Červenanie = Socialna fobia

To je presne to co som hladal. Ja mam len 17 ale vsetky priznaky soc. fobie. Velmi by som chcel ist za odbornikom, pretoze niekedy sa to uz fakt neda vydrzat, ale mam taky problem ako mnohí ... co na to povie okolie. Mamka by to brala v pohode, ale oco a ostatní v rodine by si zo mna zacali urcite robit srandu....
Neviem ako im to povedat. Teda kto by mal pre mna dobru radu, velmi by som to ocenil.

mozno mam tiez z casti sociofobiu. mozno keby sme zalozili "akoze-klub" a davali si stretavky...snad by ta fobia postupne slabla na intenzite...len som si nie celkom isty ci sa so mnou niekto stretnut vobec pokusi, je mi to fuk...

rovno povedz,že nepracuješ,že si invalidná apri hlúpych rečiach sa opýtaj či by menili.Nie každý má to štastie aby bol zdravý,ani to aby mal prácu.Nikoho neokrádaš o nič.Zvyšuj si sebavedomie a ver,že na tvojom mieste sa može ocitnút hocikto z nás ani nevieme ako rýchlo.Takže hlavu hore a nech sa červenajú tí čo majú nemiestne poznámky.Technika otvorených dverí funguje.

Ja mam stym problem pred zdravimi ľudmi,lebo som invalid.Ti čo so podobne na tom ako ja tak je to v pohode.Socialnu fobiu vtedy nemam.Akonahle je to niekto stych neinvalidov tak sa aj skrivam.Vyhybam sa susedom,lebo sa ma ako prve spitaju,že kde pracuješ?A ja neviem čo im mam vtedy povedať.(kedže som invalid nemôžem pracovať)Aj ked počujem dakoho v chadzať do brany,tak rychlo utekam po schodoch,aby ma nevidel.Ked sa ma niekto spita,že kde pracujem tak sa vtedy začnem cela triasť a skoro onemiem.Vymyšlam si všeliake somariny len aby ma neodsudili,že som ina.

:)