Červenanie = Socialna fobia

Príspevok v téme: Červenanie = Socialna fobia
nádej

Našiel som vo fóre už niekoľko článkov o tom ako ľudia trpia červenaním. Ja patrím k nim a tak som sa rozhodol pátrať trochu po tejto "chorobe".
Ak chceš vedieť viac, čítaj trpezlivo ďalej...

Jednou z najmladších fóbií je sociálna fóbia. Touto fóbiou trpí každý desiaty človek. Vzniká predovšetkým v detstve a v dospievaní, keď sú ľudia oveľa viac citlivejší na úsudok okolia. Jedným z prejavou sociálnej fóbie je červenanie sa. Červenajúci sa cíti svojim rúmencom ponížený, pretože prezrádza jeho neistotu. Postihnutí sa boja byť v centre pozornosti ostatných, majú strach z jeho hodnotenia, z vlastných rozpakov a trápnosti. Sociálna fóbia postihuje okolo 3 percent žien a asi 2 percentá mužov.

Príznaky sociálnej fóbie:
Strach,
že sa druhí na vás pozerajú
že sa znemožníte
aby ste neboli stredobodom pozornosti
z neprirodzeného správania
z večierkov a voľnej zábavy
jesť pred ľuďmi
zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia
z použitia verejných WC
hovoriť pred malou skupinou
písať na verejnosti (vyplňovať formuláre)
hovoriť pred autoritou
nadviazať konverzáciu, udržovať ju
požiadať si o to, čo človek potrebuje
z rozhovoru s cudzím človekom
telefonovať

Človek trpiaci sociálnou fóbiou by mal vyhľadať odborníka!!!

narja

no mám väčšiu polovicu tých príznakov....jesť medzi ľuďmi som sa nejak donútila...napr v škole...a stále sa bojím že práve príde nejaký kamarát z iných tried..akoby to bolo niečo blbé že jem...chodím na hudobnú k súkromnému učiteľovi..akeď tam príde iný žiak tak sa hneď trasiem,..ale už si zvykám..možno je to predsa len tréma...alebo aj do obchodov keď idem sama tak sa cítim hlúpo keď tam mám čo i len vôjsť..ale keď idem s niekým tak v pohode...a strašne sabojím toho strápnenia...všetko považujem za svoj trapas aj keď to ľudia tak často vôbec neberú.... :(

cica

ahoj Narja,ja si myslím že to čo si napísala niesú príznaky SF.A sem tam keď sa rozklepeš napr.pri tom skúšaní je normálna tréma,ktorú prežíva každý.No my ktorý sme postihnutý sociálnou fóbiou,to prežívame oveľa horšie.to mi ver.

narja

je príznakom sociálnej fóbie aj to, že ja beriem nejaké situácie strašne tragicky, že som sa strápnila ale pritom iní to vnímajú ako bežnú vec čo sa stáva? to len tak na okraj, či aj toto je znak mojej fóbie pretože ja ju určite mám.....nie je to až tak zlé so mnou ale nechápem to, v škole napr keď idem odpovedať, tak sa nebojím, viem že to dopadne fajn keď sa učím, ale niekedy sa ešte rozklepem...ale už sa to lepší...( a to nenavštevujem psychológa)

monika19

coktomudodať: ahoj jasne rada by som sa porozpravala číslo na moje ICQ je 418-714-990 budem rada ak sa ozveš. Je mi hrozne rada by som sa s tebou porozpravala. Tak ak maš prostim ta ešte chut tak sa mi ozvy možno že spolu to zvladneme.

lubi: musiš ho neako dotiahnut k psychologovi radšej skôr ako neskoro prosim nedovol mu urobiť tu istu chybu ako som robila ja že bude čakať 6 či viac rokov lebo ma to tendenciu sa zhoršovať a ked sa k tomu prida uzkost je to o to ťažšie mne sa k tomu uzkosti pridali a dost silne nechcem byť vo svojej koži ked to zasa na mna pride nechcem sa tak citiť už nie tak mu to prosim neako vysvetli že mu chceš len dobre.

lubi

Môj známy má 18 rokov. Utiahnutosť sa u neho prejavuje od dieťaťa. V škole bol často šikanovaný šikovnejšími spolužiakmi, pre problémy s odpovedaním na vyučovaní nebol ani vynikajúcim žiakom. Na strednej škole ušiel z prvého ročníka. Navonok sa javí ako zdravý, avšak tým, že ho poznám od dieťaťa vidím, že sa izoluje (aj keď túži po spoločnosti priateľov - tí ho neprijímajú), je samotársky,v práci vydržal 2 týždne. Existuje niekto kto môže určiť či ide o fóbiu alebo inú poruchu? K lekárovi ho nedostaneme. Odmieta.

coktomudodat

monika: u mna je to podobne, citim sa njalepsie asi doma, ale nevadi mi chodit vonku teda do mesta sa prejst a tak, ale s kamaratmi moc nie...
ak chceš napíš mi na mail, ty mail nemáš tuna, mozeme sa pozhovarat abo cez icq ak chceš, ja by som bol rád

monika19

coktomudodat: len velmi malo asi tak raz za dva či tri týždne ked už na mna moc nalieha a mne došli vyhovorky tak sa s nou stretnem.

coktomudodat

urcite sa z toho da dostat, ale jednoducho sa citim bezmocny, nedokazem sa premoct, nejde to, proste to nejde, stale nad tym rozmyslam ale nedokazem nic urobit, mission impossible...