priatel mi nedava pocitit, ze ma lubi. nepovie mi, ze som mu chybala, alebo ze ma lubi... ked sa ho na to opytam,tak povie, ze jasne, ze ma ma rad. neviem preco ma s tym taky problem povedat mi nieco pekne, alebo mi dat pusu, objat ma... obcas to urobi, ale mne to nestaci. ked som mu o tom povedala, povedal, ze sa mu vidi, ze by som potrebovala drzat sa za rucicky a sepkat si sladke veci (obaja mame 23 a sme spolu takmer rok) a ze to robia ludia na zaciatku vztahu :( viem, ze ma ma rad, ale asi ako kazda zena potrebujem citit, ze ma partner lubi a stoji pri mne. som z toho velmi nestastna, myslim, ze ak sa to nezlepsi, tak sa s nim rozidem. poradte prosim, co robit. diky
nedava najavo, ze ma lubi
wena
hmmm
k tym titulom vam nieco poviem mile damy...ja sama studujem na VS, ked som odisla od byvaleho, isla som vysku...za rok budem mat titul mgr. a som presvedcena, ze ostanem rovnaka :-) robim to len kvoli praci, nie preto, aby som sa zaradila do komunity VS. vsetko je o ludoch...moj otec je VS ucitel a tyral matku a mna dlhe roky...
mildred
myslite,ze takych ludi to trapi?ze tie city maju ale nedokazu ich prejavit,alebo su necitlivi?teda city nemaju?keby si mu znovu povedala ze od neho odides ako kedysi,ako by reagoval?zlakol by sa a znovu zacal snazit byt iny,alebo by ho to vyhecovalo az keby si naozaj odisla?
napisem ti pripad jednej mojej kamaratky.jej manzel mal mamu taku "sekeru" aj synov tak vychovala,ze zena ma byt pre ne sluzka,obskakovat a to bez naroku na uznanie.teda samozrejmost byt sluzkou.a nevyjadrovat pocity.tzn.vychova bola taka,ale on ked sa ozenil,a aj pred tym,ked sa spoznavali,tak cital vela clankov o zenach,ich potrebach,tuzbach,mentalite,o tom,ako su zalozene a ako vnimaju veci...dozvelel sa,ze potrebuju neustale pocut slova uznania,lasky,denno-denne citit ze su milovne...tak to robi.denno-denne.stale pusi,pohladenia,uznania aka je jedina a najkrajsia (hoci ma 80 kg) najlepsia...on sam to hocikedy hovori,ked vidi niekde ako sa muz sprava alebo nesprava k zene,ze tam to nie je dobre,pretoze jej neprejavuje lasku slovami alebo malymi skutkami.dokonca mne hovori,co sa dozvedel,ako sa to ucil,ze sa na to pytal manzelky ci je to naozaj tak.ona je pri nom najstastnejsia a naozaj si ho "vychovala",vlastne sam sa vychoval tak,aby boli spokojny a vzajomne si prejavovali lasku,ocenenie.ale iniciativa vysla z jeho strany.zaujimave.to je asi vynimka.
zamyslam sa,ci to je fakt velika vynimka alebo zrucnost zeny ako ho nenapadne nasmerovat ked ho to nenaucili v detstve.lebo muzi su sice taki,ze malo prejavuju city,ale pochopit,ze to robia ich milovanej osobe,zienke zalozenej na citoch (vacsina zien je taka,preto je rozdiel muzi-zeny).to by,myslim,nemala byt pre nich zataz,ak miluju zenu.ale radost urobit radost osobe,ktoru miluju.
no neviem.
hmmm
to je v pohode, je fajn vediet, ze je niekto kto ma podobne problemy...drzim palce...a nevzdavaj sa :-)
lejla
No v mojom prípade platí presne to, keď vtáčka lapajú pekne mu spievajú. To mi niekedy aj sám manžel zo srandy povie. A ak mám pravdu povedať, vždy bol taký, vždy som sa zamýšľala nad tým, prečo mi nič pekné nepovie, nechytí ma sám za ruku, alebo neobjíme... najprv som si myslela, že ešte si nie je mnou istý, že to prejde, keď budeme tak naozaj a už dlhšie spolu. Ja som bola do neho neskutočne zamilovaná, dokázala som mu to nejak tolerovať, prehliadať to, keďže sme niekedy veľa sexovali, tak sme si boli telesne často blízko...ale aj pri tom sexe tie dotyky, bozky, slová chýbali....SNažila som sa ho naučiť dotýkať sa ma, povedať mi niečo pekné...ale márna snaha...ČLOVEK SA VO SVOJEJ PODSTATE NIKDY NEZMENÍ. Ani keď som bola tehotná a držal v rukách malú dcérku, nedokázal dať zo seba city von....
mildred
dakujem,lejla.
a keď ste spolu chodili,tak ste to neriesili?ved ste sa urcite rozpravali o sebe...nazamyslela si sa nad tym,ako budete v tomto smere fungovat?citam,ze vztah bol zo zaciatku zalozeny na sexe...ale chcela si ho spoznat urcite aj viac,jeho osobnost,to,ako sa prejavuje...alebo vtedy to vedel prejavit a teraz nie?nezamyslela si sa,ked si videla ako funguje jeho rodina,nad tym,aky bude on?alebo si to videla,ale si si myslel,ze sa zmeni?
zaujima ma to,lebo moj kamarat je z podobneho prostredia ale zatial neviem s cim ratat.bojim prave toho o com,dievcata pisete.jeho prejavy su akoby hanblive,povie mi "mojko" aj oblapi,ale je to vsetko take neiste...ako male dieta keby sa to ucilo.moze sa to naucit alebo to mam brat ako :ked vtacka chytaju,pekne mu spievaju? zalezi to odom mna,ci ho to naucim,alebo je uz jednoducho vytvarovany a v buducnosti to bude tak,ako je to v jeho rodine teraz?
odpovecte,budem rada.
sii
aj ja si myslim ze vela robi ako clovek je vychovany a ako to odkukal od rodicov je to 60% charakteru tie ostatne 40% ovplyvnime sami ak sme na to dostatocne silny, dalej na to vplyva aj okruh priatelov a znamych. To vsetko su faktory ktore nas formuju.
lejla
je to pravda. Mali by sme si hľadať partnerov na rovnakej úrovni. Či už čo sa týka vzdelania, či spoločenskej úrovne. Lebo skôr, či neskôr dochádza k rozporom a nedorozumeniam....a zbytočným urážkam.
lejla
Milderd...vo veľa prípadoch, je ukazovateľom rodiny, výchova, prostredie v akom vyrastajú, ako sa im dostáva láska, ako im ju ich rodičia prejavujú...Vieš môj partner bol vychovaný v citovo chladnom manželstve, bez dotkov bozkov, nehy, bez spoločne strávených chvíľ, bez pekných slov...a ja v pravom opaku. Teraz je to pre nás veľmi zložité. Lebo obaja si myslím, že práve to jeho a ja si myslím, že práve to moje pravidlo alebo smer, alebo idea o menaželstve je správna. Lebo sme to takto videli niekoľko nie málo rokov. Takže on pokladá za správne byť chladný a zdržanlivý, ale ja žijem z citov, z nehy, z lásky. je to môj pohon, moja istota, moja motivácia...Takže sme na riadnej križovatke...
mildred
babky ????
sii
hmmm, prepac mozno to teraz bude zniet blbo alebo tvrdo ale ty si vysokoskolsky vzdelany clovek, inteligentny proste na inej urovni. Moja mamka mi stale hovorila hladaj si seberovneho bude ta vediet pochopit, tolerovat, ci uz tvoju pracu starosti ci doma. A vies co mala velku pravdu, mala som frajera ktory mal tiez len ucnovku s maturitou, velmi som ho lubila boli sme spolu takmer 4 roky lenze nikdy ma nevedel pochopit ci sa terabalo na skusku ucit, bolo len ze nemam cas a ze na neho kaslem, ci som do kina chcela ist ta zase bolo ze tam chodia len buzeranti, neskutocne ziarlil na chlapov okolo mna kedze som studovala na strojnickej fakulte nemohla som sa tomu vyhnut. Potom vy vykrikoval ze som feministka ze len karieru pozeram a ine nezmysly. Rozisli sme sa ved to by bolo na nevydrzanie este by ma mozno aj bil ako to na konci uz vyzeralo. A teraz mam chlapca co ma titul viem laska ci charakter sa titulom nemeria ale je to obrovitansky rozdiel uz len v mysleni, v konani ci v tolerancii v pochopeni. Nemusi to byt pravidlo ale ja mam s tym take skusenosti. nechcem tu nikoho urazit ci skatulkovat.
