A premrhala veľa vecí v živote. Som už dávno po štyridsiatke a úplne beznádejná. Mám muža, ktorý ma nerešpektuje a vlastne ani nemá rád. Celý život nie je pre mňa schopný nič spraviť. Za všetko bol neustály boj. Mám deti. Hoci som chcela pre nich len to najlepšie /ale čo je to najlepšie ?/, nepripravila som im pekné detstvo. Neustále roky sa ťahajúce hádky s manželom a neustály môj boj s veterným mlynmi či v práci, či v živote spôsobili to, že sa mi staršie dieťa veľmi odcudzilo a mladšie je stále ustrašené. Mám svoje zásady ako sú čestnosť a morálka, tak som sa ich snažila viesť, ale som na to celý život sama. A už ani nevládzem, pýtam sa či to má zmysel. Manžela to pramálo zaujíma, utápa sa v svojich problémoch. Roky sa hádame. Trpia tým deti a aj my. Chýba mi láska a porozumenie. Toľkokrát som chcela odísť ale nezvládam ani to. Som z toho frustrovaná. Za sebou mám samé životné neúspechy, či už v práci, v rodine, sama v sebe. Najlepšie by bolo urobiť za všetkým hrubú čiaru a odísť a začať znovu, ale obávam sa že na to už nemám síl. Postupne sa mi zo života vytratili všetci priatelia, veľa som ich ani nikdy nemala. Sú dni, kedy by som najradšej zomrela bolí ma od smútku celé telo a srdce. Vyhľadať odbornú pomoc si netrúfam a zdá sa mi to aj márne. Verím v to, že človek si musí vedieť pomôcť sám...
Nenastúpila som do správneho vlaku.
@ Ľudmila, ten film, ani knihu som nečítala. Som zvedavá, a tak si budem musieť vyhradiť na to čas. : )
Ja som ti uverila už v samom začiatku, takže aj toto ti uverím.
Chceš mi to vrátiť? : ) Nemáš čo! Ja sa budem tešiť s tebou z tvojho prvého úspechu. A potom z ďalších. Isto aj Meridián. Neskôr to pošleš ďalej... Pomôžeš radou inému človeku. Som o tom presvedčená!
A čo sa tých "úškľabkov" týka, tie tu boli, sú, aj budú. Tomu nik z nás nezabráni, lebo obaja kráčame proti prúdu.
Meridián (nečítaj, idem ťa poohovárať! : D), ten je oveľa ďalej, oveľa vyššie ako ja v tej oblasti. Vie toho oveľa viac a má neskutočnú pamäť, rýchlosť a výdrž a vie ti dať viac ako ja.
Posielam ti toto:
"Človek bol stvorený, aby svoj kríž niesol sám, na to mu boli dané mocné plecia. Človek vydrží veľa, ak vie vydržať sám seba. Môže žiť bez nádeje, bez priateľov, bez kníh, ba i bez hudby, ak vie počúvať vlastné myšlienky, spev vtákov za oblokom a ďaleký hlas mora."
Axel Munthe, Kniha o San Michele, str. 8
@ Meridián, ty vieš, kým si, aj tvoja rodina, tvoji priatelia, ja a mnohí ďalší. Nebudeš tu predsa vysvetľovať hlupákovi, že je hlupák. Ten ti to neuverí. Mnohí si namýšľajú, že myslia a nemyslia, že niečo majú a nemajú, že niečo vedia a nevedia, že majú naviac a potom narazia.
Inak, je úsmevné, že aj ja som myslela na Ľudmilu, že som použila tvoju "barličku" a až potom som si prečítala tvoje príspevky...
Tak mi napadlo, že by si jej mohol odporučiť dáku knižku (Lazarev?), možno si prečíta.
Omen, ja som hneď vtedy vedela koho mi pripomínaš, ale priznávam vymazala som ten riadok, obávala som sa aby to nebolo príliš trúfalé, preto som Ťa "pripodobnila" k tej prírode. :)
Si pre mňa ako závan čerstvého vetra - ako Saraju z knihy alebo filmu Chatrč. Zároveň viem a vidím, že si realistická, pragmatická, fantastická, životaschopná, veselá, múdra a vtipná žena. Potvrdzovala si mi to každým slovom, ktoré si mi venovala.
Zatiaľ čo Meridian mi evokoval z knihy Prorok od Džibrána :- "povedz nám majstre" - a Meridian hovoril. Múdro a vzácne. Toto sú pre mňa príliš osobné veci, nechcem Vás vystavovať žiadnym "úškľabkom" na fóre. Ja budem za Vás už navždy vďačná. :)
Omen - neuveríš, ale ja som si to uložila do tajného súboru a mám to "poruke" - lebo ako Meridian kdesi píše - potrebujeme počúvať stále slová uistenia...
Omen, obaja ste pre mňa veľmi vzácni a veľmi si cením to že si tu pre mňa. Ak by som mohla, poviem, že je to recipročne. Kiež by som Ti to mohla niekedy vrátiť. Ďakujem
Ľudmila, už si prišla na to, koho ti pripomínam? Nie, nemusíš odpovedať. : )
Aj ja ti chcem poďakovať, za príspevok z 26.2., až potom som pochopila, o čom písal Meridián. Aj za citát, už som si ho zapísala. :)
V mojom príspevku z 27.2. v tretej vete som vynechala slovo relax. Tá veta má znieť takto: "Potrebuješ poriadny RELAX a reštart."
Ak sa ti bude dať, tak aspoň na víkend vybehni do prírody, lesa.
Zahrnuli sme ťa mnohými informáciami, tak mi napadlo, že si to môžeš aj vytlačiť a červeným perom podčiarknuť to, čo je pre teba dôležité. Prípadne vyčiarknuť to, čo sa ťa netýka.
Nie, nie je dôvod cítiť rozpaky. Tieto naše rozhovory sú medzi spriaznenými dušami, o ich spriaznenosti. Tu vek nezohráva úlohu. Nikoho z nás. To nech ťa netrápi. Učiť sa dá aj od starších, mladších, detí...
A nie, nemusíš sa tu odhaľovať. Len toľko, aby si sa cítila komfortne, aby nik nemohol použiť tvoje slová proti tebe, aby ti nimi nemohol a nedokázal ublížiť.
Ľudmila, či sa ozveš, či nie, kedy a na koho z nás dvoch sa obrátiš, je na tebe. Nič sa medzi nami nemení ani nezmení, ak to bude iba Meridián. : ) Vedz, že som tu pre teba, ak ma budeš potrebovať. Ak tu ešte budem. Som rada, že som ťa stretla, aj keď len takto. Prajem splnenie všetkých túžob a prianí, šťastnú cestu a dosiahnutie vytýčeného cieľa. Maj sa krásne! : )
Všetko je v najlepšom poriadku.
Óóó - Meridian, až teraz s odstupom času som si uvedomila, že tá moja veta:
"Ak to, čo chcete povedať, nie je lepšie ako ticho, nehovorte to..." -
vyzerá, ako keby som písala tebe, že nemáš nič hovoriť. Dúfam, že vieš, že to bolo myslené pre mňa, že som si ňou pomohla - že prijímam, zamýšľam sa, zvažujem, preciťujem...:), vážim si tvoje slová.
Ale - isteže, že to vieš...:)
Omen - ja viem, že vieš...:) a to ma upokojuje...veľmi...ďakujem.
Ľudmila, vedela som, že sa ozveš. Keď som čítala v nedeľu Meridiána, naschvál som sa nevyjadrila k tvojej osobe. V duchu som si povedala, že počkám do pondelka, a ak by si sa neozvala, napíšem mu, že ty sa určite ozveš. Prišiel pondelok a čo tu nevidím? Teba! : )
Dostala si kopec informácií, ktoré bolo treba spracovať. Tak po emocionálnej stránke, ako aj mentálnej. Porozmýšľať nad nimi, vytriediť tie, ktoré sú okrajové, mimo a svoju pozornosť zamerať na tie najdôležitejšie a naliehavejšie. Mala si tu dva rôzne pohľady: mužský a ženský. Obidva sa snažia pomôcť ti, obidva ťa navigujú do cieľa. Aby si sa tam dostala, musíš si vybrať z tých príspevkov LEN tie barličky, o ktoré sa budeš opierať na svojej ceste. Tú cestu však musíš podniknúť sama. Len ty, nik iný. Do batôžka si pribaľ odvahu, trpezlivosť, vieru, nádej, nevzdaj to a kráčaj. Kráčaj len dopredu...
""Cenu má iba cesta. Iba ona trvá, kým cieľ je ilúziou pútnika, kráčajúceho od hrebeňa k hrebeň, ako keby bol zmysel v dosiahnutí cieľa."
Antoine de Saint-Exupéry, Citadela, str. 99
Ľudmila, ozvem sa ti. Neskôr. : )
Meridian, - čítam, vnímam, absorbujem...:) a opäť ďakujem.
Znamená to pre mňa veľa.
Ak to, čo chcete povedať, nie je lepšie ako ticho, nehovorte to...toľko teraz za mňa.
Kontakt časom využijem - verím.
...a... Meridian, pozdrav prosím odo mňa Omen. :)
Mnohí ludia vravia keď chcú pomôcť človeku ,aby robil veci tak ak ich cíti.
Nemusí to byť vždy chápané správne.
Mnohokrát musíme ísť proti sebe proti svojmu rozumu a to znamená aj proti svojmu egu.
Ak by som to rozobral filozoficky.
Máme slobodnú vôľu ,ale ako môže byť sloboda,keď musíme sa stretávať sami zo sebou .Stretávať sa z dôsledkami našich predošlých rozhodnutí !Toto sa môže zdať byť v rozpore zo slobodnou vôlou a preto treba ísť proti sebe proti svojej mysli presne naopak.!Prečo?
Preto lebo to nás vlastne oslobodí od osudu od karmy,Lebo doteraz,sme robili všetko podľa toho čo sa od nás očakâva a to že to nebolo dobré je dôkazom aby sme robili presný opak.Tak budeme slobodný v rozhodnutiach a zároveň sa vymaníme z karmy.Pred asi týždňom som sa stretol z týmto tvrdením.Pomyslel som si tak toto asi nikto nepochopí okrem mňa,lebo hneď mi napadlo,že presne ja robím mnohokrát veci ,ktoré skoro nikto niktúci nechápe presne naopak akoby sa očakávalo a druhým to nedáva zmysel a vravia veď sprav to a to a ja ze to by spravil bežný človek ale ja som bol vždy vínimka .Takže toto je jedna z vecí ktoré neviem dobre vysvetliť ale pochopil som prečo to robím až vtedy ,keď som o tom čítal nedávno.Zároveň chápem ak to niekomu alebo skôr nikomu nedâva zmysel,lebo zmysel prichádza až prostredníctvom už prežitého.
Ludmila
Môžeš mi napísať na meridian3@centrum.sk
Keď sa rozhodneš ,že nie nič to nemení.
Ak ano nezaväzuje nás to k ničomu .
Najhoršie čo sa ti môže stať je čítať môj pravopis ale mne na pravopise nezáleží .
