Nenastúpila som do správneho vlaku.

Ludmila čast 3 Všetci čo radia šport záľuby,koníčky majú pravdu.
Aj veľmi dobrý nápad je urobiť si radosť účes,manikura atď.jednoducho dopriať si niečo.
Kúpiť si niečo čo nám urobí radosť pozitívne naladí.samozrejme všetko je to o financiách a o tom do akej mieri si zâvislá na svojom mamželovi .Ja by som to celé pomenoval vytvoriť si charakter a prostredie kde sa cítiš dobre.Ak človek venuje čas a prostriedky na seba vytvorí si prostredie v ktorom sa cíti menej zraniteľný až neporaziteľný.
Uvediem konkrétny príklad.
Mňa keď zavolá šef na koberec ,alebo niekto ma ohrozuje či snaží sa narušiť moju auru moje bezpečné prostredie má to ťažšie ako z hocikým iným.
Za desaťročia cvičenia v posilovni nie som nejak zvlášť vymakaný ale to čo som tam oddrel potu mi dâva pocit sebavedomia jednak mam fyzicky navrch aj ked ma niekto o 10 -rokov menej ano je to telesné ale ak sa v tele necítime dobre trpí aj duša pritom som zrelý chlap čo dáva vážnosť navyše dar reči jasné viera nadhľad že život je hra proste usmievam sa z vnútorného pokoja toto je asi jediné (prečo to tak cítim) neviem dobre popísať .Všetko čo som v živote prežil a naučil sa ......Zdá sa to byť narcistické a samoľúbe asi ale toto je to čo ti radia aj ostatný.Vytvorit si nâvyky dlhodobé v čom budeš nachadzať potešenie a naoplátku sa ti to vráti v podobe sebaúcty a sebavedomia.Nezastávam názor ,že všetko duchovné je naj a telo je vedľajšie.Keby sme nepreberali život a stretneš ma niekde inde budeme sa baviť o stravovaní o posilňovaní budeš mať dojem,že žijem len pre fitko a zdravú stravu.Mimochodom raňajkoval som vločky a robím to tak už skoro tridsať rokov nie kazdy deň ale 3-5 krat do týždňa.Keď stretnem niekoho kto raňajkoval klobâsu a vraví ako by mal schudnúť tak sa len pousmejem .Toto je ten nadhľad toto je to prostredie kedy sa cítim nad vecou.Alebo v obchode sa ludia tlačia strkajú do seba ja pustím pani pred seba lebo vybehla len pre...ona mi ďakuje a to je krásny pocit nadhľadu taký pocit istoty.Môžeš mať ako si povedala čestnost a morâlku na prvom mieste ,ale musi to byť od srdca lebo vieš možno čo iný nevedia (neuvedomujú si) je to z chápania nie odsudzovania.Lebo ak niekto spravi zle a mi ho osudzujeme tak vlastne nechápeme nesúhlasíme z odpustením jemu tým pádom ani svojím.Naopak ak pripustím že ja sa môžem mýliť je to krok k pochopeniu toho druhého.Tak že neodsudzuj seba za svoje viny vytvor si prostredie kde sa budeš citit sebavedomo v svojom vnútri aj ako zovňajšok.Neodsudzuj deti ked ta nevedia prijať je to dlhodobý proces pokial sa ty nemiluješ nechci to na silu od druhého.Keď to zatiaľ nejde modliť sa môžeš vždy Čítať Slepačia polievka pre dušu napr .alebo iné.Ženy majú obrovskú zbraň v sebe je to krehké a zároveň silné stvorenie.Ženy vydržia podstate viac ako muži.Ked ma muž soplík je to pre neho smrteľná choroba ale žena dokáže v teplote pracovať prísť domov postarať sa o deti navariť je to stroj len potrebuje občas namazať a ide ďalej.Neboj mal som doma 4-ry ženy teda dve s toho boli deti a svokra .

Ludmila čast 2.
Pisal som že niktorym môže viera skôr ubližovať,ale nieje to myslené doslova.Každý človek môže narobiť chyby a neskôr keď ich ľutuje a chcel by veci napraviť stretáva sa z výčitkami .
V prvomrade ak sa človek neustále obviňuje zo svojich zlyhaní je to pre neho peklo,ktoré si nosí neustále zosebou.Keď naozaj veríme ,veríme aj v to ,že nám môže byť odpustené ak .......uvedomenie,vyznanie,pokora,obrátenie srdca k bohu atď.
Tento príklad z n.zakona používam často a rád:
Keď Peter zaprel ježiša a obviňoval sa mal výčitky
Je ukázané ako blúdil bezcielne dovtedy keď uviedl na tvári ježisa a pozrel sa mu do očí pochopil že ježiš ho neodsudzuje,že mu odpustil a to bolo pre neho to naj ze nevnašiel v ježišových očiach odsúdenie.
Rovnako aj mi musíme veriť že nám bude odpustené a neblúdiť ako peter pozrieť sa kristovi do očì a zbaviť sa pocitu viny ,a tak dať najavo že neprišiel nadarmo.Len tak dáš najavo že veríš! že veríš že aj tebe môže byť odpustené .Nejde o ľahkovážne mávnutie rukou ,ale o pochopenie srdcom.Modliť sa za odpustenie hriechov svojich ,partnerových,našich detí ,rodičov,nenarodených detí......

Ludmila 1.časť
Napíšem niekoľko postrehov tipov,mojich pohľadov samozrejme ak by sme komunikovali osobne je to viac konkrétne a ušitê na teba.Možno ťa zaujme niečo z toho aj keď to nepoužiješ dnes tak inokedy.Nie som psycholog nemam ani školu na rady vzdelanie už vôbec som obyčajný človek pracujúci .Vychoval som dve deti žijeme z manželkou 25.rokov v spokojnom manželstve z detmi sme neskutočne prepojený držíme spoju a pomáhame si navzájom jeden za všetkých a všetci za jedného.Zažil som si tiež svoje starosti rodina,bývanie,financie aj súženie .Preto ti to všetko opisujem ,aby všetko čo napíšem malo svoju skutočnú hodnotu a nie len keci prečítané na internete.Ano od malička sa snažím pozorovať veci a život okolo mňa zaujíma ma všetko okolo prečítal som zopár kníh verim v boha aj v to že niesme tu nâhodou a všetko má svoj zmysel.
Dokonca verím v to ,že niesme na svete len raz,ale,že sa musíme sem znovu vracať a tak splácať svoj karmický dlh .Narodil som sa ako katolik a verím v reinkarnáciu.Dufam že posledná informácia ťa neodradî natoľko aby si si prečítala môj ďalší príspevok ,ale pokladam za fer ti to povedať.,nakoľko nezastávam názor že vieruvyznanie by malo byť tabu skôr naopak!
Každý sa schováva pred svetom za svoje presvädčenie ja naopak každému s kým pridem opakovane do styku poviem včo verím .Že verím v že boh zaplatil za nás najvåčsiu cenu v podobe krista na kríži a že mi aby sme mohli prísť k spáse musíme sa znovu opakovane rodiť na túto zem pokiaľ bude treba...a ak sa dokážeme zmieriť z bohom sme súčasťou jeho milosti na ceste k osvieteniu......Nikomu nevnucujem moje presvedčenie a ani nedávam dôkazy ,lebo si myslím ,že každý sa musí poučiť sám a nájsť dopad svojich skutkov vo svojom živote v podobe životavzťahov,chorôb a keď treba aj utrpenia ak je to nevyhnutné na ceste božej lásky vyšiemu vedomiu (uvedomeniu).

Ľudmila 54321, keď som si prečítala tému, jednoznačne mi v Tvojim živote chýba láska. A nie len z druhej strany, ale aj z Tvojej. Nepochop ma zle, nevyčítam Ti, len opisujem svoje vnímanie. Píšeš, že miluješ svoje deti, ale oni to necítia. Problém je asi v tom, že Ty svoju lásku, nevieš prejaviť. Máš hlbokú vieru v Boha a si v beznádeji? Myslím, že tam je ten kľúč, ktorý hľadáš. Takto nejak som ho našla ja:) Boh je láska, ktorá Ti chýba, v Bohu máš nádej, keď Mu veríš a v Jeho slove nájdeš cestu ako to nájsť. Ľudmila, verím, že nájdeš to, po čom túžiš, keď otvoríš svoje srdce pre lásku.

Meridian - prepáč, postrehla som, že poukazuješ na moje vykanie. Chcela som napísať - že tykať budem možno časom...omylom sa mi tam vlúdilo slovíčko - vykať.
Ako píšeš - dievčatá písali dobre a veľmi ma potešili, povzbudili...
Som vďačná za ten - iný súdok, neodplašíš ma. Tvoje slová sú pre mňa dôležité, tak ako každého kto mi na tomto fóre venuje pozornosť. Si múdry človek - iste pre mnohých učiteľ - tak ako píše Omen že je vďačný za to že môže z tvojich slov čerpať a nechať sa viesť. Iste si tu taký pre mnohých...máš majstrovský dar vysvetliť utrpenie, bolesť v živote.
Moja viera v boha je hlboká a dúfam, chcem veriť, že aj silná. Bez boha by bol môj život prázdny a ešte smutnejší. Častokrát som sa ho pýtala, kedy prídem na rad ja :), ale popritom všetkom utrpení na svete...mi moje nepripadá až také dôležité...
V niektorom príspevku si mi napísal: -Ty chceš trpieť ak by si nechcela dávno by si sa pozviechala...Nedokážem to a to ma najviac trápi - že mi chýba tá odvaha - byť bez strachu, veriť si, začať od znovu, slobodne. Pomôcť svojim deťom, aby vedeli aj oni odpustiť - mne, nám, žiť slobodne a zbaviť sa toho strachu. Nájsť to, čo som im počas celého ich detstva nedala. Hoci ich veľmi ľúbim, neviem či cítili lásku. Robila som veci najlepšie ako som vedela, ale cítim, že som ich robila zle. Nemali šťastnú matku, preto trpeli...Chcela by som vydolovať zo svojej mysle, srdca, z duše, zistiť čo robím rada, čo mám rada, ale neviem to. Neviem sa posunúť. Odpúšťam všetkým, v pokore beriem všetko čo mi príde do života. Ale stále mám pocit, že mi chýba ešte nejaké ohnivko prečo to nejde...

Naivny - s tým športom máte pravdu, mala by som sa trochu prekonať a donútiť. Akosi som na to všetko popri tomu môjmu smútku a bezradnosti v živote zabudla. Takže naivný určite nie ste :) Ďakujem aj vám.

aj v tomto veku mozes zacat od zaciatku len treba chciet a nieco pre to spravit!

Omen nič to pochopil som .......
Preskočila si z inej témy a v druhej zareagovala na tu prvú.Mne sa to tiež už stalo .Horšie by bolo keby si použila moje meno a oslovila tak manžela večer !Ešte,že si nehovoríme menami martina a george.

Meridián, ozvem sa. Som to ja, kto je vďačný, že stretol učiteľa, od ktorého sa môže učiť, čerpať a nechať sa ním viesť! : )

Ps :Naozaj máš málo času keď si nepostrehla že poukazujem na tvoje vykanie nám .Bežne na fóre je že si tykáme napísala si akoby som ťa nabádal na vykanie......Kľudne si prečitaj nie každy si najde čas popri práci ako ja......Kto je normálny to chápe .Ak sa ti bude pozdávať môžeš zareagovať.
Napr dievčatá ti písali dobre ja som chcel skôr z iného súdka aby sme sa neopakovali.Aj keď veľmi riskujem ,že ťa možno "odplaším "

" Mám ale kopu ďalších negatívnych vlastností, ktoré sa snažím spracovať a zvíťaziť nad nimi...alebo ich prijať...ťažko povedať- výbušnosť, lenivosť, netrpezlivosť..."
ale všetky zlé vlastnosti majú aj iní ľudia. Človek musí mať rád seba a prijať sa aj so svojími vlastnosťami. Každý ich nejaké má, a človek by si nemal o sebe myslieť, že je horší človek, ako tí druhí, ale ani lepší. Výbušnosť, lenivosť a netrpezlivosť - na to zaberá šport. kedysi som chodil na street work out, a nejak ma tá uvedomelá činnosť odúčala práve týmto vlastnostiam. Už som prestal tam chodiť, nechce sa mi, ale neľutujem ten čas, čo som tam strávil. Aj ty by si mohla robiť nejaký šport, mení to aj povahu človeka. Ja som plával, chodil do posilky, potom street work out, a všetko z toho mi dačo dalo aj psychicky.