Ja ale sám nechápem, že prečo sa niekto vo vzťahu trápi, prežíva depresie, úzkostné stavy a neviem čo všetko. Ja keby aj mám vzťah, tak vôbec by som svoju frajerku neriešil, či ide s kamoškami do mesta, či ide na chatu, či by išla s kamarátom na kávu. Tak nech ide nie ? Keby chcela, tak by ma podrazila, tak či tak a nemusel by som sa o tom ani dozvedieť. Keby som sa ale dozvedel, že ma podrazila, tak by som jej len zamával na rozlúčku. Ešte by bola prekvapená. že sa ma to vôbec nedotklo. Načo by som mal byť s nou ďalej ? Ju by som už nezaujímal ako chlapa, tak načo to siliť, čo už sa nedá dať dokopy ?
Taktiež počas vzťahu ľudia riešia veľa vecí, ktoré sa im nepáčia, akože ona, či on chrápe, nedáva jej celú výplatu, chodí neskoro domov z roboty, oblieka sa vyzývavo, chodí na kávu so svojou bývalou. chodí s kamarátkami často do mesta, už nie je tak často sex, ako na začiatku a kopu iných veci. Načo ? Prečo ?
Ja by som bol asi vo vzťahu dosť ľahostajný k svojej polovičke, ak by som niekedy nejaký mal a prečo ? Lebo som zvyknutý byť sám a nikdy som nemal vzťah, takže v podstate keby sme sa aj rozišli po pol roku, či roku chodenia, tak by ma to tak nebolelo, že ďalšia mi dala košom, pretože som si už zvykol byť sám. Vzťah nie je len milovanie sa, prežívanie pekných chvíľ niekde na dovolenke, výlete a neviem čo všetko. Poväčšine sa v ňom riešia úplne banality.
