nedava najavo, ze ma lubi

mas pravdu nina, len neviem ako dalej...kupili sme si byt 1/2 na 1/2 a ja ho nemam ako vyplatit...vyhraza sa ze odide, naco som mu povedala, ze nex sa nevyhraza, tam ma tasku a paci sa :-)

snazim sa respektovat jeho priestor, dlho zil sam, ma zvlaastne navyky, niekedy pre mna celkom zabavne...ja som bola sama 3 roky..je tazke zosuladit to...ja som mojkavy typ, vztah je pre mna zivna poda a ja si najdem takeho , ktory je pre vztah nevhodny...sama na sebe sa musim zasmiat :-)

asi to bude prilis tvrde hlavne ak ho mas rada ale keby som bola na tvojom mieste a videla,ze on nejavi zaujem rozisla by som sa snim.Aj ked by ma to bolelo.Vztah je predsa otom,ze ten druhy sa snazi tolerovat ale tiez prijimat kompromisy a ta laska mu da nieco dobre,pekne co ho posunie niekam dalej.nielen prezit jeden den za druhym s tym ze viem ze je tu niekto kto ma podrzi.Vo vztahu sa ma prijimat,ale aj davat.a snad si uvedomi co vtebe ma a bude sa chciet zmenit a ak nie povedz si,ze si zasluzis lepsieho nina

sii presne , ja nemam ani xut ani energiu ho prevyxovat...som jeho partnerka nie matka...moji rodicia po sebe cely zivot bliakali a ja by som xcela mat rodinu plnu lasky...nerobim si idealy, ak poviem, ze je pre mna dolezite zdravie a laska, je to tak...som zufala...

lejla mas krasny zaklad pre zivot, len niekde som citala, ze podvedome si hladame partnerov ako otcov...je zvlastne ako sa osud zahra s tvojim zivotom, vkrocis do zivota s jasnou cisou predstavou a odrazu len letis do skaredej hnusnej ciernej diery...nestarcaj nadej, ako stare mas deticky ?

hmm.. u mna je to naopak doma bola katastrofa aj ked moji rodicia su zvlastny pripad. Nenavidia sa ale zaroven bezhranicne lubia, nikdy som to celkom nepochopila. Lenze aspon som sa naucila si davat pozor skym kde a ako. Na partnerov si davam velke bacha, mam prisne kriteria ale aspon mam milujuceho partnera (uz tri roky a pol) a dufam ze sa to nezmeni. Pristup na nejaku prevychovu nejako to neviem nejak ho vychovavaj tak nenapadne aby na to neprisiel hmm porozmyslam a daco ti napisem

lejle - ako keby si mi z duse citala...poznam pocit kedy uz nemas slov, len zovrete hrdlo z bezmocnosti nepoxopenia...ja mam 28 , som rozvedena so 6 rocnou dcerou...po 2 rokoch vztahu na dialku, sme si s priatelom kupili byt..je totalne citovo obmedzeny, 8 rokéov zil v zahranici v podste sam, je pre neho cudzie ma objat, xytit za ruku, pobozkat rano ci vecer, proste akykolvek prejav lasky a naklonosti. Som zufala, niekdey ma tak vytoci, ze by som najrdsej liezla po strrope so svojim " ved som nic neurobil " sak to, ze nic...on je kozorozec ja vaha a aj ked znameniam verim, tak len tak :-) ON JE ZADUBENY INTROVERT a JA ROZLIETAVA EXTROVERTKA...problem je skoro stale...a mne ostava uz len pockat ci sa nieco zmeni alebo nie

Sii, áno je to jedno z možných riešení..A vieš čo je pre mňa hrozné, že moji rodičia si žijú ako dvaja holúbkovia, obaja majú po 55, a ja im len môžem závidieť. Celé detstvo a pubertu som ich vnímala ako samozrejmosť, ako aj vzor a ideál...a kde som sa dostala??? Do zlatej klietky...kde mám všetko, čo si len zmyslím...len lásku nie...pomoc.

a preto si nikdy slovaka nevezmem!!!!
Mala som raz zlu skusenost potom som prisla na to ze 90% je takych tak som si povedala ze nikdy v zivote, si takto moj krasny jedinecny zivot nezruinujem.

Sii... máš v podste pravdu. On je presne ten slováčisko...