Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

A este k dnesku, ako som pisala, ze sa sam od seba ozval a samozrejme milunko kedy budeme spolu? Odpovedala som, neviem. On, ze este sa dohodneme a zavola mi o hodinku. Myslite, ze zavolal? Nie, jednoducho to je on a uz ho poznam. Vzdy daval sluby nesplnitelne, vzdy povedal kedy zavola a nezavolal. To bola jeho taktika, lebo vedel, ze mi to spravi tlak a budem mu volat co sa deje. Ale uz nie. Ja nezaujem a uz toto som sa konecne naucila, ze nemam cakat, ze prekvapi. Mozno ked aj raz prekvapi, to uz bude velmi zle a bude si mysliet, ze ma zase dostane tam, kam chce. Musime byt silne zeny, ved sme krasne, mile, citlive, vsetko.

Lucinda000

Herb, prosim ta, nemysli si teraz, ze som najstastnejsia na celej zemeguli, to sa neda zo dna na den, urcite ma neosvietilo ani sa nestal zazrak, ze zrazu nic, city su prec, to urcite nie. Keby to je tak, uz by som ho opustila, takto este ked sme oficialne spolu, tak si to mozno moje vnutro ani tak nepripusta, iba mi to dava sancu, aby som sa sama naucila zit bez neho. Je to neustale presviedcanie samej seba, ze je to takto spravne a nespravit uz krok spat. U mna vsak velmi vela spravili posledne rozhovory s nim, ked som sa ozvala na to babo, ked som videla ako za kazdu cenu nie a s tym spojene vsetko ostatne, ze nechcel svadbu, nedal mi na vyber moznost byvania, atd atd, tak toto ma nakoplo. Ale ver, ze je to velmi tazke a je to predsa len par dni, co sa takto citim, jasne, ze mam strach, ze padnem do toho znova, ale uz ked som takto naslapla, velmi sa snazim. Musi to ist, aj ked pomaly. Stale si hovorim, ze je to nejaka skuska zivota, ktoru musim prekonat, ved ludia naozaj prekonavaju horsie veci, ovela horsie a dokazu ich lepsie zvladnut ako my dve dokopy pri tychto upiroch. S tou kopiou, ze by si si hladala nejakeho ako je on, to ja praveze vobec nie. Chcem uplny opak, chcem, aby ten novy sa mi zapacil sam taky ako je, nechcem dalsie pokracovanie tohto mojho a hovori sa mi to lahsie, lebo si poviem, ze ked som sa vedela zalubit aj predtym do uplne inych typov, dokazem to aj teraz.
A to co sa ta pytala aj ahjaj, tak to by aj mna zaujimalo, poznaju ho vasi rodicia a ty jeho? No a ten moj napriklad na taketo fora urcite nechodi, na to nema cas ani nahodou, je to prenho strata casu a odcudzuje aj kazdeho kto sa dokaze nudit. Aj ked som s nim bola niekde na vylete, tak bol cely nesvoj, ze doma nic neurobil a mal z toho vycitky. Prenho je proste robota zivot, vnutorne uspokojenie, to mu staci k zivotu, praca, mat cisto a dat co do ust. Tie pekne veci v zivote co nas robia stastnymi a co su tak krasne, to on nepotrebuje vobec, preto aj ten cas so mnou travit nepotrebuje. Ale to uz je jeho vychovou, aj jeho rodicia, cely zivot makali, nikam nechodili, len robili a riesili co bude na jedenie. To pre mna nie je zivot, to je len, ze musim nejak prezit. A co ten tvoj, ozyva sa alebo si nevydrzala?

herb

ahjaj a vidis ako blby vztah vie znicit cloveka. lucinda ako rozkvitla, ma chut na vsetko nove. ja som pred tymto vztahom tiez bola uplne inaksia, veselsia. ale tesim sa, hlavne ked lucinda uz ma energiu na zmenu a pojde prikladom. :)

herb

ahjaj, aj to je mozne. nie, neozvem. radsej pojdem von alebo cvicit, keby to na mna dolahlo. tie rozhovory by som chcela nejako dokoncit. on ma nebere vazne, podla mna to s nim ani nepohne. vidis ake rozne cudackejsie typy chalanov chodia aj sem, tak aj on by sem zapasoval. mozno sem aj chodi.

natur

lucinda super, ahjaj ty máš mozok v poriadku. prepac, že to takto píšem, ale myslím, že si velmi múdra a prajem vela zdravia

herb

lucinda, velmi sa ti dari opisat pocity, aj ja mam rovnake, aj s tou zamilovanostou a uderom pod pas, vsetko sedi. aj ta postel. lenze ja som nanho napojena aj myslienkovo, on asi na mna nie.
napriek velkemu trapeniu, ktoremu ma vystavil, nastolil aj vysoku latku. ja neviem, ci este niekde je niekto taky. ja sa bojim, ze teraz budem vsade hladat jeho kopiu.

ahjaj

Tak možno ešte samotný vzťah v ňom nevyzrel. Tak či tak sa mu neozývaj, keď sa neozve on tebe. Pripadne sa s ním otvorené porozprávaj. Tvoji rodičia ho poznajú? A jeho rodičia teba? Spýtaj sa ho na názor.

Lucinda000

Herb dakujem, ked sa clovek citi lepsie, aj to pisanie ide samo a od srdca a nie pesimizmus, ten este nikdy a nikomu nepomohol. Inak ten speed dating by som aj skusila, ale to urcite len s nejakou kamaratkou, na to by som sa sama nedala. A vidis, ten tvoj je aspon citlivy, ten moj citlivy nie je a ak pred cudzimi vyronil nejaku slzu v stadiu opilosti, tak to bola len obycajna pretvarka ake je on chudatko. A nech by obaja aj mali hocijaku diagnozu, proste ked oni sami si to nepriznaju, my sme na to ti najmensi pani co by ich nakopli. Snaha bola, chcela som poradenstvo, chcela som psychologa, liecitela, hocico a nic, jednoducho ked takuto, ozaj podla mna najmensiu vec co mohol pre mna spravit, nespravil, tak nech sa paci. A podla mna naozaj najvacsi nas problem je ten, ze sa nevieme od nich oddelit fyzicky, teda po tej postelnej stranke, ze sa nam paci ich telo, sme na to telo zvyknute, sme uz s nimi zohrate a aspon ja ked hovorim za seba, vooobec, ale vobec si neviem predstavit ani dotyk, bozk s inym, takze toto je pre mna asi taky najvacsi kamen urazu a najdolezitejsi blok, ktory ked odstranim, vsetko uz pojde lavou zadnou. A vidis, to pozitivne myslenie asi aj ma daco do seba aj neozyvanie, vcera aj dnes sa ozval on sam. A nech je mily alebo hocijaky, snazim sa tym uz neopantat, aby som znovu hlupo neuverila a nenechala zase len slepo zmanipulovat. Lebo podla mna oni z nas hned vycitia kedy sme znovu do nich po usi zamilovane a prave vtedy to neocakavame a bum, prave vtedy nam daju ranu pod pas, ktoru sme ani v najmensom neocakavali a tak stale dokola a dokola. Nie, treba chladnu hlavu a mozog, rozum, nie srdce, nie hormony, nie zavislost.

ahjaj ano, vyparadim sa aj pred kamoskou a pri nej budem aspon viac uvolnenejsia ako pri nejakom novom chlapovi. S tou zmenou ucesu neviem ci sa odhodlam, kratke vlasy by som urcite nechcela, aspon zatial, ale to ostatne suhlasim. A aj ten sport, len s tym sa tiez tazko zacina a nemozem to odsuvat. Zo zaciatku aspon prechadzky :)

herb

este ahjaj. ja viem, ze pri mne ide tak na 50% vykon z toho, co by mohol, keby chcel. nepretrhne sa. ma aj inych kamaratov a tych velebi. ale zas stiha toho dost, aj kebyze ma depresiu este k tomu. ja nestiham ani zdaleka tolko co on.
ale zas keby som chcela porovnavat vztahy, kde to funguje, tak vidim, ako sa tam chalani snazia. je to ine.