Červenanie = Socialna fobia

Príspevok v téme: Červenanie = Socialna fobia
nádej

Našiel som vo fóre už niekoľko článkov o tom ako ľudia trpia červenaním. Ja patrím k nim a tak som sa rozhodol pátrať trochu po tejto "chorobe".
Ak chceš vedieť viac, čítaj trpezlivo ďalej...

Jednou z najmladších fóbií je sociálna fóbia. Touto fóbiou trpí každý desiaty človek. Vzniká predovšetkým v detstve a v dospievaní, keď sú ľudia oveľa viac citlivejší na úsudok okolia. Jedným z prejavou sociálnej fóbie je červenanie sa. Červenajúci sa cíti svojim rúmencom ponížený, pretože prezrádza jeho neistotu. Postihnutí sa boja byť v centre pozornosti ostatných, majú strach z jeho hodnotenia, z vlastných rozpakov a trápnosti. Sociálna fóbia postihuje okolo 3 percent žien a asi 2 percentá mužov.

Príznaky sociálnej fóbie:
Strach,
že sa druhí na vás pozerajú
že sa znemožníte
aby ste neboli stredobodom pozornosti
z neprirodzeného správania
z večierkov a voľnej zábavy
jesť pred ľuďmi
zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia
z použitia verejných WC
hovoriť pred malou skupinou
písať na verejnosti (vyplňovať formuláre)
hovoriť pred autoritou
nadviazať konverzáciu, udržovať ju
požiadať si o to, čo človek potrebuje
z rozhovoru s cudzím človekom
telefonovať

Človek trpiaci sociálnou fóbiou by mal vyhľadať odborníka!!!

rusnatka

no,kazdy ma problem s niecim inym... ja neuzivam ziadne lieky a ani nechcem... viem, ze sa z toho da dostat aj bez toho. kazdy clovek ,ma moznosti, aby sa dokazaô vyliecit sam, bez nejakych liekov, len musi velmi chciet a velmi verit.

coktomudodat

no ja s rodicmi nemám problém, a s tou sesternicou ziade problem, ale hockto iny mi robi fakt veliky problem, precital som par stran z tohoto fora, a dost ludi pise ze uziva tie antidepresiva, ale do toho ist nechcem, chcemiu do seba pchat, ale zase ak by to pomohlo, no neviem.

monika, a chodievas von, napriklad s kamaratmi?

monika19

viem ako ti je ale maš dobre ked ti nerobi problem ist do obchodu alebo o niečo požiadať. Mne to robi ohromný problem je mi už blbe vyst z domu je mi v tedy hned zle a tie divne pociti sa tiež ukažu. So sesternicou si moc toho nepovieme lebo sa bojim jej niečo povedať hoci je rovnako stara ako ja. Cítim sa v okoli neakých ludi strašne zle preto ani s rodičmy nesedim v obývačke a tak sa tam zdržiavam len velmi malo.

coktomudodat

inac teraz ked som si to spatne precital tak to je napisane dost "divoko" pisal som to narychlo, tak ma ospravedlnte...

coktomudodat

ahojte, konecne sa mi podarilo najst "zivu" diskusiu a SF... pocitoval som ( teraz uz viem ze priznaky ) SF. vobec som netusil ze je to choroba a som rad ked sa mi podarilo na internete najst veci ohladom tejto choroby. myslel som si ze som idiot, nenormalny clovek. strasne trpim, niektori ludia co som sa docital tak nemozu byt naprikald tam kde je velmi vela ludi, proste sa tam necitia dobre, toto sa mi vobec nestava, nemam problem, alebo si nieco kupit, o nieco poziadat. ale horise je to v spolocnosti, napriklad v partii, kde je viac ludia kde sa o niecom rozprava, nedostanem zo seba ani slovko. proste zostanem jako zataty, a rozmyslam nad tym co by som povedal, a rozmyslam a nieco aj nakoniec mozno poviem, a potom rozmyslam nad tym ako to mohlo vyzniet a proste okolo toho. a nepocuvam rozhovor dalej a tak. plus vystupovanie pred niekym, obcas tresnem hovadinu,trasie sa mi hlas, a tak. a ked som v kolektive kde napriklad nikoho nepoznam, tak neni sance. strasne sa za to nenavidim, proste ziadne sanca niekoho oslovit alebo nieco povedat. este rodicia sa ma pytaju, preco nejdes von? no co sim mam povedat, inac este som sa to neodvazil nikomu povedat, o tomto mojom trapeni, som stale doma zavrety, vyhybam sa stretavaniu s ludmi. inac s niekym koho dobre poznam, napriklad sesternica, nemam absolutne ziadny problem, ziadne zajakavanie, traslavy hlas nic. setko super, sranda atd. ale neviem si predstavit ako by som oslovil daku holku, no myslim si ze nemam sancu.... :( citim sa strateny... inac chcel som toto forum troska ozivit, takze tak, no

brokeninside

monika19, poznam to. aj mna prenasleduju samovrazedne myslinky, mam take obdobia. par krat som bol blizko uskutocnenia tychto myslienok, ale vzdy sa ku mne hrnuli znamenia a veci, ktore mi v tom zabranili. tym som pochopil, ze som asi este pre cosi potrebny...mozno to pride o rok, mozno o desat, ale nieco ma tu drzi... aj napriek tomuto poznaniu sa tie myslienky vracaju... musime robit to, co sa prave da, aj ked len umyt riad, hlavne aby sme na smrt a svoje trapenie tak tuho nemysleli..

monika19

ema som rada že sa ti to podarilo že si na tom lepšie. Ja som sa odhodlala zájsť za psychologom len pred dvoma týždnami hoci moje problémy trvajú viac než 4 roky. Ironicky som si myslela že to zvladnem sama že nato potrebujem len pevnu vôlu no teraz konštatujem mylila som sa. Psycholog ma poslal za psychiatrom a ten mi predpísal AD. No ako hovorim zatial som na začiatku. Som rada že sa ti dari lepšie u mna je to zatial na bode mrazu. Stale sa mi honi hlavou myšlienka na samovraždu nemôžem to dosť z hlavy. Strach, smutok, uzkost to su všetko pekne svinstva. Vieš čo je horšie že si ani sama sebe nedokažem pozrieť do oči nieto ešte niekomu inemu.

ema

A ešte niečo: lieky na sociálnu fóbiu existujú-treba sa len lepšie informovať.Takým liekom je napr. NEUROL je veľmi účinný.Mne pomohol.Sosiálna fóbia patrí do kategórie depresív,sú rôzne štádiá.