nedava najavo, ze ma lubi

S týmto veľmi súhlasím...manželstvo alebo vzťah treba pestovať. Inak sa plodov nedočkáme. ....

Hmmm, napísala si to presne výstižne. Ak klapem podľa jeho systému a predstáv, tak všetko funguje na 100000%. Ale ak náhodou mám tendenciu, že by som chcela vybočiť z "normálu", tak hneď je oheň na streche, že len sa flákam, čo zase vystrájam, čo nesedím doma na zadku...a to napr.chcem ísť navštíviť mojich rodičov. najradšej by bol, keby som sedela doma a bola priviazaná na kol, s lanom na cca 10 metrový výbeh. Pred druhými ma zhadzuje, že naša mamka by len po baroch, po nociach, po diskotékach chodila...a poviem Vám, že naposledy som von bola, keď som mala rozlúčku so slobodou, cca 1 týždeň pred svadbou, čo je už pekných pár rokov. Tak som vyskočila ako strela a bolo mi jedno, či stojím pred susedou, alebo pred prezidentom a som mu hrkla do očí, že nech si ku mne nedovoľuje, že nie som obyčajná kurva, ktorá sa fláka po nociach. Nech si nevymýšľa a nezhadzuje ma pred inými. Som poriadna matka svojím deťom a za tým si budem stále stáť....IDIOT:..... ženy, čo mám robiť...som v koncoch....niekedy som boal vysoko spoločenský človek, rada som chodila civičiť, behať, lyžovať, do sauny, do plavárne, mala som rôzne záujmy (podotýkam nie diskotekové, to vôbec nie som taký typ), som skôr športový. mala som super partie, chodili sme na chaty, kde sa šporotovalo, chodili sme na túry, opekalo sa, lyžovalo, silvestrovalo...a teraz??? To je asi daň za ten život. Teraz som ako vtáča v klietke a akosi nevidím dvierka na tej klietke...a auž vôbec nevlastím kľúče na jej otvorenie...:-((((

baby nemylte si ze ked xlap je s vami, tak to je prejav lasky...laska je kvetina, ktora by bez polievania zomrela...mozno ide iba o zvyk, mozno nemaju kam inam ist, mozno dobre varite... :-) nato pozor

mozno prilis intimna otazka, prepac, ale som zvedava ... sexujete spolu ? :-)

wena, jednou vetou - keby ta nelubil, uz davno s tebou nie je. chlapi su uz taki.. mne osobne by vadil taky lepivy co by bol vkuse na mne prisaty

Ahojte. To je pravda, ja mám v tomto smere čistý štít, pretože keby ste videli koľko námahy na nápravu nášho manželstva z mojej strany už vyšlo (či sú to debaty s psychologičkou, pokusy s manželom, či po dobrom, či po zlom, či rozhovorom, či krikom a plačom, alebo s úsmevom na tvári pri večeri doma, či esemskami, dlhými listami (keďže sa so mnou nechce moc rozprávať, musela som to dať zo seba von aspoň na papier), či deťmi, či som mu napiekla obrovskú tortu v tvare srdca, či som sa snažila vyhrážať, odišla som aj od neho, strašila som ho milencami, inými mužmi, vysvetľovala som mu, ako veľmi mi chýba je pozornosť, slová, skutky, dotyky, bozky, že sa cítim prázdna a väčšinou človek podvedome si hľadá náhradu,....proste ja už nemám ani energiu a ani nápady, ako ísť na neho). Už aj dcéra sa hodnes ráno pýtala, tatik ľúbiš ma? Už aj tomu dieťaťu to chýba, lebo ja im to hovorím často a on vôbec. Tak si to samé vyžadujú.... V posteli vedľa seba spíme tak, že by mohli boeingy medzi nami pristávať....nič, ani bozk, ani dotyk...Ale na milión percent viem, že nikoho iného nemá, a aj keby mal, tak tej ženskej istotne nedá viac ako mne, lebo to nedokáže. Jemu jedoducho stačí, že som. Aj včera večer som sa snažila vyprovokovať ho, aby mi v posteli večer aspoň ruku podal, alebo sa ku mne pritúlil....ale len na mňa škaredo pozrel a povedal, že čo zase otravujem....Sila!!! A ak ho náhodou na verejnosti alebo pred rodinou chcem objať, alebo pobozkať, alebo chytiť za ruku, tak ma odbije, že sa správam ako pubertiačka, a že kedy dospejem. Tak toto má byť dospelosť??? Ja si to vôbec nemyslím. Podľa mňa je to citová nezrelosť...alebo aj veľa u neho robí výchova...vyrastal v presne takomto vzťahu jeho rodičov. A dnes je z jeho matky citová troska a rodičia sa spolu nebavia už niekoľko rokov. Tak toto je čo za život????

dnes viem jedno...NEEXISTUJE HETEROSEXUALNY XLAP, KTORY BY BOL ROVNAKO SCHOPNY A EMPATICKY AKO ZENA...toto nie je prejav feminizmu, boooze xran, bez xlapov by bola nuda, s radostou im prenexam ix xlapstvo...je to o uvedomeni si s kym zijem...podla mna su vsetci v podste rovnaki...velke deti a hacik je v tom najst si to "najposlusnejsie a najsikovnejsie v triede " ...kazdy jeden ma v sebe tendenciu hladat v partnerke matku, opatrovatelku...cely vztah je zalozeny na zenskej tolerancii...pokial je zena schopna zajst, tolerovat...ako nahle by xcela byt sama sebou a robit veci tak ako naozaj xce, zrutil byu sa cely szstem...preto take it easy !!! a hladajme cestu mensieho odporu...VED S NIMI ZLE A BEZ NIX ESTE HORSIE !!!

niekedy ma stve, ze uz nie som naivna, ze mam 28 a skusenosti ako ani moja 60 rocna matka nema...ale zase na druhej strane ma uz len tak nieco nepolozi...stale nieco riesim, stve ma vela veci a vela ludi...tato tema mi prisla velmi blizka a som strasne rada, ze som sa zapojila, pretoze clovek cez kazdodenne povinnosti obcas aj zabudne, ze ho nieco trapi a tu som si uvedomila, ze nie som sama a je to celkom " bezne " :-)

lejla nevycitaj si, ze si sa vratila, ja som od byvaleho odxadzala 2 roky az jedneho dna som sa zobudila a vedela som ze dnes je ten spravny den, zbalila som, zobrala malu a odisla k mame...sice ma neprivitali z otvorenou narucou, 3 roky sme s malou u nich byvali a bolo to peklo...ale slobodu a pocit kludu mi nic nepokazilo...preto skus energiu venovat na hladanie sily, aby si si svoj zivot vyriesila...mam diagnozu rozvedena, nie je to jednoduxe, ale pokial by si mala prezit svoj zivot v trapeni a nestasti, o com to je mat status vydata a dusicku utrapenu...2 roky som bojovala o zaxranu manzelstva, poviem ti, neodisla by som s pocitom, ze som neurobila maximum pre zaxranu...

Leija,aj ked je to tazke,akus mu neustale rozpravat o svojich pocitoch,povedz mu bez vycitiek ako ta zranuje jeho spravanie. Ked som si citala co pises az ma oblial strach,lebo moj priatel je v niecom dost podobny-nerad riesi problemy,bud sa vela veci"neda",alebo su mu ukradnute. A tiez oblubuje vetu,ze "on sa nema o com rozpravat". Minule sme mali doma nejake problemy,bola som uplne citovo na dne a ked som sa stretla s priatelom a chcela som sa mu vyrozpravat,zrusil ma s tym,ze ho to nezaujima,ze su to moje problemy a nech ho do mojich problemov nezatahujem.Ze on mi tiez nehovori,ak ho nieco trapi,tak nech som ticho. A este sa aj urazil. Hrozne ma to zranilo. Zacala som az plakat a on s nastval,"ze kazim den"..Povedala som si ze mu uz nebudem hovorit nic a bola som ticho a bez nalady a priatel ked to videl,tak sa po chvili "odfucal" a zacal byt milucky a zrazu bol ochotny vypocut ma..Povedala som mu ako mi ublizilo to co mi povedal a on si priznal chybu a zvysok dna okolo mna lietal.Jeho vysvetlenie bolo take,ze ked mu hovorim co ma trapi,tak on to nevie vyriesit a stresuje ho to,lebo ma pocit,ze po nom tym ze sa stazujem,ziadam aby mi povedal co mam robit,ako to mam vyriesit.Tak som mu vysvetlila,ze nechcem jeho riesenia ale vsetko co chcem je,aby ma objal a vypocul.Mozno aj tvoj muz sa boji toho isteho.skus mu povedat,ze ho nevinis,nechces aby nieco riesil,ale aby ta aspon pochopil..Niekedy mam pocit,ze chapov treba vsetko ucit ako male deti..