Mat vsetko a nebyt stastny

Príspevok v téme: Mat vsetko a nebyt stastny
Jauzneviem

Je tu niekto, kto ma krasnu sikovnu zenu v dlhorocnom manzelstve, fyzicky velmi krasne a mudre inteligentne deti, luxusny velky dom v Bratislave a auta, firmu, ktorej sa az moc dobre dari a napriek tomu nie je stastny? Alebo poznate niekoho takeho?
Chcem sa opytat, ci vie povedat, preco to tak clovek citi?
Jedine co som mal zle bolo detstvo, uplne az hororove, sa cudujem, ze som odtial vysiel zivy. Od 18 sa staram sam o seba, makam neskutocne, manzelku mam taku, ze napriek tomu, ze mame obaja po 40-tke, tak ju oslovuju slecna. Decka sikovne, dobre sa ucia, vyhravaju sutaze. Nic nie je problem kupit, ci ist na dovolenku, len ja neviem preco, ale nedokazem precitit stastie. Akoby som sa toho pocitu bal, neviem sa tesit z malych, ci velkych veci. Vsetko beriem ako nezaujimavu rutinu, akoby som bol robot. Pre vela ludi sme ukazkovi ludia, rodina, zamestnanci ma maju radi, lebo si ich vazim a dobre platim, ale nic ma nenaplna, nech skusam hocico. Cestovanie, sport, kultura, skratka nic. Nemam strach o buducnost, nic take ma netrapi, ze by som sa zozieral, nechapem co mi je. Jedine co mi tak pride je, ze som cital, ze ked mal niekto znicene detstvo (a ja som ho teda mal totalne, ale netrapim sa kvoli tomu, ze by som nad tym denne rozmyslal a zelal si, aby to vtedy bolo ine, skor ma to posunulo k tomu makaniu), tak sa to vraj rovna postraume vojakov po vojne, ale ja nemam depku, ani sa nechcem zabit.
Viete mi toto niekto vysvetlit?

daniela2

Ahoj Tomáš, ja si nemyslím, že sú kňazi alebo farári či mníšky šťastnejší ľudia, ako tí ostatní. Niektorí môžu byť, ale nie je to pravidlo. Oni majú svoje povolanie - slúžiť v mene Boha ostatným ľuďom. Ale také povolanie majú aj iní ľudia.
Poviem príklad: taká obyčajná kaderníčka, ktorá si vypočuje sťažnosti klientiek na všetko možné, urobí im účes, a dokonca im pred Vianocami aj daruje malý darček - včera som dostala malú vázičku, pomyslela som si hneď, že keď bude jar, dám tam nejaké jarné kvietky....alebo že mi odporučila tábor pre dcéru mojej sestry, alebo čokoľvek, nie je to o tom, že pomáhať iným a byť dobrý k iným?
Že človek nemyslí na seba? Boh je všade, je prítomný v každom človeku, a prejavmi pozornosti, lásky, ústretovosti voči druhým prejavujeme Božiu prítomnosť v nás a vzdávame jej úctu aj v druhom človeku.
Myslíš, že je kňaz viac ako milujúci otec, alebo matka rodiny? Ten kňaz môže mať rôznu povahu, charakter. Nie je o nič viac svätý ako slobodný a bezdetný človek, ktorý je takým, lebo to život tak priniesol, ani ako človek- rodič a manželský partner - či už je to žena alebo muž. Človek, ktorý nie je kňaz, môže byť viac duchovne založený ako kňaz a konať viac skutky milé Bohu a byť aj viac šťastný.

Tomas12345

Nemáš všetko, a nemáš v podstate nič na čom skutocne záleží. Jedine čo máš sú materiálne veci, ale chýbajú ty tie náboženské veci, veci ktoré majú v živote skutočný zmysel, pretože majú zmysel i po smrti človeka.

Ziadny človek ktorí obetuje svoj život materialnym veciam nemôže byť naozaj stastný, pretože si je dobre vedomí toho že tieto materiálne veci po jeho smrti prestanú mať zmysel. Ako môže byt clovek zcela stastný z toho ked vie že hoci sa mu darí vo všetkom, po smrti sa mu už viac dariť nebude ?

Preto jediný človek ktorí môže byť zcela stastný su ludia so silnou nabozenskou vierou (knazi, farári). Takýto ludia netúžia po materialnych veciach, sú presvedcení že sa im v tomto živote podarí získat posmrtný život a to ich robí vkuse stastnymi. Prežívaju stastny zivot tu na Zemi a veria že takí život budu prežívať i po ich fyzickej smrti.

Verickq

ked sa človek "odkloní" od seba, ide akoby pomimo svojho prúdu, čo ho neskutočne vyčerpáva
máš veci zautomatizované, je potrebné to riešiť terapiou, bud u psychologa, alebo aj taká arteterapia vie neskutočne pomôcť
detstvo si neriešil, ale niekde potlačil, no ono tam je, hlási sa, už len tým, že si ho sám od seba spomenul, teda má pre teba silný náboj, ktorý ovplyvňuje iné oblasti tvojho života
treba to rozkľúčovať odborne, krok za krokom, čo ťa trápi, čo cítiš, kedy sa ti to deje najsilnejšie, zatlačením negatívnych záležitostí potlačíme aj tie pozitívne, teda akoby nie sme schopní preciťovať ani to dobré, hoci racionálne vieme zhodnotiť, že to dobré je
ked sa začneš dotýkať citlivých tém a mínových polí, uvidíš ako sa bude tvoj život meniť k lepšiemu
prajem ti veľa odvahy sily na premenu

lienkaaaa

skús niekomu nezištne pomôcť, nejakému útulku ,organizácii ,niekomu, kto ti to nemá ako vrátiť, budeš mať dobrý pocit,že dačo robiš nezištne a bez toho aby ti to mal dakto ako vrátiť. To ťa naplní štastním

ahjaj

kedy si bol naposledy darovat krv? Kedy si cokolvek spravil pre inych ako pre svoju rodinu? Tak sa nelutuj, ze ty nie si stastny a hybaj niekomu pomoct, aby iny niekto mohol byt vdaka tebe stastny, ked ty nie si.

orol1

depresia nie je len o tom, ze sa chces zabit. daj si test na depresiu z netu, asi ti vyjde, ze ju mas. a mohol si ju pochytit od tvojej depresivnej kamosky, ked taku mas, ako sa tu v diskusii spomina.
daj si ciele, mozno nemas ziadne, aj to nie je dobre. a ked nam tu nenapises vsetko, ked nespomenies, ze mas depresivnu kamosku, tak ti nikto neporadi. vsetko je dolezite. ten psycholog je dobry napad, nech nestracas roky.

vestica lubomira

Ahoj. Ako si sám napísal súvisí to s Tvojím dectvom. Všetku bolesť si zamietol do podvedomia preto máš problém precítiť radosť z drobných vecí. Ani úspech Ťa nenapĺňa. Dá sa to zmeniť terapiou podvedomia . Uľaví sa Ti a budeš cítiť. Prestaneš sa správať ako robot. Tu je moja stránka tam je všetko vysvetlené : vesticalubomira.wixsite.com

Lollka

A co ta tvoja depresivna kamoska s ktorou si sa stretaval poza chrbat manzelky, ta ti psychicky nepomaha? Pisal si tu uz pred casom a nikam si sa zatial nepisunul a ani neposunies ked to nebudes riesit. Sam to ale evidentne nie si schopny riesit a od obycajnych ludi na fore zbytocne cakas nejake psychologicke uvahy. Uz davno si mohol chodit k psychologicke, tam ste to mohli rozobrat, najst pricinu tvojho stavu a riesit to. Potrebujes studovaneho cloveka co ta bude vediet posunut dalej a tvoj stav riesit, nie depresivne kamosky alebo rady ludi z fora z nich mnohi maju problemy samy so sebou. Co sa mna tyka, ja som mala tiez tazke detstvo, urcite ma to poznacilo ale uz je to davno za mnou, uz to neriesim ani preto nedepkujem. K psychologicke som chodila par rokov po 20-tke a to mi dost pomohlo. Kedysi som bola zakomplexovana ale naucila som sa mat rada samu seba.