priatel mi nedava pocitit, ze ma lubi. nepovie mi, ze som mu chybala, alebo ze ma lubi... ked sa ho na to opytam,tak povie, ze jasne, ze ma ma rad. neviem preco ma s tym taky problem povedat mi nieco pekne, alebo mi dat pusu, objat ma... obcas to urobi, ale mne to nestaci. ked som mu o tom povedala, povedal, ze sa mu vidi, ze by som potrebovala drzat sa za rucicky a sepkat si sladke veci (obaja mame 23 a sme spolu takmer rok) a ze to robia ludia na zaciatku vztahu :( viem, ze ma ma rad, ale asi ako kazda zena potrebujem citit, ze ma partner lubi a stoji pri mne. som z toho velmi nestastna, myslim, ze ak sa to nezlepsi, tak sa s nim rozidem. poradte prosim, co robit. diky
nedava najavo, ze ma lubi
oj je....
Prepac ze to tak to poviem ale typicky slovacisko. Na zenu hodi vsetko a nech sa stara najradsej by boli keby mali aspon 6 deti. Pridu domov myslia si ze hovno robime. Nakricia na nas ze co nenavarene ze co nevyprate ze co neupratane. Su to jednoducho typicky slovaci, aj ked cest vynimkam lebo su naj normalny ale vacsina je vzorova.
Sii...mám sotva 30-tku na krku a mám pocit, že už mám svoju lásku odžitú... A práve tam je chyba...že som veeľmi dobre vedela, aký je...ale naivne som si myslela, že len potrebuje dozrieť, dospieť a uvedomí si, že to potrebujem a opätujem mu to aspoň stokrát...ale nestalo sa. A ja veľmi ľutujem, že som podľahla mojej naivite. Už by som to urobila. Hoci si život s iným chlapom neviem predstaviť. Znova od začiatku..bože...nevládzem. A keď detičky spia, tak ja vtedy lietam ako vrtuľa...nakladám do práčky, varím, zapínam žehličku...len aby som čo to stihla, kým bubajú...lebo potom neurobím nič, nič, nič...Chce sa mi z toho plakať..ale nevidím cestu na vyriešenie. A horšie na tom je to, že on nevidí, že je nejaký problém. A ak mu poviem, že sa musíme porozprávať, že takto fungovať sa nedá, tak povie, že si to mám riešiť sama vo svojej hlave a on sa rozprávať nemá o čom. On je spokojný....Ufff...je to zložité. Veľmi...ale keď ste baby ešte slobodné, tak aspoň 100 krát zvážte, či vstupovať s daným partnerom do manželstva. Navždy si zapamätajte, že človek sa vo svojej podstate NIKDY nezmení.
lejla a kolko mas rokov? A to ta nikdy netrapilo ze ked sa vezmete a tebe sa nepodari ho zmenit ze to potom aj tazke moze byt?
A ake su malicke deticky?? Mozes ich predsa dat spinkat. A uz mas casu ci uz len pol hodinky pre seba.
on bol zvyknuty na velmi volny vztah. so svojou byvalou, s kt. chodil 5 rokov sa stertaval tak raz za mesiac. je teda zvyknuty mat cas sam pre seba a teraz sa citi byt obmedzovany.
Je to ťažké. On bol vždy taký. Ja som sa skúšala všelijakými spôsobmi ho prebrať k láske a k patričným prejavom...nejde to ani po dobrotky, ani hnevom, ani láskou, ani plačom, ani rozhovorom, ani dotykmi, myslela som, že keď budeme bývať spolu, prídu deti, tak príde aj láska...ale nestalo sa...jemu jednoducho stačí, keď som. Keď vie, že existujem...ja som už zúfalá. Bola som už u psychológov, nech mi poradia, ale márna sláva...nič, nič nefunguje...a detičky sú ešte malé, takže ja nemám šancu sa venovať sama sebe, lebo o deti by sa nemal kto starať, keďže on k tomu nemá vzťah a babky máme zamestnané... je to hrozné, mám zviazané ruky, nohy, srdce... strašne to bolííííííííííí....
wena tak mu to povedz! Tak ako si to teraz napisala. Povedz mu ze to s tvojej strany nemusi vidiet ako obmedzovanie ale ako jednoduchu bezprostrednu lasku,jednoducho iba ze chces byt s nim bez nejakych inych umyslov. Treba spolu rozpravat vydiskutovat si veci a pytat sa na nazor a spolu najst kompromis. ak ho lubis a ty si si ista ze on teba tak si s nim sadni a rozpravajte sa celkom vazne z oci do oci. Potom z toho vyvod zaver ak sa nebude chciet dat prehovorit na kompromis a teba to takto ubija tak to asi nema zmysel
ty nemas na vyber si vydata. Na tvojom mieste by som pozbrierala posledne sily ktore ostali a manzela zahrnula tolkou pozornostou laskou starostlivostou ze by mal z toho vycitky svedomia a pomaly by to zacal opatovat. A zacala by som sa venovat aj sebe predpokladam ze sa venujes len detom a domacnosti ak tomu tak nieje tak ma oprav. Dopraj si aj ty casu preorganizuj rodinku tak aby si mala aspon hodinku len a len pre seba alebo pre vas (manzel a ty). Skus hladat pricinu kedy sa to zmenilo? Po narodeni deticiek alebo uz predtym?? Skus porozmyslat a zmenit to. Samozrejme nepoznam podrobnosti mozno sa mylim
on bol zvyknuty na velmi volny vztah. so svojou byvalou, s kt. chodil 5 rokov sa stertaval tak raz za mesiac. je teda zvyknuty mat cas sam pre seba a teraz sa citi byt obmedzovany.
Sii, to sa dobre radí, ja mám doma to isté. Len s tým rozdielom, že je to môj manžel...a poviem Ti po toľkých rokoch som hodná na psychiatriu... som totálne citovo vyprahnutý človek....PRÁZDNO...máme krásny dom, auto, zdravie, deti, zamestnanie...ale všetko je také chladné a prádzne...:-((( Čo mám v takom prípade robiť??? Niekedy mávam stavy, že by som ho najradšej bodla nožom, len aby si ma konečne aspoň všimol....
to nema s dospelostou co robit, spytaj sa ci nema dake problemy doma ked sa tam tak ponahla, snad ti to nechce len povedat, porozpravaj sa s nim, lebo mne je to dake podozrive. Ja som so svojim priatelom tri roky ale my sa k sebe spravame ako keby sme boli 3 dni. Prezili sme dva roky vzdialenost 720km a napriek tomu sme boli spolu skoro kazdy vikend. Takze take vymysly typu ze ako dva tyzdne pred svadbou u mna neprejdu. Bud toho cloveka lubis alebo vymyslas. Su len dve moznosti. A dospely je ked ma 23. Ja by som sa s nim vazne porozpravala a rovno povedala bud sa to zlepsi a vysvetli preco ssa tak sprava ale goodbye