Presne takto sa zoceľujú ľudia :-D Akože je na mieste pofúkať, ale to prílišné ľutovanie veru nerobí dobrotu :D Ja to veľmi často vídam aj na detských ihriskách a rozhodne je to ešte horšie, ako na ten pád nereagovať vôbec :)
Prvá pomoc pre spálenú pokožku
Treba deti viesť k tomu odmala, že aj keď padnem, tak sa postavím a idem, nič sa nedeje, nie je to koniec sveta. Netreba ho ľutovať.
To je pravda...Tiež som si hovorila, že budem taká mama a toto dovolím a toto zase nie...Ale opak je pravdou, všetko je to proste úplne inak :D Inak vnímaš veci, keď už je dietko na svete ako vtedy, keď ešte medzi vami nie je :)
Tak ale keď dieťa plače (aj keby len preto, že sa zľaklo) a nebolí ho to až tak, tak ho potrebuješ nejakým spôsobom utešiť:) Veď uvidíš, keď budeš mať dieťa. Vtedy robíš všetko inak ako si si predtým predstavoval.
Vedu zo škrabanca nerobím, ale myslím si, že malé deti veľakrát áno.
Hmm, no neviem, či sa z toho veľakrát nerobí príliš veľká veda :D Malá ranka je nič, veľká otvorená rana je asi horšia vec.
Tak to záleží od toho, či idem von alebo nie. Doma je zbytočné to preliepať, vonku sa ti tam dostane špina akurát tak, to asi žiadnej rane neprospeje.
no tak ja nepreliepam vobec nicim. ani mi to nenapadne popravde.
Samozrejme, že je rozdiel, spálenie od slnka bolí inak ako spálenie od asfaltu :-D Hlavné je teda nezakrývať to hneď náplasťou, pokiaľ to nie je nutné. Nechať to čo najviac dýchať, ale zároveň chrániť pred špinou. Niekedy som to len prelepila sterilným štvorčekom navoľno, keď som šla von. No ale jednoducho aj nekrvavá spálenina vie pekne znepríjemniť deň:)
Spálenie od slnka a spálenie ako odrenina, je dosť rozdiel :D Však na to sa používajú úplne iné veci, či? :D
Leto je časom dovoleniek, výletov a športov pod holým nebom. Občas sa však stane, že podceníme situáciu a výsledkom je červená a spálená pokožka. Čo s ňou?