...chcel by som sa opýtať, aké znamenie môže vidieť človek z duchovného hľadiska v takejto veci....moja mama má od svojich 25 rokov psych.problémy.....lekári jej dali jej chorobe rôzne nálepky...mama sa pokúšala už viac krát zomrieť...najskôr keď mala 30r skočila hlavou do studne...povedala že je niečo vyhodilo hore a nedovolilo sa jej utopiť....cca 45r išla do lesa a chcela sa obesiť....aj si zaviazala okolo krku ale , povedala že sa jej to nedalo, že sa jej to rozviazalo....59r zjedla cca 70 tabliet leponexu večer, otec ju našiel ráno...už vyzerla kadejako, ale urobili jej výplach a zachránili ju....niečo sa pri tom ale nepodarilo....a o cca 2 týždne...mala masívne krvácanie do brucha , že je praskol vred pri dvanástorníku, následný problém s Pankrácom.....lekár povedal pripravte sa na najhoršie....bol dať aj kňaz záverečné pomazanie...už fakt vyzeralo, že zomrie, prekonala to....mesiac nevedela rozprávať, 3 mesiace chodiť....v 60r keď prišla domov...po čase sa pokúsila vyskočiť z okna...bola na rímse cca 0.5h...nik nebol doma...prišli policajti...a dáko ju prehovorili....teraz má 62 r...je v dome sociálnych služieb....je trochu lepšie, aj keď ona vidí všetko negatívne a praje si len smrť....vydrží sa prechádzať cca hodinu von...čo myslíte?...čo ju akoby drží na tomto svete?...vyzerá akoby mala ešte niečo urobiť, vykonať.....
KEĎ SMRŤ NEPRICHÁDZA
Podľa mňa by bolo rozumnejšie, nedostávať sa do situácií, kedy si nútená sa brániť. :o) Ty sama vieš asi najlepšie, prečo máš nechtiac potrebu sa o sebe vykecávať a prezradiť viac, ako je vhodné. Ja môžem len hádať...ľudia to robia ale dominantne preto, aby na sebe upozornili a získali si pozornosť druhých...aby sa zbavili niečoho, čo ich ťaží. Akonáhle o tom rozprávaš, ocitáš sa mimo tohoto problému a je to aspoň na chvíľu znesiteľnejšie. Ale vieš, ľudia sú veľakrát mrchožrúti..pitvú sa v citoch a bolestiach druhých jak pipíška v h*vnách...dáva im to pocit, že oni sú lepší...čo teda pravdou nie je...takže opäť platí...ty sa nemáš brániť...ty máš vážiť slová a vyberať si tých, ktorým sa otvoriť. Hlavne..nikdy nevrav o sebe dakomu, kto začína rozprávanie vetou...Tá a tá mi povedala, že to nemám nikomu hovoriť, ale stalo sa jej toto a toto..nikomu to ale nevrav. Tam máš 150% istotu, že o tebe bude klebetiť, hneď ako mu ukážeš chrbát. :o)))
A čo sa týka pomáha nie ľuďom na to tiež potrebuješ silu lebo je veľmi ťažké vcítiť sa do druhého a porozumieť tomu co vlastne prežíva. A nájsť správne riešenie. Niekedy len tak bezmocne sedím a som veriaca takže vždy sa pýtam Boha že začo ľudia niektorí prežívajú to co prežívajú. Ja mam také otázky na život. A ze Svet je akože zlý to už mi je jedno, ako pre koho je zlý. Proste tu sa vecne to píšem v úvodzovkách s niečím bojuje.
Krásne anjelik, pekne pozri ľudskú povahu ťažko meniť, sú veci na ktorých som sa aj ja popalila, moja snaha bola robiť dobre, nikdy som sa nezaujímala o to kto co ma a ako to dosiahol, tam som nos nestrkala, lenže v živote som sa stretla s veľkou neprajnost ou. Očakávala som od ludi to ze to aká som ja ze takú sú aj oni. Priateľ mi povedal ze mam dobrá ku tvar a ze možno preto sa niekedy do mňa dzube. Ze akože som taka naivná a ze sa mi rozviaze jazyk. Co sa potrebujem naučiť je vedieť sa brániť.
V pohode, netreba ďakovať. :o)) Len ešte jedna vec, prečo, aj keď máme tak dobrú vôľu a tak správne rozhodnutie a tak veľkú snahu, výsledok, vo forme, cítiť sa lepšie a príjemnejšie a zdravšie, sa nejak nedostavuje.
Treba si uvedomiť jedno, že na svet, okolie, druhých, vždy nazeráme na základe spomienok, stôp v pamäti, ktoré sme tam vryli my sami, naši rodičia, učitelia, blízki, bývalí aj aktuálni. A pravdou, bohužiaľ, je to, že skôr sú to zápisy o tom zlom, nešťastnom, slabom a chorom , Preto darmo vytvoríme jednu jedinú lastovičku nádeje, šťastia a snahy, kŕdeľ tých starých vrán ju v pohode zabije, ani sa nemusia moc snažiť, Preto je dôležité vytvárať nové a nové a nové lastovičky správnych rozhodnutí, správnych postojov, dobrej vôle,,,aby, keď príde na boj...obhájili sme samých seba. Je to nikdy nekončiaci proces sebazdokonaľovania, kde naozaj nie je priestor na nudu. Zmyslom našej existencie nie je kráčať cestou k cieľu, ale na ceste, po ktorej kráčame, cieľ tvoriť. :o)
anjelik
Tak múdro a duchaplne tu už dávno nik nenapísal veľmi výstižné palec hore....
Dobre pises anjelik musim si to este raz precitat aby som si to pamatala. Dakujem za Tvoj odkaz.
Medea, na otázku, ako pristupovať k ľuďom...a snažiť sa im pomôcť. :o)
Pri rozhovore si musíš uvedomiť jedno..druhému najviac pomáha to, že mu venuješ svoju pozornosť..svoju vlastnú silu...ak sa mu podarí zatiahnuť ťa do debaty, kde ty si v pozícii počúvajúcej, zbaví ťa možnosti sa sama prejaviť..má vyhrané a ty skončíš rozhovor zbitá ako pes..s jedinou túžbou, ujsť. Ak nie si práve zdatná v netaktných odpovediach a posielaní druhých do čerta..nuž, vhodné je sa skôr zamyslieť..že ok, je to tlčhuba, a navyše otravný..ale nikto ma nenúti sa do jeho predstáv *nalievať*..v zmysle, preciťovať ich..jeho problémy, jeho trápenia, jeho starosti, jeho hnev. Neznamená to, že máš byť ľahostajná..len si vždy povedz, že tvoje trápenie mu na sile nepridá, ale tvoj vlastný príjemný, pokojný stav, keď ho počúvaš, keď sa nenahneváš, keď nestratíš trpezlivosť, rozumej, zmysel pre humor..to je to, čo pomôže obom vám. Ty sa neunavíš a on odíde spokojný, ako ste si super pokecali. :o)
Ak máš pocit, že druhí do teba domŕzajú, vyťahujú z teba tajomstvá, pikošky...robia to pre to, o čom som písala vyššie..pretože ty zareaguješ a dáš im to, čo potrebujú..svoju dušu, tvoj emočný prejav..a to mnohým veľmi chutí. Takže opäť...snaž sa zostať pokojná, milá, príjemná a odpovedaj. Ale len to, čo treba a čo chceš, aby vedeli. :o)
Máš stále problém s tým, že je tento svet zlý..len nikdy zlo neovládneš, ak ho nespoznáš a nepochopíš.. Iná cesta nie je. Preto nie je najrozumnejšie, tváriť sa, že je len tu a teraz...svoju minulosť máš na to, aby si sa poučila, prítomnosť, aby si sa zdokonaľovala práve na základe prežitého v minulosti a to všetko si odniesla ty do budúcnosti.
Ak si obklopená chorými ľuďmi..je to náročné, ale treba sa na to pozerať ako na výzvu..že ak to aj dnes nevyjde, zajtra už to bude o kúsok lepšie..že treba kráčať možno len malými krokmi..ale krok po kroku, v konečnom dôsledku predsa len ide o pokrok. :o)
Častokrát ľudia vravia, že nepatria do tohoto sveta, že by mali žiť inde..k tomu len toľko..ak by sme mali na iný svet, očividne by sme tam boli...rozum nepustí..Tak sa treba zmieriť s tým, že na viac očividne nemáme a vytrieskať z toho, čo tento svet a ľudia v ňom ponúkajú, maximum..to dobré, to zlé, to ušľachtilé i to neradostné. :o)
Dobre Meridián vďaka vidno ze si človek na úrovni.
Teraz to mám ľahšie samozrejme ale tež som sa musel dopracovať k súčastnosti.
Vtedy to boli barličky neviem to úpne dobre popísať lebo to viznie nafúkano.
Keď si mladá máš to ťažšie samozrejme lebo z vekom ide taká tá vážnosť a prirodzená autorita .
V mladosti som to kompenzoval ,že som chodil do fitka nejaké tie svaly mi dávali vnútornú barličku...u žien to môže byť upravenosť účes,pekné nechty neviem.Aj som sa tváril dosť drsne ,ale u mňa je to skôr taká tá namyslenosť .Teraz sa viacej usmievam lebo mám odžité veci a nemusím sa hrať na nič a už vôbec presviedčať nikoho ....moja rodina je dôkazom môjho presvädčenia.Som milujúci od svojich najbližších a tak prípadná nevôľa iných ma nerozhádže.Pošlem do čerta hocikoho a poviem veci ktoré by človek nečakal.Niekedy aj netaktne Proste ludia ma neotravujú svojou malosťou....mám slušnú zásobu slov aby som sa vykecal zo všetkého..
Je taká maličká knižôčka ...Úspech si ty....da sa tusim aj stiahnut pdf je tam nehovorim ze na tuto temu ,ale vysvetlené ako komunikovať z ľudmi.....Vyhľadaj si to .
Ono ja netvrdím že ked si niečo prečítaš hned budeš mať po probléme samozrejme nie .
Dobre Meridián ale pristupujes k tým ľuďom slušne ale skoro každý má v sebe akože čertík a tu ta provokuje, takú info chce z teba vydolovat, poprípade keď sa začneš sťažovať to je tiež určite masírovanie duše. Čiže vlastne ako pristupovať k tým ľuďom?