...chcel by som sa opýtať, aké znamenie môže vidieť človek z duchovného hľadiska v takejto veci....moja mama má od svojich 25 rokov psych.problémy.....lekári jej dali jej chorobe rôzne nálepky...mama sa pokúšala už viac krát zomrieť...najskôr keď mala 30r skočila hlavou do studne...povedala že je niečo vyhodilo hore a nedovolilo sa jej utopiť....cca 45r išla do lesa a chcela sa obesiť....aj si zaviazala okolo krku ale , povedala že sa jej to nedalo, že sa jej to rozviazalo....59r zjedla cca 70 tabliet leponexu večer, otec ju našiel ráno...už vyzerla kadejako, ale urobili jej výplach a zachránili ju....niečo sa pri tom ale nepodarilo....a o cca 2 týždne...mala masívne krvácanie do brucha , že je praskol vred pri dvanástorníku, následný problém s Pankrácom.....lekár povedal pripravte sa na najhoršie....bol dať aj kňaz záverečné pomazanie...už fakt vyzeralo, že zomrie, prekonala to....mesiac nevedela rozprávať, 3 mesiace chodiť....v 60r keď prišla domov...po čase sa pokúsila vyskočiť z okna...bola na rímse cca 0.5h...nik nebol doma...prišli policajti...a dáko ju prehovorili....teraz má 62 r...je v dome sociálnych služieb....je trochu lepšie, aj keď ona vidí všetko negatívne a praje si len smrť....vydrží sa prechádzať cca hodinu von...čo myslíte?...čo ju akoby drží na tomto svete?...vyzerá akoby mala ešte niečo urobiť, vykonať.....
KEĎ SMRŤ NEPRICHÁDZA
Však to anjelik tie následky potom, ale my nie sme vysoko inteligentné bytosti, ktoré vedia ako vlastne správne vec riešiť. My mame mozgovú kapacitu niekto vyššiu niekto nižšiu a potom sú aj také reakcie. Ja som chcela byť inteligentná ale ze nie osud povedal ty nie.
A ešte sa musím krotiť lebo v podvedomí mam takú vec ze počúvam ton hlasu toho človeka a počúvam ako je otázka položená, a keď mi dá niekto blbú otázku vtedy vnútorné vybuchnem nič neurobím ani človeka nenápadnem ale začnú mi skript zuby, kukám na toho človeka že či to myslí vážne to co sa ma pýta. Keď som pracovala pýtali sa ma na plat a vtedy som vnútorné zúrila.
Tak, ak rada zasahuješ, musíš rátať aj s následkami, ktoré môžu nastať. V konečnom dôsledku ťa to ale posilní, tak to trápenie bude stáť za to. :o)
Ja mam rada ľudí beriem ich že sú aj zlí, aj neprajníci aj dobrosrdecni, aj na myslení, niektorí ponizuju no sú rôzni. Jeden mi povedal ze mam im robiť zrkadlo.
Ja viem Anjelik ale povaha je taka ze rada zasahujem. Už nemám takú empatiu akú som mala. A zase nasilu nepomáham len keď niekto požiada. Proste osud mi to zariadil tak ze toto ti je dovolené toto nie. Lebo ja kým s bola zdravá som až tak život neriešila, rada som sa učila a chcela som mať mozog nadupany informáciami. Ja som do určitého veku vôbec nevedela ze ľudia aké majú problémy.
Aha, takže ty máš problém pohotovo reagovať. No myslím, že ti stačí sa naučiť zopár fráz typu...to muselo byť hrozné, ja by som to nezvládla. Ako sa to tebe podarilo? Poprípade, ako to chceš riešiť? A keď sa teda konkrétne spýtajú teba na problémy..stačí povedať...buď, že žiadne podstatné nemáš, alebo v porovnaní z jeho sú malicherné...a ak sa vyžaduje ďalší hovor...tak sa spýtaš...že a čo iné si ešte zvládol? Zažil? To nie je utekanie...len necháš priestor jemu,,,a keď ťa to začne nudiť,..zmizni..na záchod, tvár sa, že čakáš hovor a taaak. Spôsobov je veľa. Hlavne sa snaž, aby si bola čo najprirodzenejšia....ľudia sú kolektívne tvory..neoplatí sa vyčleňovať..lebo tak sa staneš neprijateľnou a to je len krok k nepriateľstvu a ty očividne s ľuďmi vyjsť chceš.:o)
Tak ale ten Boh vie všetko len mlčí, alebo nás pozoruje, ja som už mu aj vynadala myšlienkami, nie škaredo ale ze ako to co sa deje niektorým ľuďom ako sa na to dokážeš pozerať. Mňa keď niekto poprosí o pomoc tak ja nestojím a nepozerám ale snažím sa aktivizovať. Anjelik voľakedy nie úplne ale čiastočne som sa v ľuďoch k trochu vyznala ale schytala som hnusnu chorobu pre ktorú nemôžem pracovať, lebo ja rada robím nejakú činnosť a teraz sa nevyznám v ničom.
Čo sa týka toho vciťovania sa..no, buď sa chceš vciťovať, alebo chceš pomôcť.Ak sa totiž začneš vciťovať, plytváš silou na emočné výbuchy,.strach, úzkosť, poprípade bolesť, smútok...to je asi najčastejšie,, čo sa ľuďom deje....tam ti potom nezostane sila na nejaké pomáhanie...keď práve proti tým ničiacim stavom ty máš postaviť silu rozumu, pokoja, radosti. Aby si dotyčného z toho, pre neho nepríjemného stavu, dostala,. tak radšej asi naslúchaj a ako som ti písala skôr, zostaň pokojná. :o)
Super anjelik ale na mňa sa skúšajú také psychologické ťahy, že začnú rozprávať o svojich problémoch a potom ostanú ticho a v tom pohľade vidíš a teraz si ty na rade hovor o sebe. A tak na to sú proste rôzne ťahy. Lenze som v slabšej pozícii lebo mi to rýchlo nepali. A keď začnem pred ľuďmi utekať tak si môžu myslieť ze sa ich bojím. Ja sa ich nebojím ale nemám čas na sprostosti. Niekoho preberať alebo niečo o niekom vedieť.
Či má zmysel, pýtať sa Boha na to, prečo sa niekomu deje to, čo sa deje. Ja osobne si myslím, že ani nie...a rovnako ani nepomôže tebe a ani tomu druhému, že sa budeš pre neho trápiť. Trápenie problémy nerieši, skôr ich spôsobuje. Ty sa sama za seba snaž byť lepšou, Nemusíš to ani hlásať do sveta..stačí sa tak len prejavovať..a silu ti dodá práve to, že sa naučíš neočakávať...ani to dobré, ani to zlé...že nebudeš svoje skutky podmieňovať výsledkom..zdarným alebo nezdarným...potom budeš spokojná...či bude pršať, či bude svietiť slnko. :o) Či ti niekto poďakuje, či ťa bude ohovárať.Tvoju náladu by to zmeniť nemalo a keď aj áno..máš pred seboe ešte veľa dní, keď to môžeš skúšať zmeniť. :o)
