Ak mate podozrenie, ze Vase dieta trpi poruchou prijimania stravy /PPP/, nestracajte hlavu. Prave teraz Vas bude Vase najdrahsie stvorenie velmi potrebovat.
Zakladne zasady:
1. Zachovajte pokoj a pripravte sa na narocny boj hlavne psychicky. PPP je choroba ako kazda ina a treba ju liecit. Liecba je dlhodoba ale uspesna
2. Kupte si knihu, kde budu vysvetlene priciny spustania PPP, co s tym, hladajte odborne informacie, prip. Vy sami navstivte psychologa
3. Kedze spustacom tejto diagnozy v pubertalnom obdobi su najcastejsie pomery v rodine, prehodnotte vztahy v rodine a pracujte na ich pozitivnej zmene. Treba si uvedomit, ze nedostatok lasky a pozornosti rovnako ako nadbytok "opicej" lasky spusta problem
4. Prehodnotte doma stravovacie navyky. Naplnte kuchynu rozumnym mnozstvom cerstvej zeleniny, ovocia. Pri bulimii majte v chladnicke len mnozstvo stravy urcene na jeden den, takmer ziadne sladosti
5. Dajte dietatu pokojne, bez navalov zurivosti na javo, ze o jeho probleme viete. A tiez, ze vyzdravenie je vylucne v jeho rukach, pricom s Vasou maximalnou pomocou moze pocitat.
6. PPP nesmie byt jedinou temou rozhovorov v rodine
Verim, ze aj vo Vasej rodine tuto chorobu zvladnete.
Rodičia a anorexia, bulimia
no dakujem pekne.. ja sa tu snazim z toho dostat sama, kazdu hodinu denne, minutu, sekundu na to myslim, gratulujem si aka som silna, ze to zvladam sama.. vyhybam sa jedlu, a vecku... len aby som sa z toho dostala.. je to mozno sebecke ale potrebujem slova povzbudenia... a potom pride niekto a povie mi, ze sa z tohto sama nedostanem... ty si tiez nezazila ake to je, ked ma dieta co ma bulimiu alebo anorexiu rodica ktoremu je uplne jedno co je z jeho dietatom... ale nejdem sa hadat, idem racej spat, lebo som na dobrej ceste konecne a nahodou zas spravim nejaku kravinu... ale mas svoj nazor ja ti to neberiem.. maj sa krasne
natty
mas aj mamu pekne tu o nej pises preco jej to nepovies????? sklames ju no a?????? ale spolu to zvladnete skor...!
Ano, mam to stastie, nie som matka anorekticky. Ale PPP poznam dobre teoreticky aj zo zivota. Roky som sa pohybovala v jej blizkosti, napr. profesna spolupraca so psychiatrickou klinikou, kde sa liecia. Nerada reagujem na nespokojnost s mojim nazorom, kazdy ma na to pravo. Len Ta chcem, Mama 42 ubezpecit, ze vzdy som sa snazila radit dievcatam pre ich prospech. Nepotrebuju lutostive slova bez ukazania cesty riesenia, potrebuju aj zdrave a laskave, aktivne prefackanie. Niektore dievcata naozaj nemaju doma zazemie chapajucich rodicov a aj pri akomkolvek pozitivnom zazemi musia proti PPP zabojovat same. S odbornou pomocou.
vies ked alternativa nezazila nikdy anorexiu ....ked alternativa nezazila nikdy situaciu zeby jej dieta malo anorexiu ...tak nemoze sudit...nikoho ani posudzovat ...to je moj nazor...ty mozes mat iny...
natty
pokial som tu ja citala tam matka mishy..je presne ten..typ ...prilis ochranujuci...je ochotna ju vodit v tomto veku kazdy den za psychologom..a tam ju cakat...akoby mala misha tri roky...v tom robi najvacsiu chybu jej mama..moj nazor...myslim si ze matka mishky ju netyra..tvoj otec mozno teba ano...
natty
zalezi na tom v akom stadiu je tvoja choroba rozvinuta...sama sa z nej nedostanes ....pokial sa nevyriesi tvoj problem s tvojim otcom...dovtedy budes chora...dokial aj on nebude navstevovat kvoli tebe psychiatra alebo psychologa dokial aj ty sa nezacnes liecit lekarom...dovtedy sa tvoj stav velmi tazko upravi a mozes sa na mna hnevat kolko chcess....problem je v tvojej rodine a ten sa musi vyriesit..aj tvoj lekar co ta bude liecit musi hovorit s tvojim otcom...tvoj otec ta tyra...vela deti tyraju rodica...a nie vsetky dostanu anorexiu alebo bulimiu...ale niektore dostanu ako napriklad ty..pretoze ste na to psychicky viac nachylne..
a nevidim tu nic take zeby tu Alti podcenovala vsetkych rodicov.... hovorila o tych nasich ...
... nebodaj si myslis, ze ten, co ta do toho dostal, ta z toho dostane aj von...
mama42
Je to v nasich silaach!!!!
tak mi povedz potom, ako nas ma toto povzbudit, ked nas takto hned odradzas.. ked mi niekto povie, nerob to bo to nedokazes, samozrejme sa hned vzdam.. vsak naco by som to aj robila zejo... A ja budem hovorit teraz za dieta... ako sa mam z toho dostat ked ma otec psychicky tyra??? ked ma nenavidi?? ked mi vycita kazdy kusok jedla co zjem??? ked sa na mna pozera ocami plnymi nenavisti??? ked sa za mna hanbi??? ako sa mam z toho dostat, ked nie sama???
alternativa
SAME SA PROTI TEJ SVINUCHE..NEDOKAZU POSTAVIT..NIE JE TO V ICH SILACH..
