Odmlčala sa

Príspevok v téme: Odmlčala sa
Stajko

Ahojte všetci. Skúsim tak v stručnosti. Spoznal som ženu, je po vysokej škole, ja tiež. Občas som ju stretával jej v práci, keď som tam prišiel. Začali sme si písať, stretli sme sa. Potom sme si písali, ale niekedy odpísala až na ďalší deň. Zase sme sa stretli, navrhla to ona. Zabavili sme sa, dobre porozprávali, dohodli si ďalšie stretnutie. Medzitým sme si písali, ale opäť odpisovala až na ďalší deň. Tak som rezignoval. Ospravedlnila sa mi, že má toho veľa a navrhla ďalšie stretnutie. Nestretli sme sa, mne viacmenej do toho niečo došlo, aj jej, takže sme sa spoločne dohodli inokedy.

Tak sme si aspoň popísali, zavolali. Ale opäť to jej odpisovanie bolo zdĺhavé, poprípade mi radšej zavolala a pol hodinu sme prekecali. Ja som jej na to povedal, že keď nemá čas odpísať, tak že asi nemá záujem a mňa to nebaví, aby som jej napísal a čakal do ďalšieho dňa na odpoveď. Povedala, že sa po robote môžeme stretnúť. Mne sa však vtedy nedalo, tak mi aspoň volala. Potom ešte aj normálne odpisovala, zavolala a to bolo celé.

Posledných pár dni sa neozvala a ja som jej nepísal, ani nevolal. Nie som ten typ, ktorý by otravoval ženu. Tri dni bez kontaktu, bez ničoho a mňa to štve. Viem, že mi možno napíšete, že prečo som sa jej neozval, prečo som jej nezavolal, že muž by mal byť ten iniciatívny. Lenže koľkokrát som jej ja písal a dlho čakal na odpovede, že som si povedal, že ju asi obťažujem, že to robím nasilu, že možno by som mal spomaliť.

Nechápem tejto logike, že má záujem sa stretnúť, dokáže zavolať občas, ale potom sa odmlčí na pár dni. Keď sa opýtam čo sa neozvala, tak že mala toho veľa v robote. Už som sa jej naposledy opýtal, že či netrávi doma dáky voľný čas, či nemá 3 minúty čas počas dňa napísať správu keď je v aute, autobuse, na obede, na gauči alebo v posteli. Tak sa mi ospravedlnila, že ju práca najmä psychicky vyčerpáva teraz pred Vianocami.

Má vôbec význam dúfať, že sa niečo zmení? Alebo mám vsadiť na väčšiu snahu z mojej strany a každý deň jej napísať alebo zavolať?

ketlenka

my zeny to tak zvykneme, ze ked nemame zaujem tak sa radsej odmlicime, aby sme narovinu nemuseli povedat, co je za tym. takze si myslim, ze si uz viac nerob nadej.

Stajko

Vymenili sme si dve alebo tri správy, ale nič viac. Teraz pred Vianocami nebude vhodné na ňu tlačiť. Nech si oddýchne cez sviatky, usporiada myšlienky a možno aj sama nájde seba, uvedomí si veci a ozve sa sama.

Stajko

Cez týždeň sa to vrátilo do starých koľají, jej odpisovanie bolo mizerné. V piatok som jej zavolal, zodvihla to na tretí alebo štvrtý pokus, napokon súhlasila s vychádzkou a tak sme sa prešli. Potom chcela ísť na punč, že ma zlú náladu a je nesvoja, že aspoň sa na chvíľu uvoľní.

Pri tom ako sme sa rozprávali tak sa sama rozhovorila a vypadlo z nej, že ona sa pred Veľkou nocou rozišla po troch rokoch s priateľom, že ma tým vôbec nechcela zatažovať a sympatie tam boli. Lenže sa náhodou stretli pri nákupe, pozdravili sa prehodili spolu pár slov. O dva dni na to sa jej ozval, začal jej písať, volať a nevie sa ubrániť spomienkám a myšlienkám, aj keď pozná dôvody rozchodu a nezhod, ktoré mali. Lenže vyťahuje na ňu len pekné časy, spoločné dovolenky a chaty, ako keby jej chcel hrať na city ako im bolo spolu fajn. Že sa mu snaží neodpisovať, odpíše po troch dňoch, ale on jej medzi tým volá a potom to ma v pamäti. Že sa potrebuje sama vyrovnať s rozchodom a hlavne sa zbaviť jeho, aby jej dal pokoj. Ja som jej k tomu nič nehovoril, aby som sa do toho nestaral, aby nemala pocit ako ju odhováram alebo čo.

Najlepšie bude z mojej strany pravdepodobne cúvnuť a nechať ju tak, aby si sama určila priority a vysporiadala sa so svojími problémami, pretože tu jej nemám ako pomôcť. Nechcem na ňu tlačiť, aby som jej ešte viac nemotal hlavu keď ju už má dosť pomotanú.

Stajko

Včera (v piatok) sme boli spolu von. Najskôr na námestie pozrieť Mikuláša pre deti, dali sme pár punčov, potom na večeru a zakončili sme to pri víne. Veľmi dobre sme sa zabavili, porozprávali sme sa a veľa sme sa nasmiali. Bolo tam pár momentov, keď ma pri chôdzi chytila za lakeť, aby nespadla. Ale aj potom v bare keď išla napríklad na wc, že ma chytila za plece alebo lakeť keď ma obchádzala. Celé to bolo milé a uvoľnené.

Zlom nastal až pri lúčení, tam sme stáli oproti sebe, hádam 30cm tvárou v tvár, pozerali sa na seba, čakali asi 10 minút na taxíky a nič. Nič som neurobil, ani som ju neobjal, ani som ju nepobozkal. Ona rovnako. Nevedel som či to čaká, cítil som sa v tom momente ako keby som mal opäť 15 rokov a nevedel čo mám urobiť.

Keď došla domov, ešte mi napísala poďakovanie za večer, poďakovala za zábavu a zrejme zaspala. Kým som naťukal správu, tak už asi spala, ale nereagovala na tú správu ani dnes. Tiež som jej poďakoval, napísal ako mi bolo príjemne, že by som si to rád zopakoval a že možno si všimla, že som ju chcel pobozkať, ale som sa zľakol. Ani neviem prečo som jej to napísal - no opitá hlava nerozmýšľa.

Dnes mi poobede poslala krátku správu, že jej je celý deň zle, že len spí, že sme to prehnali s alkoholom, ale že si to môžeme v blízkej dobe zopakovať a ísť spolu von.

berca

Ked som kedysi randila s chlapmi, tak som sa drzala jedneho pravidla, ze proste keby chcel, tak si cas najde hocikedy. Takze asi tak.