ahojte, čítala som jednu knihu, kde si hlavná postava kládla otázky ohľadne budúcnosti, a keď cítila prázdno, zistila, že to je tým, že nebude žiť. (Heinrich Böll:: Vlak prišiel presne)
Zistila som, že do istej miery to sedí. Stretneš sa s niekým, Cítiš, že naposledy. Cítiš, že niečo bude tak, ako to potom naozaj bude, bez adekvátnych dôvodov.
Zvykla som to cítiť správne.
A teraz sa mi nevysmejte.
Pred VŠ som chodila na kurz nemčiny a minule som sa na klzisku stretla s jedným chlapom, s ktorým sme tam chodili spolu. Vtedy sme sa o seba vôbec nezaujímali, teraz na klzisku, sme sa však pustili do rozhovoru, odviezol ma domov, pozvala som ho k sebe, pripravila večeru a ostal 3 hodiny, rozprávali sme a popíjali čaj.
O dva dni ma pozval na večeru, že teraz je na rade on, a išli sme spolu do reštaurácie. (chcela som ísť do posilky, ale vybrala som si radšej jeho). Znova veľmi príjemný rozhovor, potom ma odviezol domov, hore som ho teraz do bytu nepozvala.
Potom sms, že sa so mnou príjemne cítil, a či nemám chuť ísť s ním v sobotu pozrieť si výstavu obrazov.
Mám pocit, že to bude môj manžel a otec mojích detí. Zatiaľ sme sa ani nepobozkali, ani nič také, ale jasne to cítim, že tak bude.
Je to predtucha, tušenie alebo blbosť? Môže človek niečo takéto tak skoro vycítiť, veď v podstate ho ešte nepoznám...
Tušenie budúcnosti
angelika, práveže to teraz nabralo trochu iné obrátky. Dostávam sexuálne podfarbené smsky, čo všetko bude so mnou robiť, keď sa vráti (je na školení 250 km odtiaľto) kvôli nám dvom a nie kvôli tomu, aby som mala dieťa. Z niektorých správ som doslova lapala po dychu.
Sú to všetko možné, len nie racionálne správy. V práci som sa nevedela sústrediť na zákaznícke prípady... vyriešila som ani nie polovicu, čo som zvykla. Do telefónu mi však nič také nehovoril, len o tom školení, a ja som sa ako mala, a len podotkol, že vedel, že mu na správy neodpoviem,
Daniela, ty ho musis riadne nahanat, ked ti takto napisal, ze si stihacka.....ze ked preskakujes schody...-))))
A možnože sa nejedná o žiadne tušáky budúcnosti, len si vycítila z neho, že je to proste taký typ chlapa a jednoducho sa ti vytvorila určitá predstava. Mne taký nejaký príliš racionálny pripadá ten váš vzťah na to, že ste spolu tak krátko. Niečo mi tam akoby chýba (aspoň z toho opisu čo si tu dala).
Osobne tiež nepovažujem dĺžku vzťahu za určujúcu. Môže alebo nemusí sa skončiť tak či tak.
necíť sa trápne. nabudúce sa chráň, že to bolo veľmi krásne a silné a vtedy si tak cítila samozrejme o všetkom sa treba porozprávať je super že aj on sa prebudil a vtedy to cítil rovnako(veď asi ho v tebe nechal) tak ho len podpor v tom že aj ty to tak vidíš a že si rada
vlastne sme sa ani nechránili. Potom mi povedal, že predpokladá, že nič neberiem. Ja že nie. Spýtal sa ma, čo chcem robiť, pokiaľ otehotniem. ja, že čo by som mala podľa neho robiť, keď dieťa chcem.
Vtedy mi povedal tú polovicu apríla, ale že keby dačo, berie na seba plnú zodpovednosť, nielen materiálne.
Dnes som od neho dostala mail, že by bol rád, keby som bola s ním nie preto, že chcem mať dieťa, a aby bol donorom, ale kvôli nemu. A že k cieľu sa nedostaneme rýchlejšie, ak budeme preskakovať schody....
neviem, čo na to odpísať... a cítim sa trápne.
chcem ho už veľmi veľmi dlho, len najprv to nebol správny partner a potom som bola bez partnera, a teraz je ten partnerský vzťah ešte príliš krátky...
rozhodne až po svadbe a nejak tak, aby som mala pocit a čisté svedomie, že som toho druhého aj ako-tak spoznala...
On mal predtým 6 ročný vzťah a priateľka mu odišla pracovať do zahraničia. Aj keď tam bol za ňou a aj ona doma za tie roky, aj tak sa to neudržalo. A hovorí, že v podstate prišiel o 6 rokov života, preto nie je zástancov nejak dlhých vzťahov, že veď aj tento bol načo dobrý a z nejakých krátkodobých flirtov tiež vyrástol a že je vo veku, keď by mal radosť nielen z aktu rozmnožovania ale aj z malého človiečika, jediné, v čom potrebuje ešte istotu je tá práca, a že zatiaľ sa aj my dvaja lepšie spoznáme, nech je to akokoľvek pekné, aj tak je to len mesiac, čo sme spolu, a spali sme spolu zatiaľ len raz - teda vtedy, keď som mu povedala o bábätku, ma začal hladkať všade a hovoril, aká budem krásna, keď sa mi zmení postava kvôli bábätku... a tak....
toto nie je uplne bezne od chlapa..sama sa ponor do seba ci to dieta chces hned alebo radsej s nim vyckas. nesmu ta ovplyvnit hormony :)
bud opatrna babo este vyckajte ty si len povedala ze by si chcela... isto ho chces hned?
Za pol roka človeka nespoznáš. Uvedom si samu seba a svoju osobnosť. Ani ty sama nevieš, ako by si v niektorých situáciách reagovala, ako si môžeš naivne myslieť, že niekto iný to bude lepšie vedieť o tebe po pol roku.
Ale vzťah nie je o tom, že sa máme poznať do "absolútnej preskúmateľnosti", vzťah je o tom, že máme tolerovať jeden druhého, hľadať kompromis a milovať sa. Nie je to žiadna vysoká matematika.
sme spolu mesiac. Hovorila som mu o bábätku. Povedal, že mu majú v zahraničnej firme prepísať uprostred apríla zmluvu po polročnej skúšobnej dobe na dobu neurčitú a potom môžeme mať.
Veľká noc pripadá tiež na koniec apríla. Bavili sme sa o tom, že by sme sa v máji zobrali.
bolo by to vlastne po 4,5 mesačnej známosti.... 4,5 mesiacov je strašne veľa. Veď pred mesiacom som ani nevedela, že Ho stretnem ...
Niekto hovorí, že treba chodiť spolu aspoň rok -dva, aby sa dvaja ľudia spoznali... niektorí že načo. Aj z tej, aj z tej druhej poznám šťastné páry. Poznám aj také, čo boli spolu veľa rokov, a rozišli sa. Aj také, ktorí hovorili, že problém bol, že sa dosť nepoznali. Za akú dobu sa dá ten druhý človek spoznať?
