mesiaca a o druhej som nevedela (lebopred 2 rokmi potratila,tak sa bali dopredu hovorit,ak by nieco...)do nejakeho 5 mesiaca priblizne, +- par tyzdnov